Hľadá sa Dory dorazilo do kín 13 rokov po prvej časti. Oplatí sa vám zájsť do kina?
Pixar je štúdio v problémoch. Kedysi králi animovaných filmov síce nemajú problémy s tržbami ani budúcnosťou, ale o svoje postavenie už dávno prišli. Prvý veľký šok prišiel pri vydaní Cars 2, ktoré veľmi boleli. Po dlhých rokoch, kedy si Pixar držal nesmierne vysokú kvalitu vo všetkých svojich projektoch, prišiel prvý náraz na stenu. Dovtedy to bol klenot za klenotom, až sa pri pohľade na zoznam ich animákov človeku nechce veriť, ako to mohli dokázať. Po Cars 2 prišlo Brave, na ktoré každý z nás zabudol a ktoré akoby ani nebolo od Pixaru. Bolo to fajn, ale tam to skončilo. Na rad prišlo prequelové pokračovanie Príšeriek. Vôbec neurazilo, no bolo úplne zbytočné, a tak ani tretíkrát po sebe nedokázal Pixar doručiť niečo, s čím nemal problém celých 15 rokov. Dva roky pauzy sa však vyplatili. Prišlo Inside Out, ktoré je za posledných 5 rokov ich najoriginálnejším a najpodarenejším projektom a konečne v nás prebudilo lásku v animáky od Pixaru. Svitalo teda na lepšie časy? Rozhodne nie. Dorazil totiž Good Dinosaur, ktorému by viac sedelo logo Illumination Studios, než Pixaru. Zrejme ich najslabší film, na ktorý veľmi radi zabudnete už na druhý deň. A potom... ohlásenie Hľadá sa Dory po 13 rokoch od prvého dielu. Človek by si teda pomyslel, že toto je stávka na istotu, avšak... taký človek sa v konečnom dôsledku veľmi mýlil.
Hľadá sa Dory nás vezme v príbehu o rok neskôr po udalostiach z jednotky, kedy Dory žije s Marlinom a Nemom na útese a snaží sa zapadnúť. Z ničoho nič si však spomenie na svojich rodičov a je odhodlaná ich nájsť. Po tom, čo pre nich Dory spravila, nemôžu Marlin a Nemo inak než vydať sa s ňou za jej rodinou. A tak začína ďalší nezabudnuteľný výlet naprieč oceánom... alebo nie? Veru nie. Celé to krásne dobrodružstvo, akým bolo Hľadá sa Nemo, je tentoraz preskočené a Marlin s Nemom sa vďaka pomoci starého známeho dostanú na druhú stranu oceánu v jednej scéne. Čochvíľa sa ocitáme v Morskom inštitúte, kde sa uzdravujú choré či ranené morské živočíchy. Dory zisťuje, že pochádza práve odtiaľto. A tu sa aj odohráva drvivá väčšina príbehu. Príbehu, ktorý stratil na emóciách, ktorý odsunul Nema na druhú koľaj a do popredia postrčil Dory, ktorej strata pamäte je vyslovene iritujúca a časom vám začne pekne liezť na nervy. Hľadá sa Dory stavia na nostalgii, starých známych postavách, no v scénach, kedy chce doručiť emócie jednoducho zlyháva. Určite som z toho nevyrástol, nakoniec, jednotku som videl asi pred dvomi týždňami v televíznom prenose, v izbe bol hluk a reklamy si taktiež neodpustili, no aj po desiatykrát ma ten Nemo dokázal vždy znova rozcítiť. Dvojku som si však nedokázal užiť ani v kine. Nefungovali emócie, napätie a ani snaha urobiť z Dory hlavnú postavu bez toho, aby nám na nej pár vecí vadilo.
Až také zlé to však nemohlo byť, však? Veru nie, nebojte sa, nie je z toho veľký prúser. Celé to zachraňuje nádherná animácia, úžasné nové postavy, dynamický a úsmevný dej, nové lokácie a hlavne chobotnica Hank. Veľká škoda, že jeho príbeh sa akoby vytlačil do úzadia. Príbehom nás sprevádza príjemný soundtrack a vynikajúce tempo. Plusom je, že sa vôbec nebudete nudiť. Nové prostredia striedajú originálne a vtipné postavy, tie sú skutočne podarené, nanešťastie sa ale žiadna z nich nevyrovná tým z jednotky. Zabudnite na skvelých žralokov, pelikány či akváriové rybičky (sľubovaného pokračovania ich príbehu sme sa nedočkali), celé je to príliš urýchlené, nemáme dosť času obľúbiť si ich a taktiež, až na Hanka, nám žiadna z nich neprirastie k srdcu. Podobným negatívom sú samotné scény. Jednotka bola plná čarovných momentov, na ktoré si spomeniety kedykoľvek a napočítate ich bez problémov aj 10. V dvojke sú také maximálne tri, no nie sú zďaleka tak odzbroujujúe. Môže za to hlavne fakt, že krásy a nebezpečenstvá oceánu vystriedali ľudia, stavby a stánky so suvenírmi. Fungujúce aspekty snímky sú v niektorých prípadoch okopírované z jednotky. Pixar chcel jednoducho pokračovanie príbehu, ktoré pokračovanie vlastne ani nepotrebovalo a nikto ho nechcel. Hľadá sa Nemo nastavilo latku jednoducho príliš vysoko a Pixar v aktuálnej forme nemal šancu dorovnať ju.
Scenár i réžia sú z remeselného hľadiska zvládnuté dobre, chýbal mi tam však odvážnejší prístup a originálnejšie scény, ktoré by skutočne s človekom zamávali. Stále je to miestami vtipné, miestami milé a nostalgické, po 13 rokoch čakania sme si však zaslúžili viac, než len okopírovanú jednotku s pár novými, menej zaujímavejšími postavami. Našťastie, aspoň to finále doručí silnejšie momenty a skutočne krásny záver. A teraz by som už bol rád, keby ten záver ostal nedoktnutý a Nemo sa nechal na pokoji. Keď sa nad tým tak zamyslíme, Nemo vlastne dostal pokoj už v dvojke, keďže prehodí len pár slov a vo väčšine scén je akoby neviditeľný, čo skutočne zamrzí. Zdá sa, že tie nezabudnuteľné a lepšie filmy v Disney už vytvára Disney Animation Studios, nie Pixar. Povedať mi to pred 5 rokmi, vysmejem vás a napíšem o vás článok, akí ste mimo. Hľa, boli by ste len jasnovidci. S oboma prižmúrenými očami je to 7/10, a aj to len z nostalgie. Do toho kina ale choďte, stále ide o príjemný animák, na Pixar máme ale oveľa väčšie nároky.
PS: V živote by som nepovedal, že mi hlas a meno Zuzany Kronerovej bude takto liezť na nervy.
