Štvrtí Transformeri udreli na kiná na chrbtoch Dinobotov. Dočkali sme sa ďalšej typickej Bayovej prázdnej a stereotypnej akcie, alebo sa robotickí mimozemšťania konečne ukázali v dobrom svetle?
Michael Bay je svojrázny režisér. Natočí si čo chce, ako chce a kedy chce (najprv musí ale Paramountu pripraviť nových Transformerov). Séria o robotoch z dielne Hasbro mala pravdepodobne skončiť trilógiou s LaBeoufom, Megan Fox a akou-takou spokojnosťou divákov. Prišla však štvrtá časť, pretože štúdio potrebuje zarábať a Transformeri ručia za pekných pár miliónov. Tržby z kín, reklama značkám priamo vo filme (pomaly som čakal, kedy sa objaví Rytmusov energy drink), reklama automobilkám (na druhej strane málo kto chce, aby sa jeho auto doslova zošrotovalo pred miliónmi divákov v sálach), predaj nových hračiek atď. Momentov, kedy kvalita predčí kvantitu je vo filme asi toľko, čo by ste na prstoch jednej ruky zrátali. Sila značky, reklama, peniaze. To je to, čo tento film buduje a pre diváka je to viac, než odporné. Autoboti a Decepticoni sú zlatá baňa a Bay si to uvedomuje. Znova si tak natočil film podľa svojho obrazu. Jeho vízia je jednoduchá. Helikoptéra pristáť nemôže. Musí preraziť most, zničiť troch robotov hodnoty pár miliárd dolárov, zruinovať barák a nakoniec z nej aj tak vyjdú všetci živí.
Ak čakáte pozitívnu recenziu, prestaňte čítať, alebo to pretrpte spolu so mnou. Pri premiére každého nového dielu Transformerov sa hovorí, že ak sa vám páčil predchádzajúci diel, bude sa vám páčiť aj tento nový. Tentokrát to určite neplatí. Zatiaľ čo jednotka priniesla niečo nové a energické, štvorka je najslabší možný odvar slabučkej trojky. Podobná akcia, neuveriteľne klišé postavy, nevyužití roboti, trápne vtipy (alebo respektíve pokusy o ne), nezaujímavý ľudský príbeh a zbytočné dlhá metráž. A za toto dobrovoľne ľudia platia?
Začnime príbehom. Hneď na začiatku filmu sa dozviete, ako to bolo s vyhynutím dinosaurov a ako je možné, že uvidíme vo filme dinobotov. To sa už ale prenášame do súčasnosti, 5 rokov po bitke v Chicagu. Michael Bay natočil reboot/pokračovanie spôsobom, ktorý sa bude páčiť naozaj málokomu. Všetky hlavné i vedľajšie postavy zmizli, z autobotov sa dočkáme len Bumblebeeho a Optimusa, hoci sa niektorí ďalší mihnú aspoň na pár sekúnd. Na druhej strane dostávame zeleného Crosshairsa, modrého ninju Drifta, vtipkovacieho Hounda (takmer identický charakter Ironhidea) a mihne sa aj Brains (Einstein z trojky). To určite nie je veľa nových autobotov, navyše okrem Hounda žiadny iný autobot nevyžaruje charizmu a smrť ktoréhokoľvek z nich by vás absolútne netrápila. Decepticoni vymreli. Ľudia lovia Transformerov bez ohľadu na to, na čej strane stáli počas „vojny“. Tu sa dostávame k dvom ďalším ľudským postavám. Stanley Tucci ako Joshua Joyce, ktoré meno asi v celom filme nezaznie ani raz, je vlastne ďalšou ctl + c, ctrl + v postavou. Konkrétne ide o agenta Simmonsa z prvej trilógie. Na rozdiel od Tucciho mal ale Turturro pôvab a charizmu. A navyše bol miestami vtipný, čo Tuccimu nejde vôbec, hoci sa o to snaží celý film (a to sme mali dostať konečne temnejších/vážnejších Transformerov bez prihlúpleho humoru). Joshua vyrába vlastných, ľuďmi ovládaných transformerov na objednávku. V tom mu pomáha Kelsey Grammer ako Harold Attinger. Príbeh konečne začína v momente, keď rodina Yeagerových (Wahlberg a spol.) odkúpi starý vrak a ukáže sa, že je to zranený a stále hľadaný Optimus Prime. Zvyšok už poznáte z trailerov, alebo uvidíte v kine (neoplatí sa). Na Decepticonov sa teda netešte, záporáci budú len ovládané stroje. Kompletný zoznam robotov nájdete tu.
Nasleduje lavína negatív. Postavy sú nevýrazné, nemajú vo filme rolu, nemajú tam vlastne ani čo hľadať. Neviem, kedy konečne Michael Bay pochopí, že točí film s názvom Transformers, nie Friends of Transformers. V každom filme sa snaží dávať do popredia ľudské postavy a ich vskutku nudný príbeh miesto toho, aby rozvíjal osobnosti robotov, pre ktorých je priestoru a potenciálu skutočne veľa. Wahlberg s jeho rodinkou vás štvú a otravujú po celý čas premietania a keď fakt príšerné dialógy vystrieda akcia, po čase prestane baviť aj tá. Nechápte ma zle, jednotka sa mi páčila, grandiózne bitky obrích robotov mám rád, ale aj toto všetko sa raz okuká. Age of Extinction je teda definíciou stereotypu. Určite sa objaví pár zapamätateľných momentov, takmer všetky sme ale už nanešťastie videli v traileroch. Čo vlastne môžem dopekla pochváliť na tomto filme? Snáď tú peknú aziatku hore na obrázku a samozrejme dinobotov. Tí sa ukážu na približne 15 minút, ale prinášajú so sebou čerstvý a toľko potrebný vietor do diania. To je ale asi tak všetko.
Prečo by som mal Transformers: Age of Extinction udeliť vyššie ako podpriemerné hodnotenie? Pre nič. Prečo by som sa nad nimi mal zľutovať? Z úcty k Optimusovi Primeovi, ktorý stále budí rešpekt, alebo kvôli always cute Bumblebeemu, ktorého charakter úplne zabili? Mizerné dialógy, takmer žiadna logika ani hĺbka, trápne vtipy, nevyužitý potenciál robotov, Bayov syndróm everything must explode na najvyššom možnom bode, nezaujímavé a nudné ľudské postavy, extrémne dlhá metráž, ktorú by sme pokojne mohli skrátiť o hodinu a ani by ste si to vo výsledku pravdepodobne nevšimli. V podobných negatívach môžem pokračovať donekonečna, ale snáď ste pochopili podstatu. Recenziu píšem aj z úcty k fanúšikom filmu. Ak sa na Age of Extinction chystáte, zmeňte názor a choďte radšej ešte raz na Ako si vycvičiť draka 2. Recenzia na filmy z kategórie odpad sa píše veľmi ťažko. V podstate nemáte o čom písať a rovnako ako pri premietaní dúfate, že to už budete mať za sebou. 2/10.
