Deppove komické postavičky, ktoré v posledných rokoch veľmi rád stvárňuje, mu už prinášajú málo peňazí a ostrú kritiku. Ako je na tom ďalšia časť skladačky, komédia Charlie Mortdecai?
Lord Charles Mortdecai, skrátene Charlie, je vyhlásený znalec, obchodník s umením, občasný poradca MI5, podvodník a excentrik. Tiež je ale na pokraji osobného bankrotu. Keď sa dopočuje, že bol ukradnutý obraz nevyčísliteľnej hodnoty, neváha a okamžite sa zapojí do pátrania. Bude však musieť predstihnúť ďalších záujemcov a zachrániť svoje manželstvo. S jeho povahou a novým prírastkom v podobe udržiavaných fúzikov to neveští nič dobré.
Po stručnom úvode sa príbeh mení na jazdu na horskej dráhe, ktorá v rýchlom slede strieda lokality s pestrým zoznamom postáv po celom svete. Hon za obrazom s kódmi k nacistickému pokladu je napriek neoriginalite dobrou zápletkou, v ktorej figuruje aj ruská mafia, bohatý Američan, či medzinárodne hľadaní teroristi. Nie je preto núdza o množstvo naháňačiek a akčných scén, vďaka ktorým nuda nehrozí. Problém filmu tkvie inde. Jednotlivé scény sú výborne zrežírované a obsahujú množstvo vizuálnych gagov a slovných hračiek (postavy si často nerozumejú kvôli odlišnému jazyku, inotajom, alebo hovorením iného, než si v skutočnosti myslia). Samotný humor je však suchý a chvíľami pôsobí až umelo, najmä keď je jeho zdrojom predstaviteľ Charlieho Mortdecaia, teda Johnny Depp.
Stalo sa už takmer tradíciou, že Johnny Deppa vídame v šialených komédiách ako predstaviteľa ešte šialenejších postáv. Nech je to Jack Sparrow, Willy Wonka, Klobúčnik, či Barnabáš Collins, všetci majú jedno spoločné - sú výstrednými postavičkami, ktoré z neho v očiach mnohých spravili herca jednej role. Pritom opak je pravdou. A nemusíme ísť ďaleko do minulosti - stačí si spomenúť na jeho vážne role vo Verejných nepriateľoch, či vyslovene tragickú postavu Sweeney Todda. Je preto na škodu, že si vyberá podobné úlohy v zaručených komerčných hitoch. Vyčerpanosť tejto hereckej úlohy sa už ale odzrkadľuje aj na tržbách. Ako prepadák skončil nielen Osamelý jazdec, v ktorom robil poskoka mladému Armie Hammerovi, no nečakane i Transcendence. Môžeme len dúfať, že sa to v budúcnosti zmení. V Charlie Mortdecai, ktoré z tohto trendu nevybočuje, je totiž jedným zo slabších článkov práve on.
Samotná postava Charlie Mortdecaia vôbec nie je nezaujímavá, no väčšinu hereckého výkonu odvádzajú fúziky, účes a elegantné obleky. Jeho najväčšou devízou je, že nikdy nie je celkom jasné, čo má vlastne za lubom a či je skutočne taký, ako sa zdá, alebo to len hrá a občas sa nechá uniesť. Našťastie má i dostatok spoľahlivých sparring partnerov, spomedzi ktorých najväčšmi vyniká oddaný komorník Jock (niečo medzi Rambom a Jamesom Bondom - na bojisku i v posteli) v podaní Paula Bettanyho. Dobre zúžitkovaný je aj trojuholník medzi Charliem, jeho manželkou (Gwyneth Paltrow) a Martlandom (Ewan McGregor), ktorý rozvíja zvláštny nenávistný vzťah medzi oboma mužmi, ktorí si musia vzájomne pomáhať.
Kým o iných filmoch sa zvykne hovoriť, že sú silnejšie v jednotlivostiach, ako v celku, tu akoby platil presný opak. Film má síce nejednu výbornú scénu (už prvá návšteva Martlanda u Charlieho doma, kde ho ponúka neveľmi lákavým syrom, je na nezaplatenie), no často zlyháva práve u tých drobností, ako sú vtipy, či Deppove herecké kreácie. Naopak, ako v správnom celistvom príbehu do seba nakoniec zapadnú všetky kúsky skladačky a i zdanlivo hlúpe a trápne narážky sa ukážu ako skryté dejové vodítka s určitým významom. Vďaka elegantnému využitiu všetkých motívov preto vo filme nie je nič navyše, čo by tu nemalo svoje miesto. Aj keď ma nijak neuchvátil, určite nemôžem povedať, že by bol Charlie Mortdecai stratou času. Má čo ponúknuť, ale neprináša nič celkom nové, alebo prekvapivé. Jeho nevýraznosť ma však privádza k otázke, či by mal David Koepp aj režírovať, alebo zostať len pri písaní scenárov. 6/10
Recenziu spracoval Michal Baranovič
