Don't Breathe sa pridáva k tohtoročnému zvyku skvelých hororov. Určite sa naň oplatí zájsť do kina.
Horory zažívajú v roku 2016 renesanciu. Kvality druhého Conjuringu už snáď ani nemusíme viac ospevovať, mnohým ostalo v pamati aj Lights Out, no a okrem ďalších priemerných žánroviek sme sa nesmierne tešili na Fede Alvareza a jeho Don't Breathe. Jednak preto, že trailery vyzerali veľmi sľubne, jednak skrz fakt, že zápletka a ponúkaný materiál prejavovali nesmierne veľký potenciál a nakoniec... žiadni duchovia, démoni a strašidlá. Poctivý horor o reálnych ľuďoch, ktorý stavia na atmosféru, zručné filmárske schopnosti, hercov, hudbu a originálnu zápletku. A čo mnohých poteší najviac, tento horor ju skutočne má. Ak ste videli všetky trailery, narozdiel odo mňa, možno vás dejový zvrat až tak neprekvapí, no hoci som tušil, že za tým bude niečo viac, než len vykradnutie domu starého veterána z Iraku, ktorý navyše oslepol, ostal som milo prekvapený.
Deju teda veľmi nie je čo vytknúť. Trojica známych vykráda domy, aby si prilepšila v zapadákove, kde žijú. Po poslednej akcii dostanú tip na dom v opustenej obytnej zóne, kde istý starší muž skrýva státisíce dolárov. Tie mal dostať ako odškodné za to, že mu dcéra bohatej rodiny zabila autom jeho dieťa. Hoci sa celá akcia jednému z vlamačov nezdá, kvôli žene v partii, do ktorej je zahľadený, nakoniec súhlasí. Veľmi rýchlo zistí, že šlo o chybu. Starec je síce slepý, no ide o neľútostného zabijaka. Spolieha sa na čuch a bezchybný pohyb po dome, ktorý má dokonale zmapovaný. A tak sa môže hra mačky a myši začať.
Ak čakáte čistokrvný horor spĺňajúci šablónu hollywoodskych bububu filmov roku 2016, asi budete malinko sklamaný. V prvom rade ide totiž o skvelý film so starostlivo vybudovanou atmosférou, podarenou kamerou a keď mu odpustíme čiastočné scenáristické chybičky a logické nezrovnalosti, čo ale môžeme prisúdiť len a len charakteru postáv a situácii, v akej sa nachádzajú, vás vlastne nemá čím sklamať. Čistokrvných jumpscares sa dočkáme možno tak štyroch až piatich, no čo vás poteší viac, a čo takýto film aj zdobiť najviac má, je pocit strachu počas celej stopáže. Jumpscares nie sú pripravené zdĺhavým pomalým pohybom postáv, kde jednoducho čakáte, že zrazu niečo vyskočí z tmy. Tento aspekt hororov je tu podaný prekvapivo podarene. Nečakáte ich a sú perfektné natočené. Aby som sa však vrátil k predošlému bodu, atmosféru a napätie je tu cítiť počas celého druhého a tretieho aktu. Úvodná sekvencia v dome je pritom brilantne natočená, zoznámi vás s prostredím, v ktorom sa bude odohrávať drvivá väčšina snímky a navyše začína pomaly budovať napätie sprevádzajúce postavy v každom jednom zábere.
Herci sú fajn, no až na Stephena Langa skutočne nevynikajú. Kandidát na Cablea v Deadpoolovom pokračovaní zase raz ukázal, čo je v ňom. Jeho záporáci v posledných filmoch pre seba kradnú všetok priestor, a inak tomu nebude ani v prípade tohto filmu. Čo však Don't Breathe zdobí najviac, je práca s kamerou, soundtrackom a napätím. Až sa vám nezdá, že je to práca Fede Alvareza, ktorý má za sebou doteraz len priemerné projekty. Čo sa vytknúť musí, sú občasné nelogické rozhodnutia a konania zlodejov. Nie je to však také strašné, ako keď si bijeme po čele pri každej epizóde The Walking Dead. Vzhľadom na ich situáciu a fakt, že nič podobné nezažili, sa dá pochopiť, že občas jednali zmätočne. Našťastie to nepôsobí veľmi rušivo, skôr nám to pripomína, že ide len o pojašených teenagerov, ktorí chcú získať prachy a vypadnúť.
Zhrnuté a podčiarknuté, Don't Breathe v redakcii splnilo očakávania. Snímka má skvelé tempo, oplýva úžasnou kamerou, ponúka pár originálnych momentov, skvelú zápletku a ešte lepšieho záporáka. Ide o horor, počas ktorého sa budete báť vždy, nie len vtedy, keď vás na to pripraví tempo a hudba. Jumpscares fungujú skvelo, motív a psychológia záporáka je dostatočne vykreslená a záver je uspokojujúci, aj keď možno až príliš klišé. Ak by som vám ja, azda najmenší fanúšik hororového žánru v redakcii, mal v septembri odporučiť nejaký film, bude to práve Don't Breathe. 8/10.
