Vlak plný zombies, slepý veterán z Iraku či známy pár exorcistov? Zostavili sme rebríček najlepších hororov za rok 2016.
Ďalší rok sa chýli ku koncu a fanúšikovia hororového žánru môžu spokojne povedať, že sa dočkali zopár podarených kúskov, aj keď ich veľmi veľa nebolo. My sme sa oproti minuloročnému výberu rozhodli zostaviť rebríček až z desiatich projektov, pričom viaceré z nich splnili svoje predpoklady a na stupnici kvality obstáli nad bodom priemeru. S výberom to bolo opäť raz náročné, keďže sme videli predovšetkým veľa béčkových počinov. Myslíme však, že si tu všetci nájdete to svoje. Rok 2016 sa niesol prevažne v znamení duchárčin, ale jednotlivé horory sú od seba odlišné a každý jeden ponúka čosi výnimočné. Ako nás teda talentovaní filmári strašili? Mimochodom, pripomíname, že sme do rebríčku zaradili filmy podľa ich širšej distribúcie doma a v zahraničí, aj keď sa mohli v ojedinelých prípadoch napríklad objaviť na festivalových premietaniach už v minulom roku.
10.) Hush (režie: Mike Flanagan)
Home Invasion hororov sa každoročne vyroja desiatky, a tak je veľmi ťažké v nich hľadať originalitu a osobité kvality, keď ide v podstate vlastne o to isté stále dokola. Pri horore Hush nás ale presvedčil zaujímavý trailer a hlavne režisér Flanagan. Ústrednou postavou snímky je dievča, ktoré v 13 rokoch onemelo a ohluchlo. Od tej doby sa stráni spoločnosti. Jedného dňa ju však príde navštíviť nezvaný hosť v maske. Ten rozhodne nemá nič príjemné v pláne. Celý dej tak sledujeme súboj vraha a hluchonemej obete, ktorá sa snaží uniknúť z jeho pazúrov. Bohužiaľ, zlý pocit sme na rozdiel od hlavnej hrdinky mali zo záporáka, ktorý pôsobil miestami hlúpo a bolo veľmi ťažké si k nemu vytvoriť rešpekt. Oceniť môžeme pár krvavých scén a hudobný sprievod. Ľahko nadpriemerný kúsok.
9.) The Autopsy of Jane Doe (režie: André Øvredal)
Nenápadný horor z Veľkej Británie si nepochybne zaslúži vašu pozornosť. Už dejová premisa sľubujúca neobvyklý nápad nás navnadila a boli sme milo prekvapení. Dej sa točí okolo otca a syna, ktorí vlastnia márnicu. V ich meste sa odohrá vražda a na mieste činu sa nájdu dve mŕtvoly a telo ženy, ktoré však nevykazuje žiadne známky vonkajšieho poranenia. V jej tele však nájdu to, čo tam vôbec nepatrí. Necháme vás domyslieť si, čo sa stane. Jedná sa o solídnu duchárčinu, ktorá funguje vďaka svojej originalite a predovšetkým prvej polovici nesúcej sa v skvelom mysteriózne ladenom duchu. Miestami však trochu pokrivkáva logika postáv a ku koncu stráca na dychu aj atmosféra. Aj tak je ale The Autopsy of Jane Doe príjemným prekvapením tohto roka.
8.) Green Room (réžia: Jeremy Saulnier)
Čo sa stane, keď mladej punkovej kapele ponúkne známy priateľa šancu koncertovať v odľahlom tajomnom lesíku, no tí neskôr zistia, že sa dostali medzi bandu náckov, zahrajú im legendárny song „Nazi punks f*ck off" a následne sú svedkami hrozného činu? Nuž, tušíte správne. Nebude to nič pekné a bude pri tom zopár kaluží krvi. Silné obsadenie mladých rebelov tvoria napríklad nádherná Imogen Poots (Filth) či dnes už nebohý Anton Yelchin (Star Trek Into Darkness) a proti nim stojí charizmatický Patrick Stewart (X-Men). Green Room určite nie je bezchybným filmom, no je to presne taká svižná jazda, akú by ste od moderného hororu subžánru hixploitation čakali.
7.) Lights Out (réžia: David Sandberg)
Sandberg je vo filmovom priemysle nováčik. V roku 2013 natočil rovnomenný kraťas a vtedy určite ani len netušil, že dostane šancu spraviť z neho celovečernú snímku, a k tomu s producentskou podporou samotného Jamesa Wana. Jeho debut dopadol podľa predstáv a medzi hororovú produkciu priniesol svieži závan. V ňom mladú Rebeccu a jej brata prenasleduje tajomná bytosť zjavujúca sa len v tme. Obaja nasmrť vystrašení čoskoro zistia, že ide o osobu naviazanú na ich vlastnú matku, ktorá nikomu nedá pokoj. Veľkým plusom tohto projektu je fakt, že sa postavy správajú racionálne a jednotlivé scény vyústia do mrazivého finále. Nie je núdza ani o ľakačky, ktorých tu je vzhľadom na krátku stopáž požehnane. Pre trocha náročnejších divákov milujúcich jumpscare horory ide o ideálnu jednohubku.
6.) Train to Busan (réžia: Sang-ho Yeon)
Iba pred pár dňami sme vám priniesli tip na zaujímavý post-apo zombie film z Južnej Kórey a po zhliadnutí určite uznáte, že si miesto v našom rebríčku naozaj zaslúži. Príbeh? Z pohľadu žánru nič prevratné. Otec sa rozhodne zobrať dcérku počas jej narodenín na výlet za mamou do mestečka Busan. Ako vám už určite došlo, pocestujú vlakom a v ňom zažijú epidémiu krvilačných potvor na vlastnej koži. Čo však z filmu robí skutočne kvalitný zážitok? Prevedenie. Napätie by sa v istých scénach dalo krájať, akcia je viac ako slušná, oživené mŕtvoly používajú mozog, respektíve to, čo im z neho ostalo a k niektorým postavám si skutočne vytvoríte puto. Za takmer dve hodinky sa určite nestihnete nudiť a aj keď sa nájde možno zopár maličkostí, ktoré vám budú prekážať, určite to neoľutujete.
5.) Under the Shadow (réžia: Babak Anvari)
Ako vám už 6. priečka dôrazne naznačila, pri vytváraní rebríčkov nediskriminujeme ich výber ani na základe krajiny pôvodu a myslíme, že robíme dobre. Produkcia filmu Under the Shadow totiž prebiehala v krajinách ako Irán, Katar či Jordánsko, no aj tak strčí do vrecka veľkú časť hollywoodu. Dej je zasadený do vojnou zasiahnutého mesta Teherán v 80. rokoch, kde matka s dcérou prežívajú hrôzostrašné následky vojny a začínajú zisťovať, že sa niekde v tme ukrýva tajomná entita, ktorá im nedopraje pokoj. V prvom rade je potrebné povedať, že nováčik Babak Anvari odviedol obdivuhodnú prácu. Pri sledovaní snímky vám síce hneď zopárkrát zíde na um austrálsky Babadook, no to vôbec nevadí. Snímka je precízne natočená, zahraná, obsahuje pár mrazivých momentov s dobrou myšlienkou a pokiaľ máte chuť na solídny emotívny horor, máte svojho víťaza.
4.) Don't Breathe (režie: Fede Alvarez)
Jedno z najväčších prekvapení tohto roka. Samozrejme, len a len v pozitívnom slova zmysle. Nápad s trojicou zlodejov, ktorí sa rozhodnú prepadnúť a olúpiť bezbranného a slepého starčeka funguje skvele. Ukáže sa totiž, že najväčšou hrozbou nie sú zlodeji, ale slepec, ktorý si zo svojho domova urobil bludisko plné pascí, z ktorého uniknúť zaživa nie je vôbec jednoduchá úloha. Filmárom sa podarilo využiť obmedzené starcove zmysly naplno, pričom každý hororový fanúšik musel zažívať orgie z vizuálne skvelého prostredia. Film vás nenechá ani na chvíľu vydýchnuť. S postavami dej prežívate, fandíte im, prípadne s nimi súcitíte, a tak to má byť. Ľahko mrzel preťahovaný koniec, ale Smrť v tme je bezpochyby jeden z nejatmosférickejších hororov roku 2016.
3.) The Conjuring 2 (réžia: James Wan)
Talentovaný Malajzijčan James Wan patrí do špičky hororového žánru. O tom niet pochýb. Na svete je málo režisérov, ktorí dokážu vytvoriť hustú atmosféru a spôsobiť zimomriavky po celom tele. Pri Wanovom poslednom projekte sa to podarilo na výbornú a minimálne sa vyrovnal originálnemu filmu. V tomto pokračovaní sme sa stali svedkami hrôzostrašného prípadu v londýnskom Enfielde, ktorý istú rodinu doživotne poznamenal a vo svojom okolí spôsobil poriadny mediálny rozruch. A nesmeli chýbať ani manželia Warrenovci pripravení čeliť mocným paranormálnym entitám. Wan opäť raz dokázal, že vie budovať napätie a aj nás v ňom udržať, pričom film nestavia na lacných ľakačkách, aké sú v dnešnej dobe zvykom. A to sa nesmierne cení.
2.) The Wailing (režie: Hong-jin Na)
Juhokórejská tvorba už dlhú dobu patrí k tým kvalitnejším a dôkazom toho nie je len tohtoročná Komorná od Chan-wook Parka, ale aj prekvapenie v podobe hororu The Wailing. Ten vsádza predovšetkým na hutnú atmosféru. Mysteriózny dej sa odohráva v malom mestečku, v ktorom začnú vyčíňať vrahovia. Tých sa síce darí polapiť, ale nachádzajú sa v hlbokom tranze a všetci sú pokrytí záhadnými vyrážkami na pokožke. V príbehu hrajú podstatnú úlohu mysteriózne prvky, halucinogény a tempo skvele graduje od začiatku až do konca. Divák tak okrem skvelej atmosféry a deja dostáva aj veľmi kvalitnú dávku filmárčiny. Juhokórejčania proste horory vedia.
1.) The Witch (réžia: Robbert Eggers)
Stavím sa, že zopár z vás prekrútilo očami hneď po tom, čo uvideli Čarodejnicu na prvom mieste. Nuž, to, že snímka polarizovala naše obecenstvo je jasné už z komentárov pod jej recenziou či z diskusií na našej facebookovej stránke. Stojíme si však za tým, že The Witch je skvelým hororom a ešte lepším filmom, za ktorý by sa určite nemuseli hanbiť ani ostrieľané mená. Robert Eggers sa s ním totiž do bodky vyhral. Dostať puritánsku rodinku z dediny na pokraj lesa, kde vyčíňa zlovestná entita, by bolo príliš prvoplánové, preto do koktejlu prihodil ťaživú symboliku a metafory, zamiešal to spolu so skvelou réžiou a chlpy stavajúcim ozvučením, dochutil skvelými hereckými výkonmi, či už rodičov alebo detí a naservíroval to s poriadnou dávkou nechutnej špinavej atmosféry. Dobrý horor totiž nepotrebuje, aby na vás za každým rohom čosi vyskakovalo. Práve naopak. Vie, že najväčší strach pramení z neznámeho. Podmanivá snímka si nás skutočne získala.
Ktorý z uvedených filmov vás vystrašil najviac? Nezabudnite zaškrtnúť svojho favorita v ankete nižšie. Čoskoro vám prinesieme aj článok o pripravovaných hororoch, ktoré nás čakajú budúci rok a vedzte, je sa na čo tešiť. Ostaňte v strehu aj v roku 2017.
