Adrián miluje cestovanie odmalička. Najprv mu na cestách robila spoločnosť mamina, neskôr cestoval sám alebo s kamarátmi. Napriek neľahkému obdobiu, ktorým si nedávno prešiel, sa nonstop usmieva a prijíma život taký, aký je. Viac sa dozvieš v článku.
„V Madride som spal u nudistov, na Taiwane v škôlke a v Izraeli u takého divného týpka. Mal zamrežované okná a povedal nám, že ak si budeme chcieť dať polievku, ktorá tam bola, tak môžeme. Potom prišiel v noci domov, a keď zistil, že sme si ujedli, bol nahnevaný. Tak sme mu museli variť novú.“ Takýchto príhod má mladý cestovateľ Aďo Molota asi milión. Pochádza zo stredného Slovenska a študuje marketingovú komunikáciu v Zlíne. Charakterizuje sa ako postavička, ktorá sa zrazu objavuje na „random“ miestach na svete a baví sa na tom s kamarátmi.
Zo svojich ciest mamine vždy posielal fotografiu s textom „Čau, mami, stále žijem.“ Minulý rok však dostala covid, umrela a jemu sa zrútil svet.
Len čo otvorí ústa, prebehnú mi telom zimomriavky. Na konci nášho stretnutia mnou mávajú emócie a neviem, či sa mám smiať alebo plakať. Presne taký je rozhovor s týmto mladým cestovateľom. Plný zážitkov, smiechu, ale aj tvrdej a smutnej reality. Korenie mu dodáva jeho šialenosť a skvelý zmysel pre humor.
Prezradí ti, čo pre neho znamená cestovanie, kde všade už pracoval, aby si na cesty zarobil, ale aj ako sa vyrovnáva so smútkom za maminou.
Ty si na cestách hádam nonstop. Odkiaľ máš na to peniaze?
Keďže študujem, nemám full time prácu, na čo som si dosť zvykol a naladil sa na tento životný štýl. Školu beriem ako taký backup, aby som mal titul. V lete, keď mám viac času, chodím do cudzích krajín na brigády. Z toho potom žijem väčšinu roka. Je to môj študentský biznis plán, idem na 3-4 mesiace preč, zarobím si tam veľa peňazí, spoznám ľudí a pocestujem. A potom sa zvyšok roka túlam inde.
Aké brigády napríklad?
Tak rôzne, väčšinou robím barmana, ale robil som už aj tútora pre deti z bohatých rodín v Anglicku. To bola zhodou okolností aj moja prvá „real“ práca v zahraničí. Jednu hodinu denne som ich učil a potom som ich bral na výlety. Vďaka tejto príležitosti som pobehal Anglicko zadarmo a ešte som bol aj dobre zaplatený.
Koľko si mal vtedy rokov?
Mal som 19 rokov, deti mali od 12 do 18. Niektoré boli odo mňa o hlavu vyššie a ja som im musel zakazovať piť alkohol a fajčiť, pričom som to sám robil (smiech).
Na Islande som potom robil barmana a to bola tiež dosť sranda, keďže predtým som bol iba taký shady barman niekde v krčmičkách v Česku v študentských baroch. Zvládol som nejaké to mojitko, ale zrazu som prišiel na Island do brutálne posh päťhviezdičkového hotela. Tam kopa turistov, 40 druhov whisky a ja som musel zrazu poznať každý jeden z nich. Dokopy tam bolo asi 50 miešaných kokteilov, ktoré som musel zvládnuť urobiť. Kúpil som si tam s kamošom auto za 300 eur a spoločne sme otočili celú krajinu.
No a v Nórsku som robil čašníka, hikoval som kade-tade, stopoval autá a spoznal celú krajinu. Väčšinou makám v hoteloch a mám ubytko a stravu zadarmo, čo sa dosť oplatí.
Kde si našiel tieto brigády?
Viac-menej na Instagrame. Okrem Anglicka, to mi poslala pracovnú ponuku moja teta. O Islande mi povedal vtedajší frajer, aj keď sa zdráhal, lebo vedel, že to bude asi náš koniec.
No a Nórsko, o tom som sníval už dlho, chcel som tam pracovať. Jedného dňa som sa opýtal kamaráta, či by so mnou nechcel ísť robiť do Nórska. A on mi na to, že on už tam robiť ide. Najprv som chcel, aby mi vybavil nejakú pozíciu tam, kde bude sám pracovať, ale vraj mali plno. On sám posielal emaily tri mesiace dopredu a dlho čakal, kým sa mu tento flek podarilo vybaviť.
Tak som to hodil do storky na Instagram. Do večera som mal tri ponuky práce v okolí môjho kamoša. Mal som mega šťastie a hneď som si vybral brigádu, ktorá bola dve hodiny autom od neho.
Ty si dosť odvážny a spontánny...
Som dosť spontánny. Neviem, či odvážny, skôr by som povedal, že hlúpy. Neuvedomujem si riziká, rád si ich skipnem. Púšťam sa do vecí bez rozmýšľania.
Napríklad, hikoval som na Kanárskych ostrovoch a stretol tam cudzieho muža. Tak sme sa dohodli, že spolu pôjdeme bývať do opusteného domu na útes. Neskôr som zistil, že to bol človek bez domova. Nemal som signál, nemal som nič a spoliehal som sa len na svoju intuíciu. Povedal som si, že buď ma tento čávo zabije, alebo z toho bude dobrá storka.
Aj keď stopujem autá, nikdy si nepripúšťam, že by sa niečo mohlo stať. Nebojím sa toho, možno aj preto som nikdy nemal zlú skúsenosť.
Vedľa mňa v čakárni u doktora sedela sliepka a kohút, bolo to pofidérne.
Bál si sa niekedy na cestách o život?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Čo musel Aďo podstúpiť po tom, čo ho pohrýzla malá opica.
- Koľko krajín sa mu podarilo precestovať za rok.
- Na akých bizarných miestach býval.
- Aký mal vzťah s maminou a prečo sa so svojou orientáciou priznal až neskôr.
- Ako zvládol jej smrť.
