Ruská armáda zaútočila na Ukrajinu, ale ani zďaleka nepoužila všetky jednotky, ktoré má k dispozícii. Ako vyzerá porovnanie armády Ruskej federácie a NATO?
Ukrajine síce pomáhajú v boji proti Rusku členské štáty NATO, do konfliktu sa však priamo nezapájajú, pretože by tento krok zrejme vyvolal novú svetovú vojnu.
Ukrajina v posledných dňoch ukazuje, ako sa aj s výrazne menšou armádou dokáže brániť ruskej agresii, no čísla nepustia. Ukrajinská armáda pozostáva z približne 200-tisíc vojakov, zatiaľ čo Rusko ich má viac ako 1,3 milióna.
Ukrajinská armáda by bez pomoci západných spojencov nemala proti Rusku šancu odolávať dlhodobo, a tak sú momentálne dodávky vojenskej pomoci od členských krajín NATO v konflikte dôležitým faktorom.
Otázne je, ako na tom armády NATO stoja v porovnaní s Ruskom, ak by raz náhodou prišlo k otvorenému konfliktu.
Má Rusko väčšiu armádu ako NATO?
Ak by sme armády všetkých členských krajín NATO vnímali ako jedno veľké vojsko, výlučne svojou veľkosťou by mu ruská armáda nedokázala konkurovať. Veľkosť potenciálne spojenej armády NATO dosahuje približne 3,37 milióna vojakov, zatiaľ čo armáda Ruskej federácie má okolo 1,35 milióna vojakov v aktívnej službe, uvádza Statista.
Podľa rebríčka Global Firepower však Rusko disponuje len 850-tisíc vojakmi v aktívnej službe, a tak presné číslo nie je známe. Na inváziu na Ukrajinu napríklad podľa vojnových analytikov Rusko vyčlenilo približne 160-tisíc vojakov, pričom v tejto chvíli mohlo nasadiť už 75 percent z nich, a tak na Ukrajine operuje okolo 120-tisíc vojakov.
Dôležitú úlohu v porovnaní týchto armád však zohrávajú aj vojaci v zálohe, ktorí síce aktívne v armáde nepôsobia, ale majú s ňou predchádzajúce skúsenosti, či už vo forme základnej vojenskej služby, alebo z pôsobenia v profesionálnej armáde. Do aktívnych záloh slovenských ozbrojených síl sa môžeš na základe splnenia podmienok prihlásiť aj ty.
Údaje o vojakoch v zálohe sa v rôznych rebríčkoch líšia, pretože s príchodom ozbrojeného konfliktu sa do záloh môže prihlasovať alebo môže byť naverbovaných oveľa väčšie množstvo ľudí ako v minulosti.
Výskumný inštitút Stockholm International Peace Research Institute (SIPRI) spoločne s rebríčkom Global Firepower uvádzajú, že Ruská federácia má k dispozícii len 250-tisíc vojakov v zálohe, lenže inštitút The International Institute for Strategic Studies (IISS) vo svojej analýze zistil, že by Rusko mohlo disponovať až dvoma miliónmi rezervistov.
Ako je na tom technika NATO v porovnaní s Ruskom?Štáty NATO majú podľa SIPRI dohromady k dispozícii 20 723 lietadiel a 2 049 vojenských plavidiel, pričom Rusko disponuje 4 173 lietadlami a 605 vojenskými plavidlami. Rusko však dobieha NATO vďaka svojej kapacite obrnených transportérov a obrnenej vojenskej techniky s 12 420 kusmi oproti 14 682 kolektívnym kusom NATO.
Ak by však hypoteticky došlo k otvorenému konfliktu, treba počítať aj s tým, že nie každý kus vojenskej techniky v garážach a hangároch NATO a Ruska je plne funkčný, pojazdný alebo schopný letu. Najlepšie o tom svedčia slovenské stíhačky MiG-29, ktorých by slovenská armáda mala mať 11, nie je však jasné, koľko z nich je schopných lietať.
Má viac jadrových hlavíc NATO či Rusko?
Výskumný inštitút SIPRI za rok 2021 konštatuje, že Rusko vlastní viac jadrových hlavíc ako Spojené štáty americké. Rusko v súčasnosti disponuje 6 255 jadrovými hlavicami, zatiaľ čo USA 5 550 hlavicami. Francúzsko má 290 hlavíc a Veľká Británia 225 hlavíc.
Tieto rozdiely pritom nepredstavujú významný faktor v potenciálnej jadrovej vojne. Populárna doktrína vojenskej stratégie známa pod názvom zaručené vzájomné zničenie, angl. mutually assured destruction, hovorí, že v prípade jadrového útoku jednej mocnosti na druhú spôsobí jadrová vojna zničenie útočiacej aj brániacej sa strany.
Ak by ruský prezident Vladimir Putin, ktorý minulý týždeň dal uviesť ruský jadrový arzenál do stavu pohotovosti, rozhodol o jadrovom útoku, s najväčšou pravdepodobnosťou by Spojené štáty reagovali odvetným útokom, a tak by bolo ťažké hovoriť o víťazoch a porazených, zničili by totiž všetok život na zemi.
USA majú podľa SIPRI rozmiestnených 1 800 jadrových hlavíc nasadených na miestach, odkiaľ je ich možné v prípade potreby odpáliť. Rusko má takýchto jadrových hlavíc pripravených na útok 1 625, ale opätovne pripomíname, že tento jadrový arzenál slúži v obidvoch prípadoch najmä na odstrašovanie nepriateľa.
Ak by sme skombinovali jadrový arzenál členských krajín NATO a porovnali ho s arzenálom Ruska, zistili by sme, že NATO vlastní 6 065 hlavíc, zatiaľ čo Rusko 6 255 hlavíc.
Kto na armádu míňa najviac peňazí?
Na armádu s prehľadom míňajú najviac peňazí Spojené štáty americké, ktoré v roku 2020 podľa SIPRI minuli na ozbrojené sily 778 miliárd dolárov. Rusko sa umiestnilo až na štvrtom mieste za Čínou aj Indiou, pretože Moskva minula na vyzbrojenie 61,7 miliardy dolárov.
Oficiálne údaje NATO dokonca hovoria o tom, že USA na armádu v roku 2021 minuli až 811 miliárd dolárov, čo je 3,52 percenta HDP. Všetky ostatné krajiny NATO dohromady do ozbrojených síl investovali 363 miliárd dolárov.
Rusko na armádu v roku 2020 minulo 4,3 percenta svojho HDP, zatiaľ čo Američania minuli 3,7 percenta HDP, avšak ruská ekonomika je niekoľkonásobne menšia ako americká, čo má za následok taký radikálny rozdiel v celkovej sume minutých peňazí.
Slovensko podľa údajov SIPRI za rok 2020 minulo na armádu 1,8 percenta svojho HDP, čo je tesne pod hranicou 2 percent vyžadovaných NATO. Podľa oficiálnych údajov NATO za rok 2021 minulo Slovensko 2 miliardy dolárov na armádu, čo predstavuje 1,73 percenta HDP.
Míňať viac začínajú po historickom rozhodnutí už aj NemciPrekvapivým krokom bolo najnovšie rozhodnutie nemeckého kancelára Olafa Scholza, ktorého vláda v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu oznámila radikálnu zmenu svojho historického prístupu k vyzbrojovaniu a k ozbrojeným zložkám, informuje Politico.
Nemecko od druhej svetovej vojny neposielalo zbrane do vojnových konfliktov krajín, ktoré nie sú členmi NATO, avšak v prípade Ukrajiny spravilo po týždňoch tlaku verejnosti výnimku a ukrajinskú armádu podporilo dodávkou zbraní.
Ba čo viac, kancelár Scholz ohlásil vznik nového fondu na 100 miliárd eur, ktorý poslúži na urýchlenú modernizáciu nemeckej armády. V budúcnosti chce Nemecko plniť podmienku členstva NATO, ktorá hovorí o tom, že krajiny by mali ročne minúť 2 percentá svojho HDP na obranu a armádu.
Najprestížnejší rebríček na hodnotenie armád krajínMedzi najprestížnejšie rebríčky vojenskej sily jednotlivých krajín patrí už roky index Global Firepower, ktorý porovnáva silu armády na základe viac ako 50 faktorov. Vo vojenských konfliktoch často nezohráva rolu výlučne veľkosť armády vo forme počtu vojakov, ktorých dokáže krajina nasadiť, ale aj fungovanie logistiky, infraštruktúry, financií aj prírodných zdrojov.
Takýto rebríček však neslúži na priame porovnanie toho, ako by krajiny dopadli v otvorenom boji. Aj slovenské ministerstvo obrany vo svojom dokumente k rebríčku Global Firepower konštatuje, že v dnešnom svete má takéto porovnávanie najmä funkciu odstrašovania.
„Odstrašovanie je z pohľadu politického realizmu hrozba použitia sily (nie jej samotné použitie) s cieľom odradiť potenciálneho nepriateľa od neželaného konania. Jeho podstatou je presvedčiť nepriateľa, že náklady či straty vyvolané daným konaním by prevážili nad možným ziskom,“ vysvetľuje ministerstvo.
Ako sa armády NATO a Ruska umiestňujú v prestížnom rebríčku?
Na čele rebríčka Global Firepower za rok 2022 kraľujú Spojené štáty americké so skóre 0,0453, nasleduje Rusko so skóre 0,0501 a prvú trojku uzatvára Čína so skóre 0,0511.
Francúzsko ako prvý člen NATO po USA skončilo na siedmom mieste, Veľká Británia je ôsma, Taliansko jedenáste a Turecko až trináste. Slovensko skončilo v rebríčku za rok 2022 na 60. mieste v spoločnosti Rakúska, Fínska či Srbska.
Toto umiestnenie podčiarkuje fakt, že veľkosť armády nutne nemusí znamenať obrovskú vojenskú prevahu ani v teoretickom odstrašovaní, ale ani na bojisku.
„Hodnotené však nie sú len počty jednotlivých druhov vojenskej techniky, ale aj jej diverzifikácia. Rebríček berie do úvahy len konvenčné zbraňové systémy. Jadrové zbrane nie sú zohľadňované, avšak uznaným či domnelým jadrovým mocnostiam je pripočítavaný číselný bonus,“ dodáva ministerstvo obrany v dokumente.
Slovensko je ako člen NATO dokonca v rebríčku o trochu vyššie, ako by sa v skutočnosti umiestnilo bez členstva. „Členské štáty NATO dostávajú bonusové hodnotenie vzhľadom na teoretické zdieľanie dostupných zdrojov. Do úvahy sú tiež brané geografické faktory a ekonomická situácia štátov, avšak nie súčasný politický režim v štáte,“ vysvetľuje dokument.
Global Firepower preto neskúma, či armáde v konkrétnych krajinách šéfuje demokraticky zvolená vláda alebo diktátor. Pri zostavovaní rebríčka tieto faktory nezohrávajú rolu.
