S vedcom Andrejom Čerňanským sme sa vrátili v čase o stovky miliónov rokov.
Zaujíma ťa, ako vyzerala naša domovina pred viac než 200 miliónmi rokov? Bolo územie dnešného Slovenska celé zaplavené morom alebo tu bola aj súš, po ktorej sa premávali obrovské dinosaury? Odpovede na tieto aj iné zaujímavé otázky o pradávnej minulosti nášho kúsku zeme sme hľadali u paleontológa Andreja Čerňanského, vedca z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Prezradil nám, aká klíma vládla na Zemi počas druhohôr, či dinosaury z odborného hľadiska naozaj úplne vyhynuli, ale i to, ktorý dnešný zvierací druh sa na ne najviac „podobá“. Okrem tatranského dinosaura nám predstavil aj iné fascinujúce tvory kedysi žijúce na našom dnešnom území, ako sú polovodné plazy či morské krokodíly.
Páčia sa ti články, v ktorých sa venujeme rôznym zaujímavým a netradičným témam, pátrame po histórii či navštevujeme miesta opradené legendami? Chcel by si ich na našom webe vidieť viac? Ak áno, môžeš nás podporiť tým, že sa pridáš do klubu Refresher+, vďaka ktorému ti ich môžeme pravidelne prinášať.
Nekonečné more a útržky súše
Keď sa chceme presunúť do doby dinosaurov, musíme sa vrátiť v čase, konkrétne do obdobia druhohôr, ktoré, ako poznamenal paleontológ Andrej Čerňanský, trvalo nesmierne dlho. Začalo sa približne pred 252 miliónmi rokov a skončilo sa pred 65 miliónmi rokov, pričom toto ohraničenie nie je náhodné, ale vymedzuje časový úsek medzi dvomi veľkými vymieraniami, a to na hranici permu a triasu aj kriedy a paleogénu.
Začiatok druhohôr predznamenalo najväčšie vymieranie v dejinách Zeme, pri ktorom vymrelo viac ako 90 percent druhov. Pri tom druhom, pred 65 miliónmi rokov, vyhynuli zase nevtáčie dinosaury a mnohé iné skupiny. Počas tohto obdobia sa na väčšine územia dnešného Slovenska rozprestieralo more – plytké i veľmi hlboké –, avšak miestami tu bolo možné nájsť aj súš. Vyskytovala sa tu počas triasu, jury i kriedy.
Druhohory (mezozoikum):
- Trias (začal sa pred 252 miliónmi rokov, končí sa pred 201 miliónmi rokov, podnebie sa otepľuje a je sucho, objavujú sa prvé dinosaury a cicavce)
- Jura (začala sa pred 201 miliónmi rokov, končí sa pred 145 miliónmi rokov, pevnine dominujú dinosaury)
- Krieda (začala sa pred 145 miliónmi rokov, končí sa pred 65 miliónmi rokov, objavujú sa prvé kvitnúce rastliny, na konci hromadné vymieranie)
Paleontológ upozorňuje, že výlučne o Slovensku, ako si ho predstavujeme dnes, sa v čase druhohôr nedá rozprávať ani v geografickom ponímaní. „Napríklad na začiatku druhohôr, v triase, ešte existoval superkontinent Pangea, čiže všetky kontinenty tvorili celok. Neboli na miestach, ako ich poznáme dnes,“ doplnil Andrej Čerňanský.
Podľa jeho slov sa Pangea neskôr rozpadla na severnú Lauráziu a južnú Gondwanu, pričom napríklad India, aj keď je dnes súčasťou Ázie, vtedy bola súčasťou Gondwany. „Jej zrážka s Áziou nastala až po konci druhohôr a spôsobila vznik Himalájí,“ dodal paleontológ.
Je dôležité uvedomiť si, že podnebie sa počas celých druhohôr menilo, i keď vo všeobecnosti sú druhohory pomerne teplým úsekom histórie Zeme. Počas triasu bolo podľa odborníka globálne sucho, čiže na veľkých územiach prevládali púštne a polopúštne podmienky. To súviselo i s distribúciou zrážok na takom obrovskom superkontinente.
V porovnaní s tým bolo počas jury síce teplo, ale i vlhko, čo spôsobilo tvorbu pralesov. V čase kriedy prišlo oproti predchádzajúcim obdobiam k miernemu globálnemu ochladeniu a snehové zrážky boli oveľa častejšie. Toto ochladzovanie sa začalo už počas posledných etáp jury.
„Dialo sa toho naozaj veľa. Začiatkom treťohôr, keď použijem tento laicky známy termín, boli globálne teploty vyššie ako počas kriedy. Napríklad v Antarktíde vtedy rástli palmy,“ vysvetľuje paleontológ Andrej Čerňanský.
Dinosaury, iné pradávne tvory a Slovensko
Hoci je podľa odborníka len málo dôkazov o tom, že sa dinosaury vyskytovali aj na území dnešného Slovenska, určite to tak bolo. Tvrdí, že známe sú najmä nálezy stôp dinosaurov z Tichej doliny vo Vysokých Tatrách. Tie sa datujú do posledného úseku triasu, čiže majú zhruba 205 miliónov rokov.
Viacero podobných stôp síce objavili odborníci v Poľsku, avšak aj tie slovenské sú podľa paleontológa krásne. Prvýkrát ich vedci opísali už v 70. rokoch minulého storočia, keď dostali názov Coelurosaurichnus tatricus. Dnes sa však predpokladá, že ich pôvodcom mohli byť jedinci rodu Liliensternus. „V tomto prípade išlo o mäsožravého dvojnohého dinosaura dosahujúceho dĺžku okolo piatich metrov,“ spresnil Andrej Čerňanský.
Paleontológ nám prezrádza, že pre neho osobne sú z obdobia druhohôr zaujímavejšie než dinosaury iné nálezy, a to rôzne plazy, keďže v triase mali podľa jeho slov „úžasne enormnú diverzitu“. Tvrdí, že takýchto nálezov druhohorných plazov majú z územia dnešného Slovenska viac.
„Najdôležitejšia je asi kostra pachypleurosaura nájdená v Demänovskej doline. Tá je zo spodnej časti stredného triasu a má 244 miliónov rokov. Je teda najstarším známym stavovcom z nášho územia,“ priblížil odborník s tým, že išlo o malého polovodného plaza zo skupiny Eosauropterygia.
Tento objav sa im podarilo opísať v roku 2018, pričom ide o dôkaz, že v tomto období tu bola nejaká súš – minimálne v podobe ostrovov. Okrem toho nedávno opísali aj desať centimetrov dlhú stehennú kosť plaza zo Strážovských vrchov, ktorá má podľa jeho slov rovnaký vek ako naše tatranské dinosaury, teda ide o koniec triasu.
„Steneosaurus zo strednej jury žil pobrežným životom a bol rybožravý. Jeho nálezy tak svedčia aj o prítomnosti súše v tomto období. Plesiosuchus z vrchnej jury je už iný príbeh. Išlo o veľkého, 6 až 7 metrov dlhého krokodíla zo skupiny Metriorhynchidae,“ priblížil odborník s tým, že daný krokodíl bol plne adaptovaný na vodné prostredie a žil na otvorenom mori.
Jeho nález i typ sedimentov svedčia o tom, že sa na tomto území nachádzalo aj hlboké more.
Čo boli vlastne dinosaury zač? Naozaj všetky vyhynuli?
Andrej Čerňanský prezrádza, že pomenovanie dinosaurus znamená v preklade hrozný jašter, pričom tento pojem súvisí s históriou ich výskumu, keďže pochádza z polovice 19. storočia. Napriek tomu dinosaury boli podľa jeho slov podobnejšie vtákom. „Jaštery sú úplne iná skupina, napríklad chameleón alebo naša jašterica zelená. Tie s dinosaurami v podstate nemajú nič,“ dodal.
Ekologický model, v ktorom kedysi fungovali dinosaury, bol podľa odborníka takmer rovnaký ako dnešné moderné ekosystémy. Rovnako ako v Afrike nájdeme stáda bylinožravcov a rôzne mäsožravé formy, takisto aj medzi dinosaurami žili mäsožravé aj bylinožravé druhy. Aj vtedy, aj dnes v rámci početnosti jedincov bylinožravce výrazne prevažovali a prevažujú. Andrej Čerňanský tvrdí, že podobný model suchozemského ekosystému existoval už pred dinosaurami – v perme.
Dinosaurov bolo podľa odborníka neskutočné množstvo – od malých po obrovské, od bylinožravých po mäsožravé –, pričom za milióny rokov, keď obývali Zem, sa ich vystriedalo extrémne veľa.
„Napríklad ak by ste videli na nejakej rekonštrukcii spolu stegosaura a t-rexa, tak viete, že je zlá, pretože sa nemohli nikdy stretnúť – jeden je jurský a druhý kriedový,“ dodal Andrej Čerňanský s tým, že životný štýl dinosaurov závisel od prípadu k prípadu. Vždy ich podľa odborníka evolučne formoval selektívny tlak do takých typov, aby ich adaptácie zodpovedali efektívnemu spôsobu života v danom prostredí.
Mnoho ľudí má dodnes zmätok v tom, či dinosaury patrili viac k vtákom alebo k plazom a či išlo o „jeden druh“, keďže niektoré dokonca aj lietali a boli operené. Pojem „jeden druh“ je však podľa odborníka nesprávny. Tvrdí, že z plazov sa vyvinuli i vtáky a ešte predtým aj cicavce.
„Keď si predstavíte pomyselný strom znázorňujúci dinosauriu ‚genealógiu‘, kde by každá vetva znázorňovala nejaké dinosaury, tak vtáky sú v tomto prípade len jednou vetvou tohto stromu v rámci dinosaurov,“ uviedol Andrej Čerňanský na pravú mieru.
Zaujímavá je aj samotná inteligencia niektorých dinosaurov. Podľa paleontológa boli medzi nimi formy s nižšou inteligenciou aj s vyššou, pričom inteligentnejšie boli najmä mäsožravé dinosaury, napríklad malí a rýchli zástupcovia Troodontidae.
„Je to ako dnes medzi vtákmi. Krkavce sú napríklad naozaj veľmi inteligentné zvieratá. I keď z nejakého dôvodu sa symbolom inteligencie stala sova, tento post určite skôr prislúcha havranovi,“ dodal paleontológ s tým, že objem mozgovne jednotlivých druhov dinosaurov sa dá pri dobre zachovaných fosíliách vypočítať najmä vďaka moderným metódam, akou je počítačová tomografia.
Hoci sa mnohokrát skloňuje totálne vyhynutie dinosaurov, podľa paleontológa úplne nevyhynuli. Vyhynuli iba nevtáčie dinosaury a spolu s nimi i mnohé iné skupiny, napríklad lietajúce pterosaury a tiež mnohé morské plazy. „Hoci sú vtáky iba jedna z línií dinosaurov, úplne nevymreli,“ dodal.
Potomkom dinosaurov preto podľa jeho slov môžu byť v laickom ponímaní práve operence z dnešnej doby, ktoré nám denne lietajú nad hlavami. „Je to skupina v rámci dinosaurov, ktorá prežila vymieranie na hranici kriedy a paleogénu. Myslite na to, keď nabudúce nejakého stretnete,“ dodal paleontológ Andrej Čerňanský na záver.
