Ľúbivý vizuál a pekné myšlienka skrátka nestačia.
Práca Víta Karasa (O pokladech, Micimutr) je našincovi zrejme neznáma, čo je škoda. Narozdiel od iných českých rozprávkarov sa totiž nebojí oprostiť od klasického klišé (tak typického napríklad pre nešťastného babovřeskára) a trochu experimentovať. V predsviatočnej nálade do kín prichádza jeho nový rodinný vianočný príbeh Tri želania (Přání k mání) z československej koprodukcie, no bez nejakého výraznejšieho marketingového zastrešenia. Ak teda opomenieme fakt, že titulnú skladbu Sympatie naspievala Kristína. To by filmu síce mohlo urobiť reklamu, ale či aj dobré meno, to už by som s takou istotou netvrdil.
Náš príbeh sa odohráva vo fiktívnom českom mestečku, ktoré je rozprávkovo štylizované do akýchsi 50. až 60. rokov minulého storočia, no nájdeme tu aj prvky z neskoršieho obdobia. Komu sa pri prvých záberoch vybavia mená, ako Burton či Anderson, ten nebude úplne mimo. Zoznamujeme sa s trojicou kamarátov, s Albertom (Filip Antonio), Emanom (Matěj Převrátil) a jeho sestrou Johankou (Michaela Pecháčková). No, kamarátov... Albert je do Johanky bezhlavo a naivne zamilovaný, čo jej neuveriteľne lezie na nervy a dáva mu to najavo pri každej príležitosti. Väčšinu voľného času však aj napriek tejto skutočnosti trávia spolu. Všetci traja majú chudobných rodičov, a tak si občas privyrábajú pomáhaním pri prípravách vianočných osláv, ktoré má väčšinou pod palcom najmocnejší muž v meste, hoteliér Bossák (Vítězslav Jandák).
Počas vianočných trhov všetci traja urobia dobrý skutok, ktorý neunikne pozornosti zázračného deduška (Martin Slovák), a tak deckám daruje tri želania. Príležitosti sa chopí aj Bossákov syn (Jan Maršál) - postrach okolia a miláčik dievčat - a všemožne sa snaží čarovné priania od trojice získať, aby sa ukázal pred svojím otcom a dosiahol jeho rešpekt aj lásku. Albert zase váha, či kúzlo použiť, aby dosiahol priazeň vysnívanej Johanky, alebo pomohol svojim rodičom nájsť k sebe opäť cestu. Láska, jej hľadanie a pochopenie je v podstate ústredný motív celej snímky a je hnacím motorom konania takmer všetkých hlavných postáv, či už kladných, alebo záporných.
Takto napísané by to mohlo fungovať, no s realizáciou je to trošku problematickejšie. Zápletka samotná môže na papieri vyzerať fajn, ale vo filme príliš neklape a málo uveriteľné sú aj vedľajšie dejové línie, ktoré sa netýkajú priamo našich hlavných hrdinov. Všetko pôsobí príliš kŕčovito a nasilu. Jasné, deťom to bude jedno, ale keďže sa jedná o rodinný film, pre sprevádzajúceho dospeláka môže snímka rýchlo začať strácať celistvosť a kompaktnosť. Rovnako vnímam ako problematické, komu je vlastne snímka primárne určená. Niektoré gagy pôsobia až príliš detinsky, že by sa aj žiačik na prvom stupni ZŠ zahanbil od trápnosti, no a potom tu máme takmer erotické scény a pasáž, kde sa mládež predpubertálneho veku spije do nemoty.
Samozrejme, nie všetky vtipné momenty balansujú na hrane medzi trápnosťou a príjemným pobavením. Humor je popri príjemnom vizuáli veľmi silnou stránkou filmu a mnoho vtípkov naozaj pobaví. Rovnako gradácia a tempo je zvládnuté dobre, hlavne mladší diváci sa nebudú stíhať nudiť, pretože na plátne sa stále niečo deje. Snímka spomalí, iba keď chce dojať, alebo nás prinútiť k zamysleniu sa. Z predvianočného zhonu unavený návštevník kina sa nebude mať kedy zaoberať oslími scenáristickými mostíkmi, ktorými sú hlavné postavy dotlačené k cieľu. Zabaví sa, pokochá a zrejme odíde s dobrým pocitom plynúcim z hlavnej myšlienky filmu.
Hoci Tri priania trpia mnohými nedostatkami a vlažnou propagáciou, nebudú to mať v kinách ťažké. V podstate im nemá čo príliš konkurovať a oproti bežným tuzemským rozprávkam ponúkajú aspoň akú-takú pridanú hodnotu v podobe už spomínanej štylizácie a vizuálnej stránky. Aj keď ide o česko-slovenský film, všetky postavy boli predabované do nášho jazyka, v origináli (keďže režisér a aj väčšina hercov) si ho budú môcť zrejme užiť iba Česi. Ich znenie je, aspoň, čo som z traileru mohol odpočuť, vierohodnejšie, viac lahodí uchu a je aj menej ťažkopádne. Slovenský dabing je presne typ dabingu, ktorý nemáme radi - nehodiace sa hlasy, kŕčovité papagájovanie replík, príliš televízne vyznenie. Vo filme pre deti síce zabolí menej, no keď to porovnáte s inou dobre odvedenou prácou, vidíte ten priepastný kvalitatívny rozdiel.
Ak sa teda chcete sviatočne naladiť, zohriať sa po vianočných trhoch a urobiť radosť mladším súrodencom či nebodaj vlastným potomkom, voľbu zrejme nebudete ľutovať. Samozrejme, nie je to Sám Doma, Grinch ani Zázrak na 34. ulici. Účel však splní. 6/10
