So šéfkou výpravy Helen sme sa rozprávali o tom, ako seriál vznikal, prečo ho nenakrúcali priamo v Japonsku a čo bude so stovkami špičkových kostýmov po skončení nakrúcania.
Helen Jarvis je vedúca výpravy na jednom z najúspešnejších seriálov od Disney+. Historický epický príbeh o boji o moc vo feudálnom Japonsku so samurajmi ovládol takmer celý svet a nadchol mnohých divákov.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
S Helen sme sa porozprávali o tom, ako jej seriál zmenil život. Zaujímalo nás, aké je viesť stovky ľudí, prečo sa nenakrúcal v Japonsku, ale aj to, ako vytvorili skutočné zemetrasenie bez použitia CGI. Či prečo, naopak, museli obyčajné šípy vytvoriť cez počítačové efekty. To a ešte omnoho viac sa dozvieš, ak nás podporíš v tvorbe komplexných rozhovorov s hollywoodskymi tvorcami, ktoré si nikde inde neprečítaš.
Šógun dostal od recenzentov aj divákov vynikajúce hodnotenia. Ako sa po tej nádhernej odozve cítiš a ako to zmenilo tvoj život?
Úplne ma to odrovnalo. Keď sme seriál robili, bolo mi jasné, že bude kvalitný, ale netušila som, že to bude až tak. Od februára prijímam denne žiadosti o rozhovor.
Šógun mi zmenil život, keďže som sa po ňom už chystala na dôchodok. Úspech seriálu mi však hovorí, že ich mám v sebe ešte niekoľko. Za celú svoju kariéru som nemala agenta a spoliehala som sa na to, že mi reklamu urobí moja práca. Zrazu o mňa prejavili záujem štyri agentúry.
Aké boli tvoje začiatky v tomto priemysle? Skončila si nejakú umeleckú školu alebo si rovno vhupla do sveta filmu a seriálov?
Najprv som chcela hrať, ale zistila som, že si viac užívam kreslenie a tvorbu pľacov. Vyštudovala som preto technický odbor a prvé roky som pracovala v divadle. Neskôr som sa dala do reči s človekom z filmového priemyslu. Hľadal dekoratérku pľacov, tak som sa rovno ponúkla. Roky som sa snažila robiť súčasne v divadle a na filmoch a seriáloch, ale nedalo sa to skĺbiť. Tak som odišla do Hollywoodu.
Pracovala som okolo 12 hodín denne a následne aj celé víkendy.
Ako si sa dostala k Šógunu?
Po známosti. Okolo Vianoc roku 2020 mi volal bývalý kolega, ktorý mal na Šógune pracovať ako vedúci výpravy, či mu s projektom nepomôžem ako vedúca výtvarníčka. Po niekoľkých týždňoch spolupráce zistil, že sa mu poposúvali projekty a nemôže robiť na Šógune.
Tvorcovia mali v priebehu týždňov viacero konkurzov, ale nikto ich neoslovil, tak tú pozíciu navrhli mne. Sčasti to teda bolo o šťastí, ale aj o mojich značných skúsenostiach a talente. Musela som však prejsť štandardnou skúškou, kde som mala vytvoriť takzvaný lookbook. V ňom som odprezentovala, ako by som nadizajnovala celý seriál a jeho vizuálnu identitu.
Toto asi nie je práca na 40 hodín týždenne. Ako vyzerá tvoj pracovný deň?
Pracovať začínam o 7.00 ráno a končím medzi 6.00 až 7.00 večer. Každý deň dlho komunikujem so stavbármi a s inými oddeleniami. Tam sa však kreatívna práca nekončí. Celý víkend kreslím a rozmýšľam nad projektom a plánujem si prácu na ďalší týždeň. Premýšľam, čo ako urobím a čo sa dá zlepšiť.
Vyrobili sme stovky kostýmov a zabralo to viac ako rok. Teraz sú v skladoch.
Zdá sa, že si nemala veľa voľného času.
Ale to bol voľný čas, pretože ma to oslobodzovalo. Tú prácu som milovala a nesmierne si to užívala, takže som to nebrala ako klasickú prácu.
Ako dlho trvá napríklad príprava pľacu, konkrétne takzvaného „Tea house“, teda čajovne z ôsmej epizódy?
Tento konkrétny bol prekvapivo jednoduchý. Pitie čaju a čajovne je pre Japoncov veľmi dôležité, takže máme veľa dokumentácie, malieb a iných materiálov, z ktorých sme čerpali. Všetky ostatné si do istej miery vyžadovali improvizáciu, ale čajovne boli v podstate technickým cvičením. Príprava, kreslenie plánu a výstavba celkovo však zabrali asi mesiac, z čoho stavba samotná zabrala 2 až 3 týždne.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Koľko ľudí na seriáli pracovalo a ako vytvorili scény zemetrasenia.
- Prečo nemohli natáčať s horiacimi šípmi a namiesto toho použili počítačové triky.
- Prečo nenakrúcali v Japonsku, ale v Kanade a či je v seriáli niečo, čo by bez japonských kolegov nikdy nevzniklo.
- Čo bude so všetkými kostýmami?
