Dead Reckoning sa nechytá na M:I – Fallout, ale stále ide o skvelý akčný blockbuster.
Mission: Impossible – Dead Reckoning Part 1 je okrem skvelého filmu zároveň aj sklamaním. Stále je to skvelý akčný blockbuster, ale na predošlú časť s názvom Fallout sa nechytá.
Nudný, generický záporák a prekomplikovaný príbeh
Môže za to príliš chaotický a nezaujímavý príbeh, v ktorom hlavnú rolu zastáva umelá inteligencia ako záporák dvojfilmu (druhú časť priamo nadväzujúcu na tento film uvidíme v kinách budúci rok). Koncept umelej inteligencie, ktorá sa vzoprie svojim pánom, je nesmierne obohraný a generický.
Je preto náročné pochopiť, prečo scenárista a režisér Christopher McQuarrie vybral ako záporáka dvojice filmov práve AI. Volá sa Entita, nemá tvár, hlas a zatiaľ ani žiadne motivácie. Robí len zle a celý svet sa naháňa za tým, kto ju získa. Scenár si tu pripisuje ďalšie klišé, keď namiesto snahy o zničenie AI, ktorá má potenciál zničiť celé ľudstvo, sa ju radšej riskantne snažia všetci ovládnuť.
Do toho vstupuje Ethan Hunt (Tom Cruise) a jeho tím vo filme, ktorý má za úlohu aj to, aby prilákal nových divákov. Režisér McQuarrie sa v niekoľkých scénach snaží nováčikom v kinách vysvetliť, čo je to vlastne IMF, aká je ich rola v ochrane sveta a ako asi fungujú.
Zároveň sa siedmu časť snažil premostiť s úplne prvou, keď povolal postavu Kittridgea, ktorá sa v sérii neobjavila 26 rokov. Kittridge by možno fungoval ako cameo postava a žmurknutie pre fanúšikov, ale jeho rozšírená rola vo filme nemá žiadne opodstatnenie a rýchlo prestane baviť.
Rovnako rýchlo prestala baviť aj zápletka okolo umelej inteligencie. Jednotlivé postavy sa dookola vracajú k tomu, prečo je nebezpečná, kto všetko po nej ide a čo odomykajú dva kľúče, za ktorými sa všetky postavy celý film naháňajú. Ešte pred polovicou filmu sme si však uvedomili, že nám je to úplne jedno a jediné, čo chceme, je, aby sa postavy rozhýbali a prestali hovoriť.
Dlhé dialógy a chýbajúce emócie
Niektoré dialógy boli totiž až zbytočne dlhé a len komplikovali už aj tak komplikovaný dej, v ktorom je až príliš veľa vrstiev (kto koho zradil, kto má aké ciele a podobne). Je to nepochybne najslabší McQuarrieho scenár a príbeh.
Filmu chýba emotívna zložka a lepšie vzťahy medzi postavami, ktoré sa akoby vôbec nikam v rámci takmer trojhodinového filmu neposunuli. Aj v scénach, ktoré majú v divákovi vyvolať nejaké city, sa to takmer vôbec nedarí. Film si totiž nenašiel čas, aby zobrazil útrapy postáv a to, ako spracúvajú jednotlivé udalosti.
