Snažili sme sa dopátrať k tomu, ako postupovať, ak vidím bizarnosť v podobe venčenia emu.
Oprava: Muž menom Janez Cetin s nandu majú v Európe rozbehnutý vlastný projekt. „Chceme navštíviť všetky hlavné mestá v Európe,” povedal Cetin pre Brusselstimes. Cetin bol pred tromi rokmi strojný inžinier a farmár.
No nanešťastie ochorel a takmer skončil na invalidnom vozíku. Po niekoľkých operáciách však dokáže chodiť znovu naplno. „Po operáciách som musel veľa chodiť. Prechádzal som sa okolo svojho domu, potom po Slovinsku a nakoniec sme začali s týmto projektom”.
Podľa Cetina sa vták pohybuje sám a zdržiava sa blízko svojho ľudského spoločníka. „Raz sme sa hrali na schovávačku, ale keď ma nemohol nájsť, mal strach,” povedal Cetin. S nandu už precestoval viacero miesto ako Belehrad, Viedeň či Záhreb. Viac o slovinskom turistovi, ktorý pobláznil Slovákov svojím vtákom nandu, nájdeš v našom exkluzívnom rozhovore.
Stránka Zomri uverejnila fotku, na ktorej muž v Bratislave venčí vtáka nandu.
Na fotke vidieť, že nandu nie je na vôdzke. Stránka bratislavskej zoologickej záhrady toto zviera definuje ako „spoločensky založeného vtáka“.
To, že je naozaj spoločenský, pre Refresher potvrdil aj autor fotky Šimon Vachálek. „Nemal ho vôbec ani pripnutého na vôdzke, normálne chodil vedľa neho. Vyzeral, že ho mal vycvičeného.“ Na otázku, či nám vie celú situáciu vysvetliť, odpovedal jasne. „No, to by som sa chcel aj ja opýtať, čo to bolo (smiech).“
Približne 50-ročného muža videl, ako sa s nandu prechádza po Námestí SNP na Kapucínsku ulicu smerom k hradu. „Neviem, či ho šiel venčiť, ale bolo to dosť vtipné,“ vraví Šimon. A ako reagovali okoloidúci? „Ľudia celkom utekali, pretože sa báli.” Políciu však podľa jeho slov nikto nevolal. „Ale podľa mňa aj keby volali, tak by tomu policajti neverili,” dodal.
Kontaktovali sme hovorkyňu policajného zboru Denisu Bárdyovú. Po vysvetlení kontextu nasledovali tri sekundy ticha. „Toto sa treba opýtať skôr mestskej polície, pretože oni dohliadajú na verejný poriadok, tak predpokladám, že to budú vedieť,” skonštatovala Bárdyová.
Ani tam sme však nepochodili. „Ako by ste v takomto prípade postupovali?” Opýtali sme sa operátora. „No, to je dobrá otázka (smiech). Najprv to určite necháme preveriť hliadkou. Ja som taktiež videl tú fotku na internete. Ja som tu na to, že prijmem oznámenie a pošlem tam hliadku,” povedal operátor.
Na konkrétny postup však podľa neho len ťažko nájsť konkrétne riešenie. „No v podstate sa asi v žiadnom všeobecno-záväznom nariadení nespomína pštros. Neviem, do akej miery to môže byť nebezpečné pre ľudí. My by sme to po preverení pravdepodobne konzultovali so štátnou ochranou prírody. A takto by sme vedeli ďalej postupovať,” doplnil operátor.
V pátraní po tom, ako postupovať, ak si pán venčí svojho nandu, sme pokračovali telefonátom so zoologičkou zo štátnej ochrany prírody. Teda presne tak, ako by postupovala aj mestská polícia. „Bože môj… Neviem (smiech). On by mal mať nejaké číslo chovateľa, tým, že to nie je náš domáci druh. My ako štátna ochrana prírody nemáme so pštrosom nič,” vraví zoologička.
Ďalej s humorom dodala, že sa nikdy nestretla s tým, aby niekto venčil nandu v Bratislave. „S týmto sa musíte obrátiť na slovenskú inšpekciu životného prostredia,” uzavrela.
Tu sa príbeh končí, pretože po tom, ako nám v slovenskej inšpekcii životného prostredia nikto nedvíhal, sme zistili, že pracovné hodiny majú iba do 14.00 h.
