Laura Augustínová je mladá Slovenka, ktorej sa vďaka tvrdej drine plnia športové sny. V rozhovore porozprávala, ako je to so zárobkom či s konkurenciou v jej športe.
Presadiť sa na Slovensku v rámci silových športov nie je práve najjednoduchšia cesta. Svoje o tom vie aj 23-ročná Laura, ktorá ešte minulý rok získala prestížny titul IFBB PRO vo wellness kulturistike ako historicky najmladšia výherkyňa na Slovensku. Pred sebou má veľké ciele, medzi ktoré patrí aj svetovo známa súťaž Mr. Olympia.
V rozhovore pre Refresher porozprávala nielen o svojich začiatkoch v silovom športe, ale aj o cieľoch či možnosti zárobku v tomto športovom odvetví na Slovensku. Neobišli sme ani kontroverznú tému anabolických steroidov v kulturistike, ktorá je predmetom rozsiahlych debát už niekoľko desaťročí.
Koncom roka 2023 si sa stala najmladšou IFBB PRO vo wellness kulturistike na Slovensku. Je to doterajší vrchol tvojej kariéryUrčite je. Dúfam, že je to zároveň taký začiatok k ďalším úspechom. Ak sa chce súťažiaci kvalifikovať na Mr. Olympia, musí vyhrať túto PRO kartu, čo sa doteraz podarilo len málokomu.
Čo ešte znamená, že si vyhrala PRO kartu, na čo presne ťa to kvalifikuje?
Ide o takú vstupnú bránu do profesionálnej kulturistiky. Kvalifikuje ťa to do rôznych súťaží, kde sa už vyhrávajú peniaze. Oproti amatérskym súťažiam je to iné aj v možnosti získať nejaké prize money. Zároveň sa športovec s touto kartou zaradí do profesionálnej ligy a má tak možnosť dostať sa na Olympiu, čo je vrchol v kulturistických súťažiach.
Toto je 5 tipov, ako sa namotivovať na beh. Urob to a vybehneš ešte dnes
25. apríla 2024, 19:00
Tvojím cieľom je teda súťaž Mr. Olympia, čo je podobné ako UFC v rámci MMA. V akej fáze prípravy sa nachádzaš?Neexistuje prestížnejšia súťaž v kulturistike než Mr. Olympia. Aktuálne som v objemovej príprave. Budem sa snažiť kvalifikovať v jeseni, a ak všetko pôjde, ako má, rada by som išla súťažiť na Olympiu v roku 2025.
Ako by si opísala svoju kategóriu, teda wellness fitnes?V tejto kategórii ide najmä o svalnatejšiu spodnú časť tela. Pretekárky by mali mať výrazne silnejšie nohy aj zadok. Dôležitá je asymetria medzi vrchnou a spodnou časťou tela. Súťažiaci v tejto kategórii by, samozrejme, mali mať aj „nejaké“ ruky, chrbát či ramená, ale primárne ide o spodnú časť tela s dôrazom na stehná a zadkový sval.
Kedy si začala so súťažením?Začala som cvičiť aj preto, že ešte na základnej škole som bola veľmi chudá, za čo som bola dokonca šikanovaná. Povedala som si, že chcem mať svaly a byť „väčšia“. Pramení to podľa mňa z toho, že som bola takpovediac utláčaná. Cieľ súťažiť na profesionálnej úrovni prišiel asi ruka v ruke s tým, že som dlhodobo cvičila a chcela sa zlepšovať.
Dá sa tým na Slovensku uživiť?
Keďže kulturistika je na Slovensku veľmi málo podporovaná, uživiť sa dá jedine tak, že má človek spolupráce, podporu od sponzorov alebo vyhráva peniaze na profesionálnych súťažiach. Z toho, že človek zo Slovenska ide napríklad na Olympiu, nemá štát nič. Ak sú v slovenskej kulturistike nejaké peniaze, tak sa zväčša podporuje mládežnícka kategória. Ja teda popri súťažení ešte aj trénujem vo Zvolene.
Ako je to so sponzormi, sú ľudia ochotní podporiť športovca v tvojej kategórii?Na Slovensku funguje veľmi málo športových značiek, ktoré by podporovali kulturistov. Aj ja však mám niekoľko sponzorov, ktorí mi pomáhajú. Smutné je, že rôzni sponzori radšej pomôžu influencerke, ktorá má 300-tisíc sledovateľov, miesto toho, aby dali podporu športovcom, ktorí sa môžu napríklad kvalifikovať na Olympiu.
Do akej úrovne pomáha kulturistike na Slovensku štát?Čo sa týka profi ligy, štát absolútne nepodporuje športovcov. Maximálne podporujú amatérske súťaže a posielajú tam dopingové kontroly. Ale ja ako profi športovec v kulturistike nemám od štátu žiadnu podporu.
Koľko ťa teda stojí súťaženie, napríklad za jeden celý rok?Keď človek súťaží na profi úrovni, platí si v prvom rade štartovné na každú kategóriu, čo činí od 200 do 500 eur. Ak nerátam stravu či výživové doplnky, tak veľa peňazí ide aj na cestovanie, ubytovanie a podobne. Samozrejme, so sponzormi je to ľahšie, keďže pomáhajú s úhradou nákladov aj štartovného. Čo sa týka mňa, ročne môžu byť náklady na súťaženie pokojne aj desaťtisíc eur.
Ako je to na Slovensku s konkurenciou v tvojej oblasti?Wellness kulturistika je na Slovensku veľmi slabo zastúpená. Čo sa týka profi súťaženia, sme na celom Slovensku len dve pretekárky.
Aké je súťažné prostredie v tvojej kategórii?Myslím, že v rámci ženského súťaženia je to veľmi zákerné. Ženy a dievčatá sa veľmi porovnávajú a súperia medzi sebou. Je to určite veľmi toxické prostredie. Súťažiace sa často dokonca pokúšajú navzájom potopiť, čo prispieva k skutočne toxickému súťažnému prostrediu.
A čo porovnanie s mužskými kulturistami? Ako ťa vníma okolie, keďže robíš silový šport?Keď je žena na Slovensku kulturistka, je veľmi často odsudzovaná. Ľudia hneď vidia len to, že berieš doping. Napríklad na Mr. Olympia nebol nikdy naturálny súťažiaci. Okolie chce vidieť len peknú formu, nehľadia však na hodiny strávené vo fitku či prísnu stravu, ktorú musíme dodržiavať.
Na kulturistiku sa ľudia stále pozerajú aj cez steroidy, podporné látky. Aký je tvoj postoj k tejto téme?Keď si to tak vezmeš, v každom športe existuje nejaká forma dopingu. V kulturistike je to však najviac viditeľné, preto sa na tento šport hádže zlé svetlo. Na profesionálnej úrovni nie je žiadna dopingová kontrola, to proste nejde. Ako som spomínala, na Mr. Olympia nikto nekontroluje žiaden doping, pretože tam proste nie sú naturálni súťažiaci.
Toto by ľudia mali vedieť. Ale mali by takisto vedieť to, že ak sa aj užíva nejaká podporná látka, je to maximálne päť percent úspechu. Zvyšných 95 percent je strava a tvrdý tréning. Človek môže brať akékoľvek látky, no ak nemá správne nastavenie, nikdy nedosiahne žiadny úspech. Nie je to teda nijak regulované, bez toho sa proste profi kulturistika robiť nedá.
Ako vyzerá tvoj deň počas prípravy na súťaž? Čo najčastejšie ješ?Je to dosť monotónny program. Vstať, navariť si jedlo, odcvičiť si, venovať sa klientom vo fitku a opäť ísť domov. Ide o skutočnú nudu. (smiech) Je to dookola vločky, ryža, ryžová kaša, mäso a ryby. Posledné dva mesiace v príprave pred súťažou som bola len rybách. Čo sa týka cheat mealu, tak ten si dávam len mimo prípravy. Ak som teda „off season“, tak jem úplne všetko vrátane koláčov a McDonaldu.
Čo by si poradila ženám a dievčatám, ktoré by chceli vyzerať ako ty?
Mojou radou je to, nech sa pripravia na veľa obetavosti. Prídu rôzne nálady, ťažšie stavy, divnejšie dni a podobne. Najmä pred súťažou, keď je človek hladný. Je to náročné. Každý sa len pozrie a povie si, hm, takto by som chcel vyzerať.
Ja som mala veľmi ťažkú prípravu. Štyri mesiace v kuse som bola len doma. Často som bola smutná z toho, či to má celé vôbec nejaký zmysel. Vtedy nastupuje úloha rodiny, priateľov či partnera, ktorí musia pri pretekárke stáť, poradiť si s jej náladami a povzbudiť ju. Aj v tomto to máme oproti mužom náročnejšie.
