Každý deň športuje či tvorí niečo kreatívne. Aj taký je život Petra Popluhára.
Peter Popluhár. Reč je len o 22-ročnom chalanovi, ktorý už stihol precestovať celý svet. Niekoľko rokov vytváral zábavnú paródiu na Harryho Pottera s názvom Dano Drevo, ktorá trhá stovky tisícov zhliadnutí. Jeho dôležitou zložkou života je tiež cvičenie či natáčanie videí. Počasie bolo krásne, a tak nás pozval na lavičku do parku, kde sa nám vyspovedal.
Nazdar Peťo, pár slov o tebe?
Volám sa Peter Popluhár a v júni oslávim 23 rokov. Venujem sa tvorbe videí na YouTube, či už vlogov alebo dabovaniu. Ľudia ma môžu poznať napríklad z kanálu ShyChickens, kde s kamarátom Ľudom ľudí hlavne bavíme. To je môj životný štýl, rozosievať zábavu. Milujem šport, beh, ale predovšetkým futbal. A hlavne cestovanie. Mojím veľkým snom je navštíviť každú krajinu na svete. Vyrastal som v Bratislave, aj keď toto mesto moc nemusím, oveľa radšej som v Brne, kde aj žijem. Študujem tam na Masarykovej univerzite, na ekonomicko-správnej fakulte a už som v piatom ročníku. Nemám vyhradený hudobný štýl, no rád si zapnem Red Hot Chilli Pepers, Foo Fighters alebo Johna Frusciante. Milujem gitaru.
Tisíce ľudí ťa pozná ako hlas Dana Dreva, ako to celé vzniklo?
Prvý part Dana Dreva bol z Tajomnej komnaty a bolo to naozaj otrasné. To bolo v roku 2007. Ja a ešte dvaja kamoši, mali sme vtedy štrnásť, sme si povedali, že bude sranda stiahnuť nejaké video a nadabovať to, naša trieda sa na tom bude smiať, chceli sme ich rozosmiať. Prvá epizódka bola teda popretkávaná s realitou a je v nej plno vtipov o našich učiteľoch a spolužiakoch. No a dnes má Dano Drevo plno fanúšikov a dokonca aj vlastné tričká.
Dabovalo sa u mňa, ja a ešte dvaja chalani. Celá tá mágia sa diala v obývačke. Sranda je, že hneď vedľa bola kuchyňa a keď sme chceli povedať vulgárne slovo, tak sme museli zavrieť dvere a šepkať do mikrofónu, nech to mama nepočuje, kedže bola vždy nablízku.
Tajomná komnata skončila, čo vás viedlo k tomu zbúchať Turnaj Mekyho Žbirku? A prečo práve 4. diel Harryho Pottera?
Týždeň pred začiatkom vysokej školy sme s opicou trpeli na pláži pri Vranovskej priehrade a jeden dabér navrhol, že dajme ešte nejaký diel, veď Tajomná komnata bola super. Ja som nechcel, no pridal sa aj druhý a po čase ma presvedčili, aby som šiel do toho.
Pôvodne sme uvažovali aj o Pirátoch z Karibiku, mali sme aj načrtnutú dejovú linku, no tam bolo jednoducho toľko efektov, samé lode, delá, streľba, že to by sme jednoducho neuhrali. Tak sme sa vrátili k overenému. Napozeral som si všetky diely Harryho Pottera a pri štvorke sa mi začali v hlave mihať záblesky inšpirácie, nápady na scenár, dokonca aj samotné hlášky.
Čo vás tlačilo ďalej? Prečo ste to neutli napríklad po siedmom parte, ako to, že Dano dodnes lieta v ríši superlatívov?
Naším cieľom bolo vytvoriť niečo originálne, čo by zmenilo generáciu a slovenský internet. Vyrobili sme pár partov a po ďalších nám bolo jednoducho blbé to ukončiť, tak sme sa to snažili potiahnuť až do konca. Chceli sme skrátka veľdielo, celý film. A samozrejme, motivačné komentáre ľudí tiež robia svoje.
Na tvojich kanáloch je celkom vyspelá a na prvý pohľad aj rozumná komentátorská komunita. Akým zázrakom sa ti toto darí?
Ja si myslím, že to má svoj zdroj práve z Dana Dreva. Ľudia, čo Dreva nepoznajú alebo si pozreli polovicu partu, si myslia, že ide o primitívny projekt pre škôlkarov. Ale Dano taký nie je. Nie je to projekt pre veľmi mladých ľudí - tí väčšinou neocenia rasistický humor, nebudú vedieť kto je Robo Kazik či Brežnev a nebudú rozumieť vtipom o Meky Žbirkovi a angličtine. Tak sa prekliknú inam. Dano Drevo má najstaršiu demografiu z celého československého YouTubu. Okolo 80% ľudí má nad 18 rokov. A od Dana jednoducho prešli na iné kanály. Mladšie publikum bavia challenge či let's playe. Ani mňa by v 12 rokoch nezaujímal nejaký týpek, čo cestuje po svete a točí o tom videá.
S Ľudom máte kanál ShyChickens, kde je plno prankov a soiálnych experimentov. Čo tréma? Nehanbíte sa trochu?
My máme absolútnu absenciu sociálneho strachu, robili sme kraviny vždy. Ale aj keď máme na začiatku trochu trému, tak po pár pozitívnych reakciách od ľudí to ide preč samé.
Kanál ShyChickens je už ale 8 mesiacov bez videa, plánujete to ešte rozbehnúť? Nechcete to doklepať aspoň do tých 100 000 odoberateľov? (aktuálne 88 tísíc)
Nemôžem nič sľúbiť, ale bude ešte jedno, maximálne dve videá, jedno klasické s ľuďmi a druhé ako záverečná informačka. Natočiť niečo je ale mimoriadne ťažké, stáva sa, že sme v uliciach aj 8 hodín a navyše Ľudo pracuje fulltime. Tých stotisíc by bolo naozaj krásnych, či už pre YouTube button, alebo už len pre ten pocit úspechu.
Veľa videí, najmä vlogov, je z tvojich ciest po svete. Zhrnieš nám svoje cestovateľské úspechy?
Snažím sa chodiť preč každé leto, von zo strednej Európy, doteraz sa mi to darí. Študoval som v Španielsku, v Pamplone. Dva mesiace som bol v Ománe, kde som učil angličtinu a toto leto som bol cez Work&Travel v Kalifornii, kde som robil asistenta čašníka. A to bol fakt otras, najhoršie obdobie môjho života. Súdil som sa tam a reálne som sa dva mesiace bál o svoj život, ale o tom potom. Toto leto idem do Tanzánie učiť deti v sirotinci angličtinu a potom pôjdeme stopom až do Malawi (malá africká krajinka vo vnútrozemí).
Absolútna cestovateľská topka bola Argentína, strávil som tam 4 mesiace túto zimu. Ak mi raz drbne v hlave, pôjdem tam nastálo. Páčilo sa mne aj frajerke. Tá mentalita ľudí je paráda. Prírodné javy sú fascinujúce, skrátka tam som sa cítil najlepšie. Tiež nemám rád mainstream krajiny. Aj preto napríklad Omán či Malawi. Do roka by som chcel ešte navštíviť Mjanmarsko, ale musím na to nejak zarobiť.
Ako chutia rôzne krajiny? Čo bolo skvelé a čo naopak absolútny odpad?
Argentínske steaky. To bola najväčšia paráda. Ak si dáš tu steak, hoci aj ten najdrahší, ani zďaleka to nemá na ten v Argentíne. To mäso sa rozplýva na jazyku. Čo ma trochu zamzrelo, že bývalo slabo dochutené, tak som si tam vždy sypol aspoň trochu korenia. Brazília tiež nesklamala, no chuť argentínskych steakov mám dodnes na jazyku.
Na druhú stranu mi nechutilo v Ománe. Hlavne také tie low-costové indické reštaurácie. Nevyhovuje mi indické masaly (korenená omáčka). Bolo to strašne pikantné a vždy som sa potom zosral.
Máš aj frajerku. Ako berie tvoj životný štýl?
Moja frajerka je jediná osoba na svete, ktorá je ešte aktívnejšia ako ja. V tomto sme sa našli. Veľmi ma vo všetkom podporuje. Je skvelé a zároveň veľmi dôležité, keď ťa človek, ktorý je ti blízky, vie podporiť. Rovnako ako ja miluje cestovanie, hovorí až piatimi jazykmi a každým plynulo. Podporuje aj moju YouTube tvorbu. Jediné, z čoho nemala až takú radosť, bola moja 60-dňová výzva zmeny tela, pretože sme večer nemohli jesť sladkosti a dať si víno.
A s ňou sa ti darí ako, prezradíš nám?
Keď som sa vrátil vo februári z Argentíny, tam som len chľastal a mal zlú postavu. Strašne ma štvalo, že som upadol. Chcel som spojiť príjemné s užitočným a natáčať môj progres, aby z toho vznikol taký motivačno-zábavný projekt, ktorý by mal hodnotu aj do budúcna a pomohol by niektorým ľuďom uvedomiť si, že so správnym prístupom sa dajú aj s postavou robiť zázraky aj za pomerne krátku dobu.
Mám osobného trénera, poznali sme sa aj predtým, ale len že čau a čau, no vedel že robím Dana Dreva. Spýtal som sa ho, či by ma nechcel trénovať, no a Jano je za každú srandu, tak hneď súhlasil. Čo sa týka motivácie, najlepší pocit je po tréningu. Mne to veľmi pomohlo vybudovať si pevnú vôľu. Po čase je vidno progres a to je tiež top. Veľa ľudí berie posilku ako hlúposť pre povrchných ľudí, aby si sa vedel biť, ale pomáha aj hlave.
19-ty deň výzvy som šiel s Janom do strongman fitka, tam ma začalo pichať pri chrbte. Ale ja som tvrdohlavo tvrdil, že nie, ja tú 350-kilovú pneumatiku zdvihnem. Skončilo to posunutou platničkou. Našťastie bez ďalších zdravotných zákrokov, po dvoch-troch dňoch sa to začalo vracať do normálu. Takže nateraz je s výzvou koniec, no nevylučujem, že v budúcnosti budem pokračovať.
Zdá sa, že máš toho naozaj veľa. Ako to celé stíhaš? Ostáva ti aj nejaký voľný čas?
Voľného času mám v hlavne poslednej dobe veľmi málo. Predovšetkým si určujem priority. Každý deň mám vyhradené, čo musím spraviť a za každú cenu to v ten deň spravím. Snažím sa do života aplikovať time management, mám okolo seba vždy plno lístočkov s úlohami, ktoré musím stihnúť. Štve ma ale, že za posledné týždne som vôbec nemal čas na sociálny život a kamaráti si už začínajú robiť srandu, že som na nich zanevrel. Mojou dennou dávkou oddychu je večerný seriál, momentálne The Killing (Zločin), silno odporúčam a tiež Arsenal. Vždy keď hrá Arsenal, povinnosti idú bokom.
Vo videách často vídame tvoje varenie. Ako si na tom? Chcel si byť kuchárom už v detstve?
Ako toto vieš? Mal som obdobie už v predškolskom veku, keď som každému tvrdil, že budem kuchárom, pretože ma bavilo miešať rôzne ingrediencie a potom ich zapekať, aj keď to potom zvyčajne babka spláchla do hajzlu. Zbožňujem Gordona Ramsayho, nielen ako kuchára, ale aj ako človeka a je to pre mňa určite jeden z najinšpiratívnejších ľudí. Takisto milujem amerického Masterchefa, čo je geniálny program a je neuveriteľne zábavné ho sledovať. Takže varenie je ďalšia z mojich lások, pokiaľ si teda nevarím dookola monotónne jedlá v diéte.
Ako by mal vyzerať tvoj najlepší deň?
Pre mňa sú dôležité štyri veci. Šport, či už beh, futbal alebo posilka, to je skrátka podstatné pre moje endorfíny. Mala by tam byť aj nejaká kreatívna práca, napríklad natáčanie, vymýšľanie scenáru, či editovanie. Potom kontakt s kamarátmi, ísť večer na pivko a kontakt s frajerkou. To všetko je dôležité pre psychiku. A ešte pekné počasie, pretože som meteosenzitívny človek. Snažím sa mať všetky tieto komponenty v každodennom živote a smerovať spôsobom, aby som bol v dlhodobom hľadisku šťastný. Aj keby to bolo na úkor toho krátkodobého šťastia.
Plánuješ teraz nový projekt s názvom PPPeter. Poodhalíš nám trošku o čo ide a ako si sa k tomu dostal?
Asi pred rokom a pol som stál na veľmi depresívnom rázcestí života a ako štvrták na výške som si hovoril, že je čas vybrať si smer, ktorým sa chcem uberať, no nevedel som, čo to má byť.. Mal som štyri možnosti - robiť financie, ktoré študujem alebo marketing, s ktorým som mal skúsenosti v pár firmách a v ktorom sa uplatňuje kreativita, alebo robiť niečo spojené s cestovaním, ktoré milujem a je to pre mňa čiastočne zmyslom života. Alebo nakoniec - robiť YouTube, kde by som mohol zabávať a spríjemňovať deň tisícom ľudí a každý jeden deň by bol iný, vyplnený kreatívnou prácou. V tomto nešťastnom stave som bol niekoľko mesiacov, až do rozhovoru s mojím kamarátom GoGom, ktorý ma inšpiroval a rozhodol som sa, že najšťastnejšieho ma bude robiť práve YouTube. Neviete si predstaviť, ako sa mi od toho momentu, keď som si viac menej zvolil životnú cestu zlepšil život, zmýšľanie a motivácia. Odkedy mám vytýčený cieľ a idem si za ním, cítim sa neskutočne šťastný.
Týmto dlhším preslovom sa teda dostávame k môjmu projektu PPPeter, ktorého základy vznikli už vtedy, pred rokom a pol. Zatiaľ neprezradím, o čo konkrétne pôjde, ale je to klasický youtubový koncept populárny najmä vo Francúzsku. A dôležitá vec - bude po anglicky. Všetci dobrí youtuberi, ktorých poznám mi hovorili, že pokiaľ mám dobrú angličtinu, tak to musím robiť po anglicky - žiadne limity, možnosť preraziť na medzinárodnej scéne, svetová komunita a čo si budeme klamať a hrať sa tu na niečo, aj možnosť omnoho vyššieho zárobku. Práve k tomuto by som rád nadviazal dôležitú myšlienku - pokiaľ by som si tým chcel zarábať na Slovensku, potreboval by som ohromné množstvo pozretí. A to zaisťujú len dve veci - vysoká frekvencia vydávania videí (niekoľko týždenne) a veľmi mladé publikum, ktoré vám tie čísla zaistí. Ak mám byť úprimný, nechcem byť nútený vydávať niekoľko videí týždenne, pretože by tým trpela kvalita a nie je mojím cieľom mať väčšinovú komunitu veľmi mladých fanúšikov, ktorí v komentároch nepoužívajú ypsilon a neustále sa hádajú. Parádnu fanbase som mal na Danovi Drevovi, s niektorými fanúšikmi som dokonca dodnes kamarát a vždy si s nimi rád pokecám. V tomto trende normálnych fans by som rád chcel pokračovať, ale na Slovensku je to nezlúčiteľné s nejakým normálnym mesačným zárobkom. Z toho celého vyplýva jedna jediná vec - robiť videá po anglicky.
Čo konkurencia? Určite nie si prvý s takýmto nápadom.
Nemám úplne plán ako atakovať zahraničnú komunitu. Snáď len kvalitnou tvorbou. Verím, že ak sa niečo robí dostatočne kvalitne, skôr či neskôr sa to stane úspešným. Určite budú najprv komentáre typu "Načo to robíš anglicky, keď ťa aj tak nikto zahraničný nekuká". Som vopred zmierený s málo zhliadnutiami, no ide o dlhodobý plán, verím, že ak sa niekomu moja tvorba bude páčiť, tak ma zazdieľa, napríklad nejaká väčšia stránka alebo youtuber, všetko je to o tom jednom momente. Je to o tom nevzdať sa, robiť kvalitný obsah a byť vytrvalý. Keby som tomu neveril, tak nevrazím 3000 € do techniky. Prvé video pravdepodobne vyjde v pondelok 23. mája.
Množstvo tvorcov videí si volí medzi školami a YouTube, sú dokonca aj prípady, ktoré nemajú ani maturitu. Ide podľa teba o dlhodobý úspech?
Pokiaľ si už niekto vytvoril niekoľko stotisícovú komunitu fanúšikov, tak si myslím, že sa v živote nestratí. YouTube možno za pár rokov nahradí nejaký iný projekt, podobne ako Facebook vytlačil MySpace. Ale komunita fanúšikov daného youtubera ostane a je len na ňom, ako by si vykomunikoval presun na novú platformu, kde môže s kreatívnou prácou pokračovať. V neposlednom rade si takýto človek môže capnúť do životopisu, že vytvoril fungujúci projekt s miliónmi zhliadnutí a marketingové oddelenia sa oňho pobijú. Ak je niekto úspešný youtuber, tak sa v budúcnosti určite nestratí, ak len nezačne fetovať.
Pošleš nejaké záverečné slová čitateľom a svojim divákom?
Mal by som jednu takú myšlienku najmä pre starších čitateľov, pretože mám pocit, že voči slovu "youtuber" sa na Slovensku vyhradila určitá averzia a najmä starší ľudia často neveriacky krútia hlavou, že "čo za hlúposti dnes deti sledujú": Ide o to, že televízia ako médium začína pomaly, ale isto upadať a aspoň pre mladé publikum začína byť alternatívou YouTube. Je len otázkou času, kedy sa začne na Slovensku robiť kvalitnejší obsah, ktorý zaujme aj starších ľudí. Neostáva vám nič iné, len sa zmieriť s tým, že svet sa vyvíja týmto smerom a inak to nebude. Pokiaľ prepínate kanály na telke a bez slova prepnete Disney Channel, tak jednoducho bez slova rovnako ignorujte slovenskú tvorbu, ak to nie je vaša šálka kávy. Zbytočne ste potom negatívny a nič tým nezmeníte, iba máte potom horší deň.
Špeciálne by som chcel poďakovať všetkým ľuďom, ktorí podporovali ShyChickens, PeterLife a vopred sa chcem poďakovať každému, kto podporí môj nový projekt. Sľubujem vám, že sa pokúsim tvoriť medzinárodnú kvalitu a posnažím sa vám všetkých zabávať - bude to síce po anglicky, ale titulky tam budú. Len vďaka vám som mohol a môžem robiť to, čo ma baví a čo ma napĺňa a môžem povedať, že práve vy ste ma stvorili. Ďakujem Refresheru za ponuku na rozhovor a prajem ešte veľa dobrých článkov a interview.
No a my zasa Peťovi prajeme veľa šťastia s jeho novým projektom, nech je naozaj úspešný. A kým vydá svoje prvé video, môžete ho nájsť napríklad na Facebooku či Instagrame. Navštíviť odporúčame aj ShyChickens - YouTube, Facebook a Instagram. Nakoniec ešte Petrov vlogovací channel a nový projekt PPPeter.
