Podarilo sa tvorcom prekročiť tieň slávnej klasiky?
Originál Krotiteľov duchov je už dávno milovanou klasikou a patrí medzi reprezentatívne tituly americkej žánrovej kinematografie 80. rokov. Ohlásenie remaku tohto počinu slovenského rodáka Ivana Reitmana preto vyvolalo vo fanúšikovskej obci množstvo rozhorčenia. Jeho trailer je dokonca najviac dislikovanou upútavkou v histórii Youtubu. Teraz sa do našich kín dostáva finálny produkt, a preto sa ponúka množstvo otázok. Je táto nenávisť oprávnená? Pošlapali tvorcovia odkaz legendy? Je nové herecké zloženie adekvátnou náhradou za pôvodné kvarteto? Alebo sa tvorcom podarilo dôstojne nadviazať na svojho predchodcu, či dokonca jej kvality prekonať? Odpovede sa dozviete nižšie a možno vás v mnohom prekvapia.
O deji sa nebudem príliš rozpisovať, pretože je takmer totožný s originálom. Tri vedkyne prídu o prácu a rozhodnú sa v rámci výskumu zarábať si štúdiom paranormálnych aktivít a následným odchytom duchov. Všetko sa samozrejme skomplikuje, nadprirodzeno prechádza do ofenzívy a naše, neskôr štyri hrdinky, sú nútené zachrániť celé mesto. A to je všetko. Rovnako ako pri svojom predchodcovi, o príbeh príliš nejde. Základom sú postavy, humorné situácie vznikajúce z ich interakcií a nejaká ta akcia spojená s odchytom duchov. Ako sa teda tento remake podaril?
Záleží na uhle pohľadu. Jeho najväčším problémom totiž je, že niekto sa rozhodol natočiť novú verziu tohto osemdesiatkového fenoménu. Ja sa pokúsim o takmer nemožné a aspoň na chvíľu nahliadať na tento počin tak, ako keby originál neexistoval. A v tomto prípade to nedopadlo vôbec zle. Paul Feig už v nedávnom Špiónovi dokázal, že v komediálnom žánri je doma a nerobí mu problém pracovať s humorom ani akciou. Pomer vtipov, ktoré triafajú do čierneho a tých mimo hrá v prospech tvorcov. Výmena pohlaví je relatívne funkčná a prináša do ohranej témy originálne hrátky s klišé a takisto podnety k diskusii na témy feminizmu v modernej kinematografii. Priestor na podobné úvahy však necháme filmovým teoretikom a poďme si povedať niečo k tomu, o čo ide v prvom rade. A tým je miera zábavnosti. Melissa McCarthy aj Kirsten Wiig sú talentované herečky a nerobí im problém ustáť aj trápnejšie gagy. Zatieňujú ich však menej hviezdne položky z ústredného kvarteta. Hlavne bláznivá vynálezkyňa v podaní Kate McKinnon je veľmi zábavná a je radosť na ňu pozerať. Rovnako tak sa už len kvôli svojej fyziognómii nestratí ani Leslie Jones. Najvďačnejšiu príležitosť k útokom na divácke bránice však dostal predstaviteľ Thora Chris Hemsworth. Jeho tupý asistent je postavičkou, ktorú si obľúbite z filmu najviac. Jeho chlapská variácia blbej blondíny je šarmantná, zábavná a hlavne originálna.
Feig takisto prekvapuje pri akčných scénach. Nechýba im nadhľad, švih ani prvotriedne triky. Akurát monštrózne finále sa občas tvári zbytočne vážne. Dokáže však prekvapiť svojím merítkom a svojou veľkoleposťou hravo strká do vrecka väčšinu marveloviek. K čomu dopomáha aj vynikajúca inštrumentálna hudba Theodora Shapira plná obrovských zborov a občasným umným zakomponovaním slávneho ústredného motívu. Ostatné remeselné zložky sú vzhľadom na štedrý rozpočet na vysokom hollywoodskom štandarde. Jedine strihačove nožničky mohli byť občas trochu ostrejšie. Takmer dve hodiny sú pre podobný film proste príliš a občas sa vkradne nejaká hluchšia pasáž, prípadne zbytočne preťahovaná nefunkčná komediálna scéna, akými sú väčšinou povinné cameá pôvodného obsadenia. Sú málo kreatívne, nevtipné a zbytočné. A vyvolávajú spomienky na kvalitu pôvodného diela. Scenár celkovo pôsobí ako šitý príliš horúcou ihlou a rôzne štýly humoru cieliace na príliš rozdielne cieľové skupiny vyvolávajú pocit, že sa chcú tvorcovia zavďačiť každému. Čím v konečnm dôsledku na sto percent neuspokoja nikoho. Aj napriek tomu som sa ani chvíľku nenudil a väčšinu času sa obstojne bavil. Krotitelia duchov tak fungujú ako slušná popcornová zábava, ktorá však nedokáže nadchnúť. Ide totiž presne o typ filmu prichádzajúceho jedným okom dnu a odchádzjúceho druhým okom von. Pôvodnú verziu väčšina z nás miluje už vyše tri dekády a táto prerábka ako dôstojný nástupca proste neobstojí. Chýba jej totiž čaro, vzájomná chémia pôvodného castingu a v prvom rade punc výnimočnosti.
Ghostbusters nie je v žiadnom prípade trapas a vlna prehnanej nenávisti je absolútne neoprávnená. Hlavne v sezóne, kde sklamáva jeden očakávaný projekt za druhým. Pri spomienkach na Warcraft, Tarzana alebo Singerovu Apokalypsu by som sa dokonca odvážil označiť tento projekt za príjemne prekvapenie. Pre niekoho môže ísť o svätokrádež, no ak sa vám podarí na dve hodinky zabudnúť, že v 80. rokoch minulého storočia vznikol jeden vynikajúci film s nadpriemerným pokračovaním, môžete sa celkom slušne zabaviť pri jednom priemernom aj keď úplne zbytočnom produkte továrne na sny 6/10.
P.S. Fanatickí uctievači originálu a odporcovia hollywoodskej komercie si môžu z hodnotenia rovno odpočítať 4 body a zabudnúť, že niečo takéto vôbec vzniklo.
