Podarilo sa Stevenovi Spielbergovi potvrdiť svoju povesť žijúcej legendy?
Steven Spielberg je legenda a množstvo jeho počinov patrí k tomu najlepšiemu, čo nám kinematografia priniesla. No v poslednom období sa nestretáva s tak jednoznačne kladným prijatím ako vo svojich najlepších rokoch. Stále je však zárukou kvality a každý nový zárez do takto výnimočnej filmografie je netrpezlivo očakávaný a k šedivému priemeru majú aj jeho novšie diela zakaždým ďaleko. Majster si už nemusí nič dokazovať po žiadnej stránke a vzbudzuje hlavne pocit, že pohyblivé obrázky miluje viac než čokoľvek iné a chce sa predovšetkým na staré kolená hrať. A mňa ako obrovského fanúšika táto hra stále nesmierne baví. Dokázal som si tak opakovane veľmi užiť napríklad štvrtého Indyho, Lincolna aj Vojnového koňa a jediný vlaňajší film, ktorému som dal maximálne hodnotenie bol jeho staromilský Most Špiónov. Ako svoj posledný projekt si vybral adaptáciu Roalda Dahla The BFG (Big Friendly Giant). Podľa Dahlových diel vzniklo už zopár hitov. takže som sa opäť neuveriteľne tešil na to, s čím tento génius vyrukuje. Nie príliš výrazná kampaň a následný komerčný neúspech vo mne vôbec obavy nevyvolali a stále som sa na film veľmi tešil. Moja chyba, pretože kvalitatívne sa tu pohybujeme viac pri Always a 1941 než E.T. - mimozemšťanovi alebo Jurskom parku.
Sirota Sophie žije v londýnskom sirotinci. Je inteligentné a citlivé dievča, ktoré trpí nespavosťou. Raz v noci uvidí to, čo nemá. Obra prinášajúceho ľuďom sny. Ten ju v obave, že by prezradila jeho existenciu ľuďom, unesie do krajiny obrov. Tu sa aj napriek začiatočnej vzájomnej averzii dve hlavné postavy skamarátia a zažijú spolu veľké dobrodružstvá. Teda aspoň by chceli, keby im to tvorcovia umožnili.
Ale začneme pozitívne. Potešujúce je, že Kamoš Obor pôsobí aj napriek svojim zameniteľným trailerom ako dielo filmového mága. Atmosféra je krásna a napríklad scény z krajiny snov alebo vyľudneného Londýna pôsobia úžasne a dokonale vytvárajú nový svet, v ktorom chceme prežiť dve hodiny filmového času. Spielberg a jeho stály tvorcovia patria aj napriek pokročilému veku stále k absolútnej svetovej špičke a je to cítiť. Kaminskeho kamera je opäť raz úžasná, či už svietením alebo niektorými kompozíciami. John Williams síce tentokrát nedodal žiadny zapamätania hodný motív, no jeho hudba funguje opäť na najvyššej profesionálnej úrovni. Strihač Michael Kahn vie, kde a ubrať a kde pridať. Kormidelník Spielberg dokáže aj vďaka nim v konkrétnych, remeselne perfektne natočených scénach, okamžite vyčarovať tie emócie, ktoré po divákovi chce. Pomáhajú mu v tom takisto už tradične vynikajúco hrajúci herci. Hlavne pri držiteľovi Oscara za predchádzajúcu spielbergovku Most Špiónov Markovi Rylancovi vás zamrzí, že sme ho začali na plátnach vídavať až teraz, v jeho pokročilejšom veku.
Dokonale premazaný stroj však nešľape tak ako kedysi a na vine je predovšetkým jeho knižná predloha, respektíve scénar. Dahlove dielo som nečítal, no počas natáčania už zosnulá scenáristka Melissa Mathison, autorka E.T. mimozemšťana, ho nedokázala previesť s dostatočnou filmovou šťavou. Celé to tak nepripomína príbeh, ale skôr historku s neujasneným posolstvom a nedostatočným driveom vo finále pôsobiacom vyložene divne. Záverečný akt je najväčšou slabinou filmu. Tam, kde dve tretiny dokázal filmársky kumšt klasikov maskovať diery v zápletke alebo nedostatočnú dejovosť, tu prichádza na rad zúfalstvo navyše doprevádzané s jednou prekvapivou a nepríjemnou skutočnosťou. Steven Spielberg prvýkrát vo svojej kariére zlyháva ako rozprávač. Posledné dejstvo nie je absolútne pripravené a pôsobí dojmom prstocucu tvorcov, ktorí nevedeli, ako svoj príbeh ukončiť. Zmení sa celková atmosféra, štýl a vyznenie celku ide do stratena. Všetky tie úžasne nasnímané, ozvučené a nápadito inscenované scény zrazu pôsobia v celku samoúčelne a film sa rozsype. Podobným problémom týkajúcim sa výrazne odlišnej poslednej tretiny trpel aj jeho inak vynikajúci A.I., no tu je tá zmena ešte drastickejšia a omnoho viac rušivejšia. Nechcem spoilerovať, takže iba naznačím, že z takmer klasickej rozprávky sa film preklopí do niečoho v štýle Shreka. Je to síce stále super natočené, no úplne v inom štýle. Určite išlo o zámer, no minimálne u mňa toto preladenie nepadlo na úrodnú pôdu a takmer mi zničilo veľmi kladný dojem z predchádzajúceho diania.
Je veľmi pravdepodobné, že príbehové a dramaturgické zaváhanie je spôsobené knihou, no nie raz sme sa v kinách presvedčili, že správne zatočiť s ťažko sfilmovateľnou predlohou nie je nemožné a podobné faux - pas od ľudí s takto vysokým kreditom je o to bolestivejšie. Rovnako ako ďalšie nepríjemne prekvapenie s ohľadom na predchádzajúce počiny tohto tvorcu. Čo sa trikovej stránky týka... obri sú vyrenderovaní fantasticky, no zakomponovanie hlavnej hrdinky veľmi často nie je dokonalé a ničí ilúziu z vizuálne krásne vymysleného sveta. Ale tu je na vine možno 3D a v klasickom formáte pôsobí film technicky adekvátne. A o dabingu radšej rovno pomlčím, už tradične totiž intenzívne trhá uši.
Kamoš obor je v konečnom dôsledku ďalším tohtoročným sklamaním a patrí k úplne najslabším Spielbergovým počinom v jeho úžasnej kariére. Pre dospelých je príliš infantilný a pre deti príliš neakčný a navyše trpí nie príliš šťastným štýlovým uchopením. Ideálna by pre neho bola buď animovaná podoba alebo niečo v štýle Tima Burtona z čias, keď bol vo forme. Aj napriek tomu všetkému The BFG nie je zlým filmom. Ten by asi Spielberg nedokázal natočiť ani keby chcel a môj palec aj napriek veľkým výhradám smeruje stále hore. Má krásne momenty a množstvo vynikajúcich dielčich záležitostí. Akurát od tvorcu prinášajúceho väčšinou maximálnu kvalitu som čakal niečo zaujímavejšie konzistentnejšie a hlavne zábavnejšie. Skrátka lepšie. 6,5/10
