Kontrafakt vydáva ďalší skupinový album, deje sa tak pri príležitosti 20. výročia existencie formácie z Piešťan.
Kým na albumovej verzii Kontrafaktu bude podľa stránky Ruka Hore aj Momo, sociálnymi sieťami Rytmusa, Ega a Anysa sa šíri verzia tracklistu, na ktorej petržalský raper chýba.
Ide o jedinú skladbu s rapovými spoluprácami, ktorá nesie názov Mám p***, koľko to bude mať videní. Podľa tracklistu na finálnej verzii skladby vystupujú okrem Kontrafaktu ešte Separ, Nik Tendo a Yzomandias, teda interpreti, ktorí dlhodobo zbierajú najväčšie views na Youtube a streamovacích službách.
Prečo Momo na kľúčových promomateriáloch chýba? V skutočnosti nejde o tlačovú chybu, ale o nejasný spor, ktorý podľa informácií Refresheru nespôsobil Momo, Separ ani Kontrafakt. Aj keď sa Momo vydal na vlastnú cestu, všetky dlhoročné konflikty zo svojej strany urovnal. Viac informácií dostane verejnosť o pár hodín, dní alebo týždňov.
„Vznikla situácia, o ktorej sa rapová komunita určite časom dozvie. Momo je na CD verzii, digitálna verzia a klip by mali byť v iných verziách,“ vysvetľuje Rytmus.
„Aj keď by som mohol mať finito...“
Refresher mal možnosť vypočuť si album ešte pred jeho oficiálnym zverejnením.
Aj keď, samozrejme, očakávam, že po mňa Rytmus príde na Maybachu, zrazu sadám do červeného Mini, ešte predtým sa mi však naskytne pohľad na to, ako sa Rytmus snaží pretlačiť na zadné sedadlá cez úzku medzeru krabicu od sponzora, aby som sa do auta vôbec vošiel.
„Najprv ti pustím klip,“ hovorí Rytmus. Nepýtal sa, oznamoval mi to. Keďže išlo o vizuál k prvej skladbe s názvom Reklama na rap, plynule prechádzame skladbu po skladbe a ja mu hovorím, čo cítim.
Nemusím mu pritakávať, niektoré tracky prejdem mlčaním, aj keď si dáva záležať, aby mi vysvetlil pozadie skladieb.
„Je to sofistikované, ale bojím sa, že to nie je pre tvojho bežného fanúšika, ktorý nemá špecifické nároky, chce počuť nakladajúceho Rytmusa a prešpekulovaného Ega,“ hovorím úplne na záver.
Bez akéhokoľvek zbytočného naťahovania a recenzovania je výsledná myšlienka jednoznačná, album Kontrafaktu vzniká v momente, keď by už členovia skupiny vôbec nemuseli robiť hudbu. Kým na Real Newz ešte dávali najavo, že ako raperi prinášajú hudbu s cieľom ukázať progres, dnes sa nikam neponáhľajú, len potvrdzujú, že nemá zmysel pretekať sa s nimi, ak ide o čísla alebo hudobný prínos.
Aby sme však zbytočne nevyzrádzali podrobnosti, pozrieme sa hlavne na sprievodné udalosti, ktoré s projektom KF jako Rolls prichádzajú. Jeho dôležitosť pre zvyšok pomyselnej scény deklaruje už len skutočnosť, že ide o projekt pochádzajúci od najdlhšie pôsobiacej slovenskej rapovej skupiny vôbec.
Rytmus ako výkonný producent albumu
Ak interpret povie, že je výkonným producentom svojho albumu, zväčša je to jednoduchý fakt, keďže je sám sebe pánom a celý projekt si vyskladal na mieru sám. Iné je to v prípade, keď je interpret v pozícii, že zasahuje do práce niekoho iného. Na KF jako Rolls si túto úlohu zobral na starosť práve Rytmus. Tvrdí, že to prišlo prirodzene, keď si od Anysa a Ega vyžiadal dôveru pri konkrétnych zmenách.
Ja som bol navigácia, Ego motor, Anys palivo...
„Bolo to skôr tak, že som chlapcov požiadal, aby mi verili, že mám v hlave víziu a koncept. Hovoril som im, aby ma v tom skúsili podporiť,“ vysvetľuje Rytmus, ako sa zhostil netradičnej úlohy. Na albume už počujeme výsledok a vieme odčítať, kde by bez intervencie Rytmusa znel Ego inak, kde by si viac uletel a kde by chcel opäť ukázať, ako sa posunul v študovaní hudby.
Na prvý pohľad teda Rytmus držal svojho rapového brata pri zemi, ale skôr konceptuálne ako umelecky. „Vízia, s ktorou som do toho išiel, bola, aby bol výsledok dominantný. Ja som bol navigácia, Ego motor, Anys palivo.“
Album si musíš vypočuť viackrát, aby si v ňom našiel každý jeden dôležitý detail ukrytý v textoch, ale aj v hudbe. Nikdy nevieš, čo príde ako ďalšie. Zorientovať sa v tom, čo je refrén, čo je bridge, ako sa raperi striedajú a ako ohýbajú beat, dá naozaj zabrať.
„Keď si to ľudia vypočujú viackrát, detaily sa im zlejú do celku. Na albume sme zhrnuli všetky naše albumy z našej dnešnej perspektívy. Sme traja chlapci, ktorí nonstop drilujú skills, idú na rap cez muzikálnosť a majú chuť dvíhať úroveň hudby,“ dodáva Rytmus s tým, že dlhoroční fanúšikovia sa určite dokážu v projekte zorientovať.
Hudby od zahraničných producentov a klipy, ktoré môžu dobyť svet
Kontrafakt bude aj naďalej robiť veľké klipy, aj keď sa o rentabilite hovorí ťažko. Do veľkej miery ich dokážu zafinancovať sponzori, aj dnes však ešte raperi z Piešťan do svojich vizuálnych diel investujú. Či sa to oplatí, je otázne, faktom však zostáva, že klip Reklama na rap za niekoľko desiatok tisíc eur neopustil prvú priečku v trendoch na Youtube a ide si po milión views za pár dní. A to aj napriek tomu, že fanúšikovia mohli počúvať skladbu v predstihu na Spotify.
Nevkusní raperi, ktorí točia klipy ako na páse, to vidia inak, ale bez investovania sa to nedá robiť na úrovni.
„Som v mindsete, že keby som chcel do klipov investovať ešte viac peňazí, rozdrvím Európu. Celé je to o dobrej skladbe a pochopení samého seba. Musíš vedieť a cítiť, čo sa ti hodí,“ vysvetľuje Rytmus. Rolu zohráva sebaistota, imidž, ale aj schopnosť realizovať svoje predstavy po finančnej stránke. Nie, pár tisíc eur na letenky do Dubaja nikomu úspech nezaručí. „Ak nemáš dobrú predstavu a tím, vznikne polotovar.“
Svoje ambície Rytmus neskrýva, prejavilo sa to aj na hudobných produkciách. Do slovenského rapu prichádza trend kupovania si licencií na hudobné produkcie zo zahraničia. „Oslovili sme vyše 300 zahraničných producentov, pretože úroveň produkcií, ktorú sme chceli, nebolo možné dosiahnuť spoluprácou iba so slovenskými a českými beatmakermi,“ vysvetľuje Rytmus.
Obrátili sa preto na známe online markety ako Soundbetter alebo Beatstars, niektorých oslovili aj priamo. Hudby im buď spravili na mieru, alebo si kúpili už hotový beat z archívu producenta.
V skutočnosti ide pre samotných producentov, ktorí sú dlhé roky v úzadí, o veľké zadosťučinenie. S rapermi, ktorí zainvestujú do ich hudby, majú automaticky zmluvu o diele, z ktorej vyplývajú práva a povinnosti oboch strán. Možností je niekoľko: buď si môže licenciu zakúpiť aj iný interpret, alebo má interpret exkluzívne právo na manipuláciu so skladbou. Taktiež je možné nastaviť vyplácanie na základe percenta ziskov zo streamovacích služieb alebo jednorazovo.
„Cenovo sa produkcie pohybujú v štvorciferných sumách. Pri každej hudbe je uvedený skutočný producent, nejde preto o žiadne vykrádanie. Na každú produkciu máme minimálne 7-stranovú zmluvu s právami a povinnosťami oboch strán,“ vysvetľuje Rytmus.
Ide o zahraničný trend, ktorý sa veľmi rýchlo uchytí aj na Slovensku, keď interpreti objavia jeho čaro. Dôležité je, že funguje aj opačne a minimálne pár domácich producentov už vďaka týmto platformám expanduje na iné trhy.
„Tieto platiny a poloplatiny...“
Nový album Kontrafaktu si za prvú noc kúpilo približne 4 500 fanúšikov, ide teda o rekordný predaj za krátky, niekoľkohodinový interval. Rytmus však dlhodobo upozorňuje, že by sa nerád porovnával v krátkodobom horizonte, pretože rekordy tohto typu nie sú skutočným odrazom reality.
Niekomu môže vyjsť zaujímavý marketing, inému dobrý singel, ktorý verejnosť presvedčí. V konečnom dôsledku je to dnes v prípade Kontrafaktu o 20-ročnej práci. Ukázali tak, že aj keď dokopy vydali viac ako desať sólových a skupinových projektov, fanúšikovia im stále veria. V tomto kontexte Rytmus kritizuje spôsob, akým sa slovenskí raperi dlhodobo porovnávajú. V posledných rokoch je totiž trendom fotiť si na instagramový profil platinové platne.
Nárok na platinu má dnes interpret, ktorý svojím projektom zarobí aspoň 20-tisíc eur pred zdanením. Ak teda priemerné CD stojí 13 eur, stačí ich predať približne 1 500. Navyše okrem cédečiek sa do obratu počítajú aj balíčky, ktorých súčasťou je aj audionosič. Ak teda interpret predáva CD spoločne s mikinou napríklad za 45 eur, platinu získa už za približne 450 kusov.
„Tieto platiny a poloplatiny sú presne pre typy raperov, ktorí nechcú zverejniť čísla, pretože dnes máš platiny za predané čiapky, ponožky plus CD v tom. Zdá sa mi to dosť trápne v porovnaní s dobou, keď bola platinová platňa za 10-tisíc predaných CD. Meradlom úspechu teda nikdy nebudú platinové platne, ale počet predaných cédečiek,“ uzatvára Rytmus, ktorý má na konte aj projekty s predajmi viac ako 40-tisíc sólo kusov fyzických nosičov.
