Footfetišistka Tereza: Dokázala som dosiahnuť orgazmus tak, že mi muž bozkával nohy. Vanilkový sex ma už vôbec nevzrušuje

Tereza celý život cítila, že je dominantná a direktívna. Ale až keď ju jeden z jej partnerov zasvätil do sveta BDSM, zistila, čo ju skutočne vzrušuje. Mužov, ktorí jej pokľaknú k nohám, si dôsledne vyberá a na rozdiel od profesionálnych domín si za to nikdy nepýta peniaze.

„Keď si niekto zaplatí za dominu, automaticky stráca autentický pocit, že žena má nad ním nadvládu. Kto platí, ten drží bič v rukách. A ja bič z ruky nepustím. A aj preto nikdy nemôžem zobrať od submisívneho muža peniaze,“ prezradila pre Refresher.

Okrem iného nám Tereza priblížila, na akých miestach spoznáva mužov s podobnými sexuálnymi preferenciami, aké praktiky okrem footfetišu sa jej páčia a prečo je podľa nej na Slovensku len veľmi málo podobných žien.

V článku vzhľadom na ochranu súkromia respondentky neuvádzame jej pravé meno. Keďže ide o citlivú tému, rozpráva anonymne. Na účely rozhovoru sme sa ju rozhodli pomenovať Tereza.

V Refresheri píšeme o sexualite otvorene, bez predsudkov a hlavne fakticky. Vyskúšali sme si napríklad tantrickú masáž či počítačové erotické hry. Pridaj sa do klubu Refresher+ a získaj tak neobmedzený prístup ku všetkému, čo si chceš prečítať.

Kedy ste prišli na to, že sa vám páči byť dominantnou?

V prvom rade by som veľmi rada rozlíšila pojmy dominantná žena a domina. Každý môže tieto dva pojmy vnímať spojene alebo inak, ja ich mám rozdelené. Nie som domina – nepredávam svoje predstavy a túžby za peniaze. Neposkytujem žiadne online stretnutia a nezadávam za odmenu žiadne príkazy cez správy či webkameru. Ani raz v živote sa mi nestalo, že by som si od niekoho za náš spoločný zážitok pýtala peniaze – alebo naopak, by som zaň sama niekomu zaplatila. U mňa to nie je o peniazoch, a preto sa nevnímam ako domina, ale ako silne dominantná a nekompromisná žena. Pričom dominanciu vnímam ako plnohodnotnú súčasť svojej osobnosti.

Už od detstva som cítila, že som dominantná, ale ako milé, dobré a slušné dievča žijúce na Slovensku som pod vplyvom spoločnosti žila život v submisívnej role. Poslúchať, trpezlivo čakať, dúfať, podriadiť sa – tak je predsa nastavená rola ženy v našej spoločnosti. Spätne vnímam, že bola chyba nepočúvať samu seba, a mohla som si ušetriť sklamania a rany.  

Predpokladám teda, že sa vaša dominancia prejavila najskôr v bežnom živote a až neskôr sa preniesla do vzťahov a sexuálnej sféry.Treba rozlišovať dominanciu v bežnom živote a v sexe. Ja som v  bežnom živote veľmi rešpektujúca, cielene pracujem na sebe, aby som sa nepresadzovala, nevtláčala ľuďom svoj názor a rozhodnutia. Moju dominantnú stránku nemáte teda možnosť spoznať – minimálne nie na prvý dojem. Ľudia, ktorí ma však poznajú lepšie, hovoria, že som nekompromisná, rozhodná a cieľavedomá.

K dominantnej pozícii v sexe som sa dostala, keď som ukončila vanilkový nenaplnený vzťah, v ktorom mi našou spoločnosťou podporovaná pozícia submisívnej ženy už nedala slobodne dýchať. Práve preto som ho ukončila a začala si hľadať iný.

V tom čase som natrafila na dominantného, ale veľmi charakterného a priameho muža. Dokázali sme sa spolu rozprávať o pocitoch, čo je to najdôležitejšie, ak si chce človek všetko v sebe utriediť. A práve pri ňom – pri jednej spoločnej skúsenosti – som zistila, že som dominantná. Odvtedy tak žijem. Vanilkový ani submisívny sex nie je pre mňa, nepriťahuje ma ani nevzrušuje.

V živote som nezažila krajší a vzrušujúcejší pohľad, ako keď mi nahý muž kľačal pri nohách, bozkával ich a ja som nad ním stála v korzete, v silonkách a s vysokými opätkami.

Ak sa nemýlim – okrem toho, že ste dominantná, máte aj slabosť na nohy.