Keď polícia potrebuje priznanie, dokáže urobiť čokoľvek.
Spravodlivosť neexistuje. Keby si sa spýtal, čo si o súdnom systéme v Spojených štátoch amerických myslia niektorí Američania, pravdepodobne by si dostal odpoveď, že mu neveria, pretože sa v minulosti dopustil už toľkých chýb, ktoré nakoniec stáli nevinných ľudí dlhé roky ich životov, až sa pri tom rozum zastavuje. Možno si v poslednom období zachytil aj príbeh Stevena Averyho, ktorý sa stal inšpiráciou pre natočenie dokumentárneho seriálu Making a Murderer a od zverejnenia v polovici decembra minulého roku sa stal internetových fenoménom. Avery bol v roku 1985 usvedčený zo znásilnenia a až po dlhých 18 rokoch sa vďaka testom DNA zistilo, že sa na mieste činu ani nenachádzal a odsedel si tak 18 rokov za niekoho iného. Pravdou však je, že jeho prípad nie je ani zďaleka jediným.
Jedným z ďalších príbehov, v ktorých boli obvinení a odsúdení nevinní ľudia, je aj znásilnenie a násilné zabitie ženy v roku 1997. Skutok sa odohral v meste Norfolk v americkom štáte Virginia a napriek tomu, že všetky dôkazy poukazovali na čin spáchaný jediným človekom, do väzenia sa nakoniec dostali až piati muži.
Všetko sa stalo 8. júla roku 1997, keď sa v apartmánovom komplexe odohrala vražda Michelle Boskovej. Svoju zosnulú manželku našiel vo vlastnom apartmáne jej manžel Bill a už od začiatku bolo jasné, že ženu niekto znásilnil a neskôr škrtil a dobodal na smrť. Násilná smrť nepatrila k niečomu, čo by bolo v Norfolku bežným činom, a tak sa okamžite rozbehla policajná mašinéria, ktorej cieľom bolo za každú cenu obviniť a usvedčiť potenciálneho páchateľa. Ako prvý sa do rany neslávne preslávenému vyšetrovateľovi Robertovi Fordovi, ktorému bol prípad zverený do rúk, dostal chlapík menom Danial Williams. Williams býval len o niekoľko desiatok metrov ďalej od apartmánu Boskovcov a keďže zavraždenú ženu osobne poznal, zdal sa byť ideálnym podozrivým. Keď bol Williams zadržaný a verejnosť sa o pár dní dozvedela, že sa k vražde priznal, vyzeralo to tak, že prípad bude mať rýchle vyvrcholenie, ale pravda bola niekde inde. Detektív Ford držal Williamsa v malej miestnosti celých 11 hodín a jeho jediným cieľom bolo získať od neho priznanie, že skutok spáchal.
Štyria námorníci alebo "The Norfolk Four", ktorí boli odsúdení za čin, ktorí nespáchali
foto: ellingtoncms
Williams sa najskôr držal a všetky obvinenia odmietal, ale keď ho začal Ford strašiť trestom smrti a ubezpečovať ho, že ak mu povie pravdu, tak mu dokáže pomôcť, Williams sa zlomil a povedal mu svoju vymyslenú verziu skutku. Avšak, keďže nič z toho, k čomu sa priznal, veľmi nedávalo zmysel a nezhodovalo sa s dôkazmi nájdenými na mieste činu, Williams musel svoje priznanie pod nátlakom poupraviť a keď sa jeho DNA nenašlo v apartmáne zavraždenej, do hry vstúpil Williamsov spolubývajúci Joe Dick. Dick spočiatku nemohol uveriť obvineniam, pretože počas činu sa nachádzal na lodi, keďže bol členom amerického námorníctva, a jednoducho by sa nemal ako dopraviť na miesto činu, zavraždiť ju a vrátiť sa späť. Vypočúvanie došlo až do momentu, keď bol Dick poslaný na detektor lži. Po návrate mu však Ford zaklamal, že detektorom neprešiel a po hodinách vypočúvania sa zlomil aj Dick, priznal sa ku všetkému, avšak udalosti opísal úplne inak ako Williams, a označil aj ďalšieho páchateľa Erica Wilsona. Žiadne z priznaní dohromady nedávalo zmysel a nezhodovalo sa a keď sa priznal aj Wilson a jeho DNA sa taktiež na mieste činu nenašlo, do hry vstúpil ešte jeden človek, Derek Tice, ktorý v priznaní uviedol, že sa skupina mužov vlámala do apartmánu zavraždenej, aj keď apartmán v skutočnosti nejavil žiadne známky násilného vniknutia.
Tice stihol označiť ešte ďalších troch mužov, ktorí boli na základe jeho slov taktiež obvinení, ale keďže mali nepriestrelné alibi, napríklad výbery z bankomatov stovky kilometrov od miesta činu v rovnakom čase, nakoniec boli oslobodení spod obvinení. Štyria muži sa tak priznali k činu, ktorý podľa dôkazov spáchal iba jeden muž, a ten sa nakoniec aj našiel v podobe Omara Ballarda, keď naňho dala tip policajtom priateľka zavraždenej Michelle. Čo pre policajtov čert nechcel, Ballard mal už v minulosti na svojom konte niekoľko násilností voči ženám a keď boli porovnané nálezy DNA na mieste činu s jeho vzorkami, všetko presne sedelo. Ballard sa nakoniec k znásilneniu a vražde priznal a policajtom opísal presný priebeh činu, ktorý dával zmysel pri pohľade na dôkazy. V praxi by to však znamenalo, že polícia spočiatku chytila nesprávnych mužov, a tak sa rozhodla zakomponovať Ballarda do skupinovej vraždy. On napriek tomu trval na svojej verzii, že vraždil sám, a tak si vyšetrovatelia domysleli, že iba nechcel so sebou stiahnuť aj ostatných štyroch obvinených. Keď sa celý prípad dostal na súd, prvým štyrom obvineným nepomohol ani fakt, že na mieste činu sa nenašli stopy DNA ani jedného z nich a prokurátor vyhlásil, že to neznamená, že v apartmáne nemohli byť.
Zavraždená Michelle Bosko a jej manžel Billy
Výsledky súdnych procesov boli hrozivé. Wilson sa síce na súde priznal a čakalo ho iba 8,5 roka za mrežami, ale Williams, Tice a Dick dostali doživotné tresty bez možnosti podmienečného prepustenia. Skutočný páchateľ Omar Ballard potom dostal 100 rokov za mrežami, z ktorých mu bolo 59 odpustených. Osudy nevinných mužov odsúdených na doživotie však neboli príjemné. Aj napriek všemožným krokom zo strany ich obhajcov sa na slobodu dostali až v roku 2009, Tick dokonca až v roku 2011, keď muži dostali milosť od guvernéra štátu Virginia, ale aj napriek tomu budú do konca svojich životov oficiálne označení ako sexuálni predátori, pretože ich rozsudky neboli nikdy zmazané.
