Materiál z mikroorganizmov je správnou cestou, ako byť ohľaduplnejší k životnému prostrediu.
Materiál budúcnosti. Tak sa dá nazvať Malai, vynález Slovenky Zuzany Gombošovej. Materiál, ktorý môže bezpečne a šetrne v istých prípadoch nahradiť napríklad kožu či plasty, Zuzana vyrába v Indii. Odišla tam po tom, čo mala za sebou štúdiá v Liberci, Instanbule či Londýne.
Zuzana však na vývoji futuristického materiálu nepracuje sama. V oblasti, ktorá sa pohybuje medzi vedou a dizajnom, tvorí zohranú dvojicu so svojím partnerom. Spoločne materiál, ktorého vývoju sa intenzívnej venujú, nazvali práve Malai. Ale poďme pekne po poriadku.
Ako uviedol portál Forbes.sk, Zuzanin život charakterizuje tvrdá drina. Veď ani štúdium si nezvolila jednoduché, namiesto toho okúsila život v rôznych krajinách. V českom Liberci a tureckom Instanbule sa zamerala na módny a textilný dizajn, v Londýne prešla na trochu inú sféru, študovala tam materiály budúcnosti. A hoci po škole pôsobila ako odevná dizajnérka v Istanbule, neskôr sa dostala až do ďalekej Indie. Tam mohla rozvíjať to, čo sa naučila v Londýne.
V Indii Zuzana najprv pracovala pre súkromníka, no to ju omrzelo. Na druhej strane - otvorila sa jej príležitosť venovať sa niečomu naozaj zmysluplnému. Predtým však Slovenka už vedela, čo je to bakteriálna celulóza, a to práve vďaka štúdiu. Práve na bakteriálnej celulóze je jej práca založená. Je to materiál, ktorý rastie na základe stimulácie mikroorganizmov.
„Keď som robila svoj vlastný výskum, tak som narazila na viacero projektov z oblasti dizajnu, kde dizajnéri pracovali so živými organizmami a považovali ich za súčasť kreatívneho procesu alebo jeho iniciátori,“ opísala pre portál Material Times. Zuzana tak chcela zistiť, či sa dá technológia naozaj prepojiť s prírodu a či je niečo také vôbec reálne. No nielenže odpoveď znie, že áno, ale ešte to má aj veľké výhody.
„Štúdie ukazujú, že bakteriálna celulóza môže nahradiť mnohé konvenčné materiály, ako sú napríklad zvieracia koža a plasty – s tým rozdielom, že jej proces výroby je ohľaduplnejší k životnému prostrediu a je rozložiteľný v prírode,“ povedala pre Forbes.sk
Zuzana hovorí, že na bakteriálnej celulóze ako materiáli pracovala tri roky, v Indii mala záujem preskúmať jej potenciál. V Ázii sa navyše pestuje Nata de Coco, čo je vlastne bakteriálna celulóza. Nata de Coco je filipínska verzia tejto látky. Bakteriálnu celulózu preto s priateľom vyrábala na kokosovej vode a hľadali spôsob, ako z toho urobiť materiál. Zjednodušene povedané, dvojica navrhuje a vyvíja biologické materiály s použitím bakteriálnej celulózy na kokosovej vode.
Z tohto materiálu sa dajú vyrobiť napríklad kabelky či peňaženky, čo dvojica ukazuje v rámci prototypov aj na svojom webe. A treba povedať, že tieto výrobky vyzerajú naozaj dobre. Zároveň nie sú záťažou pre životné prostredie, pri ich výrobe sa nepoužívajú žiadne nebezpečné látky a sú rozložiteľné.
Oboch partnerov spája aj vášeň pre remeselnú prácu, udržateľnosť a životné prostredie. Práca na alternatívnom materiáli preto bola prirodzeným vyústením toho, čomu sa chcú venovať. Pôsobia v indickom štáte Kérala.
