Grape potrvá od dvanásteho do trinásteho augusta na trenčianskom letisku.
Juraj Podmanický je gitarista a spevák kapely Billy Barman, no tiež organizátor hudobného festivalu Grape. Po dvojročnej pauze festival znova otvorí svoje brány vo štvrtok 12. augusta, avšak na novom mieste, trenčianskom letisku. Práve tam sa dočasne Grape sťahuje z Piešťan. To sa nezaobišlo bez odozvy festivalu Pohoda, ktorý sídli na rovnakom mieste.
Aj o tom Podmanický porozprával v rozhovore pre Refresher. Prezradil, v čom je iné organizovať festival po pandemických rokoch, prečo na festivale nechce riešiť politiku, koho na Grape nechce a v prípade, že sa tam objaví, strhne mu pásku a vyhodí ho.
Priblížil, aké novinky budeš môcť tento rok na festivale zažiť, a exkluzívne sa podelil o bizarnú príhodu, ktorá sa mu stala na jednom ročníku. Okrem iného objasnil aj to, do akej miery si ako organizátor môže užiť festival či kto sa stará o booking jednotlivých interpretov a kapiel.
V Refresheri ti pravidelne prinášame rôzne rozhovory, hudobné tipy, recenzie albumov, novinky, rebríčky či profily hudobníkov a kapiel. Ak ťa zaujímajú články venované hudbe, podpor nás a staň sa členom klubu Refresher+, aby sme ti mohli priniesť ešte viac kvalitného obsahu.
Je ťažšie po dvoch rokoch pauzy organizovať znova festival?
Snažili sme sa „prebookovať“ všetky potvrdené kapely z roku 2020, čo sa nám, bohužiaľ, úplne nepodarilo pre množstvo iných podujatí, ktoré momentálne sú v Európe. Problémy sme mali zhruba pred mesiacom s tým, že sme nevedeli predpokladať, koľko budeme mať na festivale návštevníkov, pretože ľudia sa zrazu správajú úplne inak než minulé roky a kupujú lístky na poslednú chvíľu.
Predaj, našťastie, rapídne rastie posledné dva týždne. Ďalším problémom je to, že niektorí dodávatelia až tak nedôverujú organizátorom a pýtajú si peniaze dopredu. Na druhej strane ich chápem, mali náročné obdobie.
Do akej miery stúpli ceny dodávateľov počas pandemických rokov?
Zhruba o 30 až 40 percent.
Mal si počas pandémie myšlienky typu, že už možno festival nikdy nebude, alebo si nebol až taký pesimista a veril si, že to nejako „prehrmí“?
To, že by sme už festival nikdy neurobili, nám vôbec nenapadlo. Mali sme koniec koncov „Grape akcie“ aj počas posledných dvoch rokov, len to bolo vtedy iba pre tisíc ľudí. Verili sme teda, že festival budeme robiť znova, skôr sme riešili, kedy to už bude možné. Bolo to nevyspytateľné a stále je. Teraz napríklad prišla ďalšia vlna covidu, pričom je leto. Doteraz tie vlny chodili najmä na jeseň.
Ako pandémia ovplyvnila kapelu Billy Barman?
Na začiatku pandémie sme vydali album Zlatý vek a bola to depresia, pretože s novým materiálom sme mohli ísť jedine do online priestoru. Pre nás však je najdôležitejšie hrať naživo, pretože tam sa najlepšie ukáže, či sú tie pesničky dobré. Mohli sme to skúsiť až o rok a pol. Nebolo to pre nás dobré obdobie. Myslím, že sme spravili len jednu skladbu Zero, ktorú napísala naša nová basgitaristka Laura Jašková. Nemali sme ani náladu niečo tvoriť. Zavreli sme sa párkrát na chate, ale tam sme viac pili než hrali. (smiech)
Tento ročník Grapu bude odlišný z viacerých dôvodov. Poďme najskôr k tomu, kto prišiel s nápadom spraviť pred festivalom Warm Up v podobe posedenia pri vatre s akustickými gitarami.
Neviem už popravde, kto s tým prišiel, ale boli sme vtedy určite niekde v krčme na pive. (smiech)
Počas Grapu nezatvárame. Máme všade otvorené 48 hodín, čo nie je úplne bežné, pretože na mnohých festivaloch areály zatvárajú a ľudí vytláčajú do stanového mestečka.
Poďme si ujasniť, ako to teda bude fungovať. Musia si tí, čo sa chcú zúčastniť, kúpiť samostatný lístok na Warm Up, aj keď už majú lístok na festival?
Povedali sme si, že spravíme niečo jedinečné a vrátime sa ku koreňom. Kapacita bude dvetisíc návštevníkov, pričom mobily budú musieť mať v uzavretej kapsičke. Použiť ich budú môcť až po polnoci. Budeme si medzitým spievať a rozprávať sa. A áno, každý si na Warm Up bude musieť dokúpiť lístok.
Koľko tento lístok bude stáť?
Desať eur. Zdala sa nám to prijateľná cena, ktorá návštevníkov nezabije a pokryje nám to aspoň náklady. Keď totiž otvárame polovicu areálu, musíme mať napríklad k dispozícii vyše štyridsať ochrankárov, čo tiež nie je úplne jednoduché. Verím však, že to bude všetko príjemné a myslím, že nič podobné na Slovensku nikto nespravil.
Budú pri vatre vystupovať akusticky aj nejakí známejší zahraniční interpreti alebo tam budú „iba“ slovenskí?
Budú tam čisto slovenskí interpreti. Zašli sme však aj do komerčných vôd a mainstreamu, pretože si myslíme, že je najvyšší čas to premiešať. Zdá sa nám totiž trochu smiešne, aby sme sa ešte v takej malej krajine, ako je Slovensko, segregovali na underground a mainstream. Bude tam napríklad Janko Kuric, čo niekto môže považovať za divné, avšak máme ho veľmi radi a myslím si, že to bude veľmi dobré a aj vtipné vystúpenie.
Lovestream sme vôbec nebrali ako konkurenciu, pretože to je úplne iný druh festivalu. Ľudia tam nestanujú, nebývajú a hrali tam veľké mená, ktoré my v živote nebudeme môcť zabookovať.
Predstavme si teraz na chvíľu, že náš rozhovor číta niekto, kto ešte nikdy nebol na festivale Grape a nevie ani, o aký festival ide. Ako by si mu ho predal, prečo by naň mal ísť, čím je výnimočný, keď má dnes už človek na výber z množstva rozličných festivalov či už tu, alebo v zahraničí?
V podobných rozmeroch a s podobnou dramaturgiou máme na Slovensku len jeden festival a tým je Pohoda, ale, samozrejme, možno ísť aj na Sziget či Colours of Ostrava. Grape je v každom prípade veľmi kompaktný. Je to malý festival pre veľa ľudí. Stretneš tam veľa pekných ľudí, je tam obrovská zábava. My prakticky nezatvárame. Máme všade otvorené 48 hodín, čo nie je úplne bežné, pretože na mnohých festivaloch areály zatvárajú a ľudí vytláčajú do stanového mestečka.
Ty osobne máš obľúbený festival, na ktorý sa rád vraciaš a chcel by si, aby Grape raz vyzeral a fungoval rovnako?
Best Kept Secret Festival v Holandsku, tam to bolo fakt super.
Tento rok vznikol na Slovensku nový festival Lovestream. Zachytil si to, prípadne bol si sa na ňom pozrieť?
Pozrieť som sa nebol, ale, samozrejme, zachytil som to. Sledovali sme to hneď od začiatku a neverili sme, čo sa to deje, že zrazu majú na Slovensku hrať Red Hot Chili Peppers. Je to klasický príklad mestského festivalu, ktorý je vo svete bežný.
V každom prípade, my sme Lovestream vôbec nebrali ako konkurenciu, pretože to je úplne iný druh festivalu. Ľudia tam nestanujú, nebývajú a hrali tam veľké mená, ktoré my v živote nebudeme môcť zabookovať. Myslím si, práve naopak, že príde čas, keď budeme brať na festival ešte „menšie“ kapely, než sme brali doteraz.
Je podľa teba festival ako Lovestream udržateľný?
Neviem, ide o to, akých majú partnerov a akých ľudí majú za sebou. Myslím si však, že tento rok veľmi zarezonoval. No keď niečo robíš prvýkrát, nevieš ešte veľa vecí úplne odhadnúť. V súčasnosti však interpreti astronomicky rastú hore. Neviem si ani predstaviť, koľko budú stáť o rok alebo o dva roky. Podobne ako som to spomínal pri dodávateľoch, aj každý umelec vzrástol na cene o zhruba 30 či 40 percent. Ale organizátori Lovestreamu sa vyjadrili, že idú ďalej a plánujú pokračovať. Evidentne teda boli pripravení na to, že prvý ročník bude ťažký.
Po vyjadreniach Pohody sme sa rozhodli, že v Trenčíne budeme len jeden rok. Tak to máme zatiaľ aj v zmluve. Malo to byť najskôr na dva roky, no zmenili sme to. Uvidíme, ako sa bude vyvíjať situácia. Predsa len, v novembri máme komunálne voľby a aj po nich sa môže hocičo zmeniť.
Vráťme sa ku Grapu. Poďme k hádam najzásadnejšej zmene tohto ročníka, teda miestu. Príchod na trenčianske letisko sa nezaobišiel bez odozvy zo strany organizátorov festivalu Pohoda. Vymenili ste si odkazy cez sociálne siete ešte koncom minulého roka, aké sú vzťahy medzi vami teraz?
Komunikujeme spolu. Od Michala Kaščáka si prenajímame dve studne a nejaké značky.
Takže spolupracujete.
Áno. Naše vzťahy sú pragmatické.
Dotkli sa teba osobne vyjadrenia Michala Kaščáka?
Určite áno, dotkli sa ma.
Bol si tento rok na Pohode?
Nebol som. (smiech) Nezaobišlo by sa to bez rôznych poznámok. Už na sociálnych sieťach som schytal kopec hejtov. Nechcel som si istým spôsobom kaziť náladu, pretože sa skutočne na Grape teším a takisto na to, ako to na trenčianskom letisku bude vyzerať.
Prečo podľa teba vlastne Pohode prekáža, že ste na jednom mieste?
Ja neviem, to sa musíš spýtať Michala Kaščáka, mne to neprekáža.
Grape ste označili ako kočovný festival, v Trenčíne by mal byť tento a budúci rok. Platí, že sa potom plánujete presunúť do Trnavy?
Po vyjadreniach Pohody sme sa rozhodli, že v Trenčíne budeme len jeden rok. Tak to máme zatiaľ aj v zmluve. Malo to byť najskôr na dva roky, no zmenili sme to. Uvidíme, ako sa bude vyvíjať situácia. Predsa len, v novembri máme komunálne voľby a aj po nich sa môže hocičo zmeniť.
Trenčín je pre nás v každom prípade najvýhodnejšie prostredie, pretože potrebujeme 60 hektárov a tie človek len tak niekde nezoženie. Trnava stále platí, riešime to a ten priestor sa stále buduje. Prechod do Trnavy v roku 2024 je reálny.
Neuvažovali ste nad tým, presunúť festival niekam na východ Slovenska alebo sa vám to zdá príliš ďaleko a bolo by to príliš náročné z hľadiska cestovania a logistiky?
Dostali sme ponuku z Košíc, v ktorej bola zahrnutá dokonca aj istá finančná podpora. Rozhodli sme sa však odmietnuť ju. Nielenže by mi tu v Bratislave rozbili okná na aute, pretože som to presunul na východ, nebolo by to z logistického hľadiska uskutočniteľné, keďže viac-menej celý náš tím je situovaný v Bratislave. Ďakujeme všetkým našim vládam, že stále nemáme diaľnicu z Bratislavy do Košíc. Napriek tomu na východ veľmi rád chodím.
Nebavili ste sa o tom, že by ste v budúcnosti zastrešili festival nejakým veľkým korporátom, ktorý by vám prakticky pomohol zvýšiť rozpočet a doviesť sem väčšie mená? Do akej miery je pre vás dôležitá nezávislosť?
Dostali sme túto ponuku od jedného finančníka pred piatimi rokmi. Ten človek postupne poskupoval techniku, predajne lístkov a podobne. Netreba sa však tomu čudovať, deje sa to vlastne všade vo svete. Maďarsko je pekný príklad. Ponuka toho finančníka znela, že síce by sme si mohli naďalej riešiť dramaturgiu my tak ako doteraz, finálne slovo by mal on. Sloboda pre nás bola veľmi dôležitá, a tak sme to odmietli.
Keď sa však dnes pozerám na rozpočet festivalu, pýtam sa sám seba, či to nebola hlúposť a nemali sme do toho predsa len vtedy ísť. Avšak zatiaľ hovorím jasne nie. Ukážkový príklad bol, keď Nova Rock kúpil Hodokvas a ten hneď nato skrachoval. Neviem, či by takáto zmena nenaštrbila silnú fanúšikovskú základňu, ktorú máme rokmi vybudovanú, a teda či by to ľudia prijali. Je však možné, že už žijeme v čase, keď je fanúšikom vlastne jedno, kto festival vlastní.
Prídu na Grape nejakí politici?
Keď prídu, určite nie cez náš guestlist. Sme apolitický festival. Aj diskusie, ktoré na festivale máme, sú o dizajne či istých sociálnych témach. Politiku na festival neťaháme, tej majú ľudia dosť všade inde.
Je niekto, koho by ste na festivale nechceli?
Zlých ľudí. Tým strhnem pásku a vyhodím ich.
Prvých šesť alebo sedem ročníkov Grapu som si vôbec neužil. Dnes však už máme fantastického produkčného manažéra Mateja Chudica, ktorý má pod sebou dosť silný tím nato, aby som sa nemusel zaoberať nejakými technickými vecami či ľudskými zdrojmi.
Presuňme sa k ďalším novinkám v rámci tohto ročníka. Jednou z nich je prítomnosť psychológov v klube Machovisko, ktorí budú návštevníkom k dispozícii v prípade, že by mali práve počas festivalu depresiu, vzťahové problémy alebo len jednoducho zlú náladu. Kto prišiel s týmto nápadom a prečo to je podľa teba na festivale potrebné?
Na väčších festivaloch je to úplne bežná vec. Ľudia na Grape zažívajú silné emócie. Je tam k dispozícii alkohol, ľudia sa tam bohužiaľ občas aj rozchádzajú alebo ich vyhodia z partie. Stretávajú sa jednoducho s viacerými problémami a je dôležité, aby sa práve v takýchto situáciách mali s kým porozprávať. Obzvlášť ak to má byť priamo s odborníkmi, čo ľudia z Machoviska nepochybne sú. Spoluprácu s nimi navrhla nadácia Orange a ihneď sme to vzali. Ale budeme mať na festivale aj vešticu, keby niekto chcel. (smiech)
Na tlačovke v Bratislave na Zlatých pieskoch si zažartoval, že aj ty sa v Machovisku možno objavíš a budeš potrebovať pomoc. Mávaš počas Grapu zlú náladu či úzkosti?
Áno, jasné. (smiech) Mixuje sa vo mne strach, depka, adrenalín, všetko dokopy. Hlavne teraz, keď finalizujeme organizáciu pár dní pred začiatkom, sa vždy veľa vecí pokašle a nájde sa niečo, čo nefunguje. Našťastie som zatiaľ psychicky stabilný a v poriadku.
Do akej miery si ty ako organizátor dokážeš, respektíve môžeš užiť festival?
Prvých šesť alebo sedem ročníkov som si neužil vôbec. Dnes však už máme fantastického produkčného manažéra Mateja Chudica, ktorý má pod sebou dosť silný tím nato, aby som sa nemusel zaoberať nejakými technickými vecami či ľudskými zdrojmi. Skôr si prechádzam areál a pozerám, či je všetko v poriadku, ale to je taká príjemná starosť. Na koncerty veľmi nechodím, no určite si niečo pôjdem pozrieť.
Na ktoré mená sa tento rok najviac tešíš?
Mura Masa a Sevdaliza. Spoluorgnaizátor festivalu Janči Trstenský bol prednedávnom na festivale v Španielsku na Muramasovi a povedal, že to bol jeden z najlepších koncertov, aké videl.
Kto z tohtoročného lineupu bol najdrahší?
Najdrahší boli Years & Years.
Dostali ste od niekoho nejakú bizarnú požiadavku, ktorá vás prekvapila?
Teraz asi ani nie, ale raz od nás chceli fax. (smiech)
Kto má najväčšie hviezdne maniere?
Tu platí, že čím väčšie meno, tým väčšie maniere. Konkrétne Američania sú trochu z iného vesmíru.
Myslím si, že väčšina ľudí, ktorí sú najviac opití, sa opije ešte v stanovom mestečku. To je vždy najväčší bar. Jasné, je to zakázané, ale ľudia sú neuveriteľne vynaliezaví, takže aj keď máme kontroly, vždy sa nájde niekto, kto si dnu niečo prepašuje.
Podľa čoho vyberáte interpretov? Máte to na starosti spolu s Janom Trstenským alebo na to máte tím ľudí?
Má to na starosti David Urban z jednej bookerskej agentúry v Česku. Spolupracuje s nami od prvého ročníka. Samozrejme, vždy mu dáme nejaký wishlist kapiel, ale primárne sa lineup rieši podľa ponúk agentov. Z nich si vyberáme.
Na festivale budete predávať aj tvrdý alkohol, čo nie je úplne bežné. Na Grape chodí veľa mladých ľudí, ktorí ešte nemajú až tak veľa skúseností a nevedia si pitie dobre ustrážiť. Nie je to trocha riziko práve z tohto hľadiska? Nemáte obavy, že vám tam bude každú chvíľu chodiť sanitka, lebo to niekto nezvládol?
Vnímame to ako jeden z možných problémov, ale na druhej strane predávame jeden „shot“ za takmer tri eurá, takže tam nemáme práve lacný alkohol. Zasahujeme aspoň takýmto spôsobom. Myslím si, že väčšina ľudí, ktorí sú najviac opití, sa opije ešte v stanovom mestečku. To je vždy najväčší bar. Jasné, je to zakázané, ale ľudia sú neuveriteľne vynaliezaví, takže aj keď máme kontroly, vždy sa nájde niekto, kto si dnu niečo prepašuje.
Keď už sme pri alkohole, určite si aj ty dáš niečo počas festivalu. Vieš exkluzívne pre Refresher prezradiť nejaký bizarný, šialený či trápny zážitok, ktorý si na Grape dosiaľ zažil, a môžeš ho povedať na mikrofón? Viem, že tých mimo mikrofónu by asi bolo veľa.
Áno, tých by bolo veľmi veľa. Jeden môžem prezradiť. Raz som šiel na bicykli po areáli a myslel som si, že vidím bývalého manažéra kapely Puding pani Elvisovej, tak som mu zo srandy tak jemne plesol po hlave. Hneď som však zistil, že to nebol on, ale gitarista z kapely Morcheeba. (smiech)
Ako reagoval?
Povedal zo tri nadávky v angličtine. Ja som, samozrejme, hneď zoskočil z bicykla a veľmi som sa mu ospravedlňoval. Bolo mi to neskutočne trápne.
