Projekt za približne 1 milión eur ukazuje inú cestu ako klasický development.
Architekt Matěj Šebek zo štúdia matěj šebek architekti stojí za prvou veľkou premenou bytového domu zo začiatku 20. storočia v mestskej časti Vysočany v Prahe, keď navrhol nadstavbu „Harfa“, ktorá ukazuje, že pôvodná architektúra sa dá rozvíjať aj bez toho, aby sa zmenila na developerský produkt.
Impulzom k projektu bola banálna nutnosť – oprava strechy. Až počas príprav si architekt aj majitelia uvedomili, že práve podkrovný priestor skrýva príležitosť na rozšírenie.
Namiesto typického podkrovia s malými strešnými oknami vznikla vo vrchnej časti bytového domu odvážnejšia, ale zároveň nenápadná vrstva v podobe štyroch nových malometrážnych bytov, z toho dva mezonetové, s vysunutými spálňami ukrytými pod veľkými vikiermi a terasami otvorenými do vnútrobloku.
Zo strany ulice pritom nie je vidieť takmer nič. Zarezaním krovu za pôvodnú korunnú rímsu vznikla ustúpená fasáda s francúzskymi oknami, ktorú prezrádzajú len subtílne zábradlia balkónov. Až z diaľky, napríklad od Libeňskej stanice, sa nová nadstavba stáva súčasťou mesta.
Pôvodný krov zostal z veľkej časti zachovaný a dnes tvorí prirodzenú kulisu nových interiérov, doplnený priznanými oceľovými konštrukciami. Bolo by lacnejšie a jednoduchšie celý krov vymeniť – namiesto toho však architekt spoločne s majiteľmi priestor obnovovali postupne, keďže všetkých šestnásť pôvodných bytov zostalo počas rekonštrukcie obývaných.
Premenou neprešli len byty. Opravu dostala aj dvorná fasáda, schodisková hala a spoločné priestory, pričom nový výťah šikovne obsadil prázdny svetlík namiesto toho, aby narušil pôvodné schodisko.
Náklady na nadstavbu „Harfa“ sa vyšplhali na 25 miliónov korún českých, čo je v prepočte približne 1 milión eur.
Projekt nie je príbehom o maximalizácii kapacity, ale o miere. Je dôkazom, že aj čiastočný, citlivo vedený zásah dokáže predĺžiť život storočnej budovy a zároveň jej vdýchnuť súčasnú vrstvu bývania – bez toho, aby prišla o svoju pôvodnú dušu.
Autorom galérie je fotograf Radek Šrettr Úlehla.
