Južná Kórea prichádza so sviežim závanom mŕtvolného vzduchu.
Zombie hororov nie je nikdy dosť. O to viac, keď k nám dorazia kúsky z krajín, od ktorých by sme to možno nečakali. Juhokórejský Train to Busan nakrútil režisér Sang-ho Yeon (napísal si aj scenár). A rovno vám môžem povedať, že vytvoril film, ktorému by fanúšikovia ľudožravých nebožtíkov mali venovať pozornosť.
Nachádzame sa v súčasnej Južnej Kórei. Seok-Woo je rozvedený, večne zaneprázdnený manažér, ktorý si márne snaží vyhradiť nejaký čas na svoju dcérku Su-an. Na jej narodeniny sa rozhodnú, že si spravia výlet za Su-aninou matkou do Busanu. Vo vlaku stretávajú rôzne typy ľudí: chlapíka s tehotnou manželkou, niekoľko baseballových hráčov, bezdomovca a ďalších. Ale potom vypukne - hádate správne - tá pravá zombie apokalypsa. Naši hrdinovia sa ocitajú uväznení vo vlaku a cestujúci sa začínajú meniť na krvilačné mŕtvoly. Ak chcú prežiť, mali by urýchlene vymyslieť plán. To sa nám ten narodeninový deň pekne začína, čo?
Samozrejme, námet nie je príliš originálny, ale v tomto sub-žánri ide skôr o to, ako je podaný. Train to Busan je nakrútený veľmi zručne. Keď som prvýkrát videl trailer, mal som dojem, že pôjde o akčne ladený kúsok, ktorý sa bude spoliehať skôr na gore. Našťastie, režisér perfektne zvláda aj napätie. Hneď niekoľko scén mi poriadne našponovalo nervy (viď. temné tunely). Ale nebojte sa, akcie je tiež dosť. Väčšinou sa bojuje štýlom „muž proti zombie“, prípadne „baseballová pálka proti zombie“. Zombíci však nie sú žiadni prispatí slimáci. Akonáhle vás zazrú, rozbehnú sa k vám rýchlosťou blesku. Navyše sú nepríjemne akcieschopní. Zablokujete im jeden vchod a oni si nájdu ďalší, prípadne budú do dverí búšiť tak dlho, kým ich nevylomia. Darmo, mozog im možno hnije, ale používajú ho. Výhodou je, že ak vás nevidia, ste v bezpečí. Chválim, že zombíci pôsobia ako skutočne reálna hrozba. Leví podiel na tom má ich výborné maskovanie. Gore a krvi je tak akurát - nič z čoho by ste si museli hľadať vedierko na dávenie. Mne osobne to tak vyhovovalo.
Hlavné úlohy stvárnili herci, ktorí sú vo svojej domovine známi, ale našincovi ich mená asi nič nepovedia. Hrajú však dobre, každý z nich je predstavený jasne definovaným charakterom (zbabelec, ktorý nájde odvahu, naivný študent so svojou láskou, odvážny drsňák, vychcaný hajzel atď.). Pre tento žáner to bohato stačí. Je tiež fajn, že sa sústreďujeme na menšiu skupinku ľudí, ostatní ostávajú viac-menej anonymní. Yeonovi by som vytkol akurát spôsob, akým sa zbavoval niektorých postáv. Nezriedka to bolo dosť vykonštruované a až príliš okaté. Akoby to scenárista chcel ešte v poslednej chvíli hrdinom poriadne osladiť (bez ohľadu na to, či to malo logiku). Rovnako naivne pôsobí scéna, kedy sa hrdinovia drsne premlátia stádom nemŕtvych a následne im robí problémy jeden chabý zombík.
Train to Busan má slušné tempo a za tie dve hodinky sa výraznejšie nudiť nebudete. Napriek tomu si dovolím podotknúť, že by filmu prospelo trochu prestrihať. Trochu ma tiež sklamalo, že v emocionálnych scénach sa dosť tlačilo na pílu. Akoby sa tvorcovia inšpirovali u kolegov z Hollywoodu. Je to škoda a hlavne: Sang-ho Yeonov počin to vôbec nepotrebuje. Nápadov má dosť a nemusí teda upadávať do vyšúchaných šablón a klišé. Účinnejšie by bolo, keby sa im skôr vysmieval. Lenže režisér svoje dielo poňal ako vážnu post-apo drámu. Väčšinu stopáže to funguje veľmi dobre, ale jeden-dva vtipy predsa ešte nikoho nezabili, či áno? To sú však len malé detaily na veľmi svižnej, dobre odrozprávanej a napínavej pecke, ktorá každého správneho fanúšika zahreje pri vyrezaných črevách.
P. S.: Úspech Train to Busan nenechal chladným ani Hollywood. Takže sa pripravte, že nás čoskoro čaká nevyhnuteľný (resp. zbytočný) americký remake.
