Téma rasizmu je v našej spoločnosti až príliš živá, a tu je zopár skvelých filmov, ktoré vám ju priblížia.
Nikdy sme sa nepovažovali za portál presadzujúci vlastné politické názory a snáď ani nikdy nebudeme. V jednom však máme jasno. Rasizmus nepodporujeme v žiadnej jeho forme a toto presvedčenie sa v dohľadnej dobe určite nezmení. Samotná myšlienka nenávisti voči inému len na základe rozličnej farby pleti je pre mnoho z nás neakceptovateľná, no často zabúdame na fakt, že pred pár rokmi to také definitívne nebolo. Na paškál si túto tabuizovanú tému zobralo hneď niekoľko skvelých filmárov a vzniklo mnoho peciek, dnes už považovaných za kultovky. Ak máte nejaké predsudky, hoďte ich za hlavu a pustite sa do nášho zoznamu. Veríme, že to neoľutujete. Upozorňujeme však, že sme sa snažili vyhnúť vojenským témam a taktiež sme si určili pravidlá, kvôli ktorým sme nemohli vybrať snímky ako Schindlerov list, Jagten či District, no verte, že v prípadnej druhej časti článku už nebudeme mať žiadne kritériá a dočkáte sa ďalšej várky filmov.
To Kill a Mockingbird (réžia: Robert Mulligan, 1962)
Začneme snímkou, pri ktorej vám dôsledne radíme, aby ste sa nenechali znechutiť vekom či farebnou škálou filmu. Ako zabiť vtáčika nie je len knižnou povinnosťou, ale aj tou filmovou. Atticus Finch je právnik, ktorý dostane na starosti prípad znásilnenia mladého belošského dievčaťa, v ktorom je jediným obvineným černoch Tom Robinson. Pripočítajte si k tomu rok 1930, zasadenie v južanskej Alabame a budete tušiť, čo sa môže udiať. Film sa vyžíva vo svojej narácii z pohľadu malého dievčatka a počas svojho trvania je rozdelený do dvoch častí. V prvej polovici sa zoznamujeme s Atticusovými deťmi a sledujeme ich vylomeniny, zážitky a tiež boj s predsudkami a druhá polovica nás prenesie do súdnej siene, kde exceluje Gregory Peck ako šikovný právnik s morálkou na správnom mieste. Film si bezpochyby zaslúži prívlastok nadčasový.
American History X (réžia: Tony Kaye, 1998)
Kult hákového kríža je vskutku kultovým filmom aj napriek tomu, že sa na ňom pomaly ukazuje zub času. Dnes možno nemá až taký dopad ako pred príchodom nového milénia, no aj tak vyrozpráva silný príbeh o živote neonacistu Dereka (Edward Norton) a jeho brata Dannyho (Edward Furlong). Nastavuje zrkadlo nenávisti a ukazuje, aké hrozivé dôsledky môžu vykvitnúť zo zrnka násilia. Je veľká škoda, že Nortona v podobných rolách vidíme naozaj málokedy, keďže X jednoznačne patrí k jeho najlepším výkonom.
Mississippi Burning (réžia: Alan Parker, 1988)
Horiace Mississipi je na svete už takmer 30 rokov, no verte nám, že s ľahkosťou schováva do vrecka množstvo novodobých thrillerov. Krimi detektívka sleduje dvoch detektívov FBI, ktorí zavítali do malého mestečka v štáte Mississippi s cieľom vyšetriť záhadnú vraždu troch aktivistov za občianske práva. Pokiaľ ste ako Afroameričan pochádzali z podobného kraja a videli vo vašej blízkosti horiaci kríž, tak ste mohli očakávať iba to najhoršie. Film sa okrem napínavého zážitku pýši historickou presnosťou a oheň tým pádom hrá vo filme dosť podstatnú rolu. Okrem iného oplýva silným scenárom, precíznou réžiou, ťažkými scénami a najmä skvelými výkonmi Willema Dafoea a najmä Genea Hackmana.
White Dog (réžia: Samuel Fuller, 1982)
Ako v rebríčku najlepších mysterióznych filmov 21. storočia, aj tu prihadzujeme film, ktorý nemusí byť vo všeobecných diváckych kruhoch veľmi známy. Staršia nízkorozpočtová snímka Samuela Fullera vás môže podľa oficiálneho opisu značne zmiasť. Nejde o žiaden horor a dokonca v ňom nenájdete ani veľa mysterióznosti. Čo v ňom ale nájdete, je silný príbeh krásneho bieleho psa vycvičeného k tomu, aby atakoval tmavú farbu pleti a černošského cvičiteľa, ktorý sa ho rozhodol prevychovať. Krátka, 90-minútová jednohubka je opäť dopĺňaná nadčasovými zábermi a aj keď pár z jeho režíjnych elementov môže pôsobiť vtipne a starómodne, nestihne vás nudiť a na konci poskytne silnú metaforickú myšlienku o výchove a predsudkoch.
Gran Torino (réžia: Clint Eastwood, 2008)
Aktuálny status Clinta Eastwooda sme vám okrajovo načrtli v našej recenzii na jeho najnovší film Sully. Keď sa však spomenie jeho meno, valnej väčšine z mladších divákov príde na um práve Gran Torino. Clint sa v ňom hrá s témami staroby, konzervatívnosti, zaujatosti a to všetko v kabáte, ktorý filmu vyniesol mnoho uznania medzi kritikmi a fanúšikmi. Starý vojnový veterán totiž žije vo štvrti, ktorá už dávno zmenila svoje osídlenie, no on si to nechce pripustiť. Veci sa ešte viac skomplikujú v momente, keď mu partička mladých grázlov siahne na milovaný športiak „Gran Torino". Eastwood podal skvelý a oduševnený výkon pred kamerou a využil roky zručností za ňou. Celý film doprevádza scenár plný skvelých momentov a vrcholí v emotívnom závere, na ktorý si pamätá nejeden filmový nadšenec.
12 Years a Slave (réžia: Steve McQueen, 2013)
Predstavte si, aké je to žiť so svojou rodinou v relatívne pokojnom prostredí a následne sa prebudiť spútaný v reťazoch, s nálepkou „majetok". Solomon Northup to zažil, spísal a pred pár rokmi sa o tom natočila srdcervúca dráma. Film samotný sa bezpečne snažil osloviť diváka aj za hranicami Spojených štátov a dokonca celkom dôsledne kopíruje klasickú šablónu pre filmy s oscarovými ambíciami. Nič to však nemení na veci, že prekračuje množstvo projektov s témou z obdobia otroctva, stal sa divácky atraktívnejším a vyrozprával naozaj silný príbeh o niečom, čo dnes považujeme za nemožné. Chiwetel Ejiofor a Lupita Nyong'o podali uzemňujúci výkon a až mrazivo dobre im asistuje Michael Fassbender v role sadistického otrokára. Aj keď možno nevyhľadávate filmy z podobného obdobia či podobného rázu, vedzte, že 12 Years a Slave vás môže naozaj prekvapiť.
The Butler (réžia: Lee Daniels, 2013)
Ak sa spomenie meno Forest Whitaker, väčšina z nás si začne pohmkávať zvučku Star Wars, alebo si spomenie na televíziou obohranú, no kvalitnú Telefónnu búdku. Forest však nemá len nezameniteľný zjav (vďaka dedičnej chorobe oka) ale aj značnú dávku hereckého talentu, ktorý vie ukázať v správnej chvíli. Last King of Scotland mu možno zaručil ocenenie Akadémiou, no jeden z jeho najlepších výkonov doručil aj vo filme The Butler (Komorník). Cecil Gaines bol totiž obyčajným otrokom na plantáži až do momentu, kedy mu zastrelili otca a vychovali z neho pomocníka v domácnosti. Usilovnou prácou sa dostal až do Bieleho domu, kde slúžil neuveriteľných 34 rokov a obsluhoval hneď niekoľko prezidentov USA. Film však nie je obyčajnou výpoveďou o jeho rokoch v službe, ale sleduje vývoj práv Afroameričanov a rozpitváva vzťah Cecila so svojím synom, ktorý za bežné slobody neváha odhodlane bojovať.
A Time to Kill (réžia: Joel Schumacher, 1996)
Keď obyčajnému černochovi znásilnia a takmer zabijú dcéru dedinskí burani, je nad slnko jasné, že konzervatívna južanská judikatúra sa posnaží rozsudok zvrátiť v prospech aktuálnych nálad v spoločnosti. Otec teda musí zobrať spravodlivosť do vlastných rúk. Aspoň tak sa nám to snaží predostrieť Joel Schumacher, ktorý filmom vytvoril tichú diskusiu o správnosti a spravodlivosti, no nie každý sa s ňou môže zhodovať. Nech už máte názor aký chcete, drsný Samuel L. Jackson, slizký Kevin Spacey a rozpoltený Matthew McConaughey sa vám postarajú o skutočne kvalitnú filmovú zábavu.
Glory (réžia: Edward Zwick, 1989)
Rovnako ako v prípade 12 Years a Slave, ani Glory nemusí byť filmom, po ktorom by siahol bežný našinec. Vojna Severu proti Juhu však mala v amerických dejinách veľmi významné postavenie a zobral si ju do rúk autor Krvavého diamantu či Posledného samuraja, čiže viete, čo sa dá približne očakávať. Klasický vojnový film opäť dopĺňa rasový podtón, a to v zmysle vytvorenia prvých oddielov bojujúcich afro-američanov. Ten vedie Matthew Broderick a v jeho oddiele bojuje Morgan Freeman, Andre Braugher či v neposlednom rade nezabudnuteľný Denzel Washington, ktorému rola odvážneho a rebelujúceho Tripa sadla skutočne dokonalo. Dokonca si za ňu odniesol aj zlatú sošku a my musíme povedať, že skutočne vyzdvihol túto „nenápadnú", no krásne natočenú vojnovú drámu do výšin.
Django Unchained (réžia: Quentin Tarantino, 2012)
Čo by to bol za zoznam o rasistických filmoch, keby sme nespomenuli Djanga? Aj tí, ktorí film nevideli, musia byť dozaista oboznámení s Tarantinovským štýlom a vedzte, že keď sa z otroka stane lovec odmien, Quentin zo svojho tempa rozhodne nepoľaví. Sám chcel vytvoriť hrdinu, na ktorého by mohli byť černosi hrdí a zasadiť ho do prostredia typických špagetových westernov, mu vyšlo na výbornú. V Djangovi exceluje Jamie Foxx, Christoph Waltz, Leo DiCaprio, Samuel L. Jackson a mnoho ďalších, doručuje skvelý audiovizuálny zážitok, silný scenár a množstvo emočne silných či neskutočne vtipných momentov.
Do the Right Thing (réžia: Spike Lee, 1989)
Spike Lee ako režisér možno neučaruje každému a v Hollywoode sa k jeho tvorbe čoraz častejšie ozývajú kritickejšie ohlasy, no Do the Right Thing sa nebojíme označiť za poriadnu klasiku. Jeden extrémne horúci deň v Brooklyne, rôzne skupinky mladých či starších obyvateľov a najmä všadeprítomné rasové napätie. Stopáž filmú je niečo okolo dvoch hodín, no aj tak si k postavám vytvoríte puto a snažíte sa pochopiť ich myšlienkové pochody. Scenár je majstrovsky jednoduchý, no pútavý a nádherne ho dopĺňajú perfektné herecké výkony. Je to snáď jediný z filmov v našej ponuke, ktorý aj napriek svojmu názvu, neukazuje „správnu vec" a snaží sa rozpútať diskusiu o tom, čo by v takomto prípade správnou vecou malo byť. Snímka, ktorá by na vašom zozname rozhodne nemala chýbať. Mimochodom česť pamiatke iba nedávno zosnulému Billovi Nunnovi, ktorého si všetci budeme pamätať ako Radio Raheema s vypeckovaným „Fight the Power".
The Help (réžia: Tate Taylor, 2011)
Náš zoznam pokračuje filmom, známejším skôr pod názvom Farba citov. Ako u väčšiny, aj tu sa prenesieme na juh Spojených štátov, konkrétne do Mississippi, kde stretneme tri ženy. Emmu Stone ako spisovateľku Skeeter a Violu Davis s Octaviou Spencer ako domové služobníčky. Skeeter sa počas protestných 60. rokov rozhodne napísať knihu o černošských slúžkach a ich pohľade na biele rodiny, v ktorých vypomáhajú. The Help je nádherným filmom, ktorý zobrazuje počiatočnú nedôveru, lásku a nezmyselnosť nenávisti. Hlavné tri protagonistky podávajú skvelý výkon, scenár, ktorý si Tate Taylor napísal sám (prekvapujúco) šľape ako hodinky a počas svojho 146 minútového trvania vás vďaka nádherným momentom nenechá chladnými.
Driving Miss Daisy (réžia: Bruce Beresford, 1989)
Kto tento roztomilý film z 89. videl, určite nepotrebuje počuť veľa slov. Svojou maximálne nenásilnou formou, milým vtipom a pozitívnym nadhľadom dokázal upútať divákov všetkých vekových a rasových kategórií. K tomu si pripočítajte scenár plný konverzácií, ktoré vedia správne zaútočiť ako na sentiment, tak na mozgové bunky a skvelé výkon Morgana Freemana, či v tej dobe osemdesiat ročnej Jessicy Tandy. Zopár kritikov tvrdí, že aj napriek predchádzajúcej nominácii za film Street Smart a množstve televíznych projektov, si Morgan prisvojil titul hereckej stálice až po tejto role černošského šoféra pre bohatú americkú židovku. Čo si o tom myslíte vy?
The Color Purple (réžia: Steven Spielberg, 1985)
Niekto môže namietať, že Purpurová farba neslúži výhradne ako film o rasizme, ale atakuje aj množstvo iných, neraz osobných útrap v živote fiktívnej ženy. Súhlasíme, ale nezaradiť ho do rebríčka, by bol veľký omyl, keďže Spielberg natočil opäť skvelý film, čarom sebe vlastným. Je síce pravda, že udalosti z knihy Alice Walker jemne okresal, vynechal a zjemnil, aj napriek tomu však dokázal natočiť mrazivú drámu, plnú skvelých výkonov a perfektne zvládnutých postáv. Whoopi Goldberg a Oprah Winfrey síce nemusíte považovať za úžasné herečky, no radím vám, aby ste dali filmu šancu a rozhodne to neoľutujete.
12 Angry Men (réžia: Sidney Lumet, 1957)
Náš pôvodný zoznam zakončujeme filmom, ktorý bude poznať každý poctivý filmový divák a ak nie, tak verte, že vám nasledujúcich 96 minút prvotného zážitku veľmi závidíme. Dvanásť rozhnevaných mužov sme vám dávali do pozornosti minimálne v našom tipe na 30 filmových večerov počas septembra a pokiaľ ste naň zabudli vtedy, môžete to teraz napraviť. Kolega pepo ho v článku opísal ako brilantnú konverzačku so špičkovými hereckými výkonmi a nikto z nás voči tomu nebude namietať. O čom je ten slávny príbeh? O 12 mužoch zatvorených v jedinej miestnosti, snažiac sa dohodnúť o vine či nevine mladého chlapca z chudobnej prisťahovaleckej štvrte. Celá diskusia sa zakladá na stieraní predsudkov a logických pochybnostiach, na ktoré ľudia čoraz viac zabúdajú vďaka svojej zaslepenosti.
Bonus: The Birth of the Nation (réžia: D. W. Griffith, 1915)
Jeden z najdôležitejších a najodpornejších počinov kinematografie. Otec filmovej reči D.W Griffith stvoril na svoju dobu nevídaný epos z obdobia občianskej vojny Juhu proti Severu. Film sa však dočkal zmiešaných reakcií. Hlavným dôvodom bola propagandistická glorifikácia Ku-klux-klanu a novátorský tvorca bol obvinený z rasizmu. Ako reakciu na toto obvinenie následne natočil štvorhodinovú, paralelne rozprávanú Intoleranciu, v ktorej rieši tému rasizmu v rôznych obdobiach dejín. V Zrodení národa sa okrem niekoľkých iných prvenstiev debutovo predviedla krížová montáž, dodnes zaužívaný strihový postup praktizovaný napr. pri záchrane na poslednú chvíľu. Vybrali sme ho ako bonus najmä z dôvodu, že film prezentuje rasizmus takpovediac z „prvej ruky", no jeho kvality sú neopomenuteľné.
Tento zoznam určite nezahŕňal všetky podobne ladené filmy a netvrdíme ani, že všetky zo zoznamu vám definitívne sadnú a vyšplhajú sa do výšin vo vašich osobných rebríčkoch. Snažili sme sa pre vás vybrať tie najlepšie, ktoré ponúkajú silnú myšlienku a zároveň oplývajú silnou diváckou atraktivitou. Budeme radi, ak vám aspoň trocha rozšírime rozhľad, no vy sa rozhodne nebráňte, rozšíriť ho nám. Ktorý film zo zoznamu máte najradšej, alebo naopak, ktorý vám tam najviac chýba? Svoje pripomienky nám zanechajte v komentároch.
