Kvalitná snímka, ktorá by nemala ujsť žiadnemu milovníkovi nezávislých filmov.
Robin Swicord je vo filmovom svete známejšia ako scenáristka. Napísala napríklad filmy, ako Matilda, Malé ženy či Gejša a za spoluprácu na scenári k Podivuhodnému prípadu Benjamina Buttona si dokonca odniesla nomináciu na Oscara. Režijne debutovala romantickou komédiou The Jane Austen Book Club. Snímka nebola prijatá zle, na nový režisérkin zárez sme si ale museli počkať desať rokov. Wakefield je adaptáciou rovnomennej poviedky E. L. Doctorowa a už od okamihu, ako vyšiel trailer, mi bolo jasné, že tomuto kúsku sa nemôžem vyhnúť. V centre stál originálny nápad a oscarový nominant Bryan Cranston. Zdalo sa, že dostaneme kvalitné nezávislé dielo. Alebo film len klamal telom?
Howard Wakefield (Bryan Cranston) žije nudný a nevzrušujúci život. Každý jeho deň je rutina. Vzťah s manželkou Dianou (Jennifer Garner) už nie je tým, čím býval, pubertálne dcéry majú iné starosti a Howardovi sa tento spôsob života začína zajedať. Raz večer nedorazí domov, ale ukryje sa v garáži priamo na pozemku, kde stojí jeho dom. Cez okno následne pozoruje život svojej rodiny. Svoje "zmiznutie" stále viac a viac predlžuje. Je po ňom vyhlásené pátranie, ale zdá sa, že Howard nemá najmenšiu chuť vrátiť sa.
Wakefield pracuje s originálnou a lákavou premisou - na všetko sa vykašľať, úplne sa odpojiť od svojej stresujúcej existencie a svojím spôsobom sa vrátiť "ku koreňom". Režisérka nám ponúka zamyslenie sa nad stavom súčasnej západnej spoločnosti, kde sa nároky na človeka neustále stupňujú, ale vytráca sa ľudskosť a empatia. Výsledkom bolo, že som Howardove pohnútky chápal a rozumel som mu. A to aj napriek tomu, že on sám nie je príliš sympatická postava. Je sebecký, klame a podvádza. Ale práve to mu dodáva na realistickosti a divák sa s ním aj napriek tomu dokáže stotožniť. Pretože, kto z nás nikdy nezatúžil po podobnom "úteku" z ubíjajúcej životnej rutiny?
Príbeh tiež ponúka pôsobivú možnosť reflexie vlastného bytia, zamyslenia sa nad tým, čo je skutočne dôležité a či je náš súčasný spôsob života tým najlepším a kam môže viesť. Ako môže dopadnúť človek, ktorý sa takmer kompletne izoluje? Každý premýšľavejší divák si skrátka v snímke nájde mnoho podnetov na zamyslenie.
Bryan Cranston opäť podáva vynikajúci herecký výkon. Jeho kreácia je pre film absolútne kľúčová, keďže celý príbeh stojí práve na ňom. Počujeme jeho vnútorné monológy, vidíme jeho predstavy, počujeme "dialógy", ktoré podľa neho vedie jeho žena s rôznymi ľuďmi. Cranstonova charizma vás naplno vtiahne do jeho príbehu. Výborná je samozrejme aj Jennifer Garner, hoci - logicky - nemá toľko priestoru. Pochvalu si zaslúži aj režisérka budujúca podmanivú, miestami snovú a meditatívnu atmosféru. Filmu tiež nechýba zmysel pre humor a jemnú absurditu.
Z predchádzajúcich riadkov je vám asi jasné, že pokiaľ dávate prednosť komerčnejšie ladeným (či "akčnejším") titulom, Wakefield nebude práve vaša šálka kávy. Ono sa toho totiž vo Swicordovej filme veľa nedeje a ani sa nemá diať. Jej film je určený milovníkom pomalých nezávislákov, ktorí nemajú problém pri filme premýšľať a neberú ho len ako oddychovku, pri ktorej môžu "vypnúť". Osobne som až prekvapený, ako veľmi sa mi film páčil. Je pôsobivou reflexiou našej doby, výbornou charakterovou štúdiou, ako aj neustálou polemikou o podstate skutočného ľudského šťastia. Pokiaľ vám podobné témy režú, nemali by ste stretnutie s Howardom Wakefieldom vynechať. 8/10
