Uhádneš, kedy začali ľudia vyrábať umelé kvety?
Určite si povieš: Čo je to za nezmyselnú otázku? Je predsa jasné, že umelé kvety sú „módou“ posledných rokov. Ako by ich asi vyrábali naši predkovia, keď nepoznali umelé hmoty? Zrejme ťa prekvapí fakt, že umelé kvety majú viac ako tisícročnú históriu.
Umelé kvety používali už starí Gréci a Rimania. Dôvody boli totožné s tými dnešnými: odolnosť, minimálna starostlivosť, trvácnosť a aj estetické dôvody. Používali podstatne iné materiály než dnes – rohovinu a rôzne kovy. Úplne najstaršie zmienky o umelých kvetoch však pochádzajú z Číny, z obdobia 300 rokov pred n. l.
Číňania vedeli získavať hodváb chovom priadky morušovej už pred tisíckami rokov. A tie najlepšie umelé kvety v súčasnosti sú predovšetkým z hodvábu. Tie najkvalitnejšie modely rozoznáš od živých kvetov naozaj až na druhý, tretí pohľad a na dotyk. Realistické profesionálne náhrady oklamú aj cvičené ruky.
Samotná výroba hodvábu je veľmi zaujímavá. Asi vieš, že hodváb sa získava prostredníctvom húseníc motýľa priadky morušovej. Vyrába sa tak, že sa rozpletie kukla, ktorú si vyrobí húsenica motýľa pred premenou. Húsenice žerú listy moruše (experimenty s inou potravou nedopadli dobre) a trvá im 23 dní, kým vyrastú z pár milimetrov na 5 cm dĺžku a začnú sa kukliť. Húsenicu však musia zabiť, aby mohli rozpliesť kuklu a ťahať z nej niť. Niekedy ich zabíjali po jednej ihlou, dnes sa obaria horúcou vodou, aby sa kukla nepoškodila a bolo z nej možné rozpliesť hodvábnu nitku. Tá má dĺžku 500 m až 1 km. Na jednu niť je potrebných 5 až 25 nitiek. Niť z piatich nitiek je extrémne jemná a ľahučká, v bežnej praxi sa taká ani nepoužíva. Samotná niť je biela alebo žltá.
Ak chceš hodváb inej farby, zafarbiť sa musí už samotná niť, nie výsledná látka. Látka sa spriada a tká na tkáčskych stavoch tak, ako to poznáš z rôznych historických filmov. Samozrejme, dnes sú to moderné, počítačom riadené linky.
Celá výroba hodvábu dokáže byť nesmierne ekologická a bezodpadová. Každý motýľ nakladie až 500 vajíčok, takže na ďalší chov stačí nechať okolo 3 % húseníc. Mŕtve húsenice idú na panvicu, opečú sa na oleji a sú bežnou pochúťkou v Číne, vo Vietname a v Kambodži. Z kukiel spomínaných 3 % húseníc, ktoré prežili, sa robia masážne tampóny. Využije sa aj trus húseníc – pridáva sa do materiálov, ktoré slúžia ako vložky vo vankúšoch (a vraj zaručuje dobrý spánok). Priam dokonalý cyklus.
Číňania si tajomstvo výroby hodvábu starostlivo strážili celé stáročia a aj preto vznikla Hodvábna cesta – obchodná línia, po ktorej sa hodváb dovážal do Európy, pretože tu ho nik vyrobiť nedokázal. Hodváb sa používal na lekárske účely a na výrobu úžasných látok pre majetné vrstvy. Až v 12. storočí začali Taliani vyrábať z hodvábu umelé kvety.
Nasledujúcich 300 rokov to skúšali najmä Francúzi, pričom výrobu umelých kvetov z hodvábu dotiahli do dokonalosti. Vyvážali ich najmä do Anglicka a neskôr do Ameriky. Zlaté obdobie umelých kvetov bolo vo viktoriánskej dobe, pričom drahý hodváb sa nahrádzal celou plejádou lacnejších, nehodvábnych látok.
Je zaujímavé zistiť, aké staré môžu byť umelé kvety a aká je ich história. Dnešné najmodernejšie profesionálne imitácie rastlín sú produkty, ktoré musíš niekoľkokrát ohmatať, kým s určitosťou vyriekneš verdikt: umelé. Sú vizuálne dokonalé, príjemné na dotyk, často s prirodzenou vôňou (príp. si nejakú vôňu môžeš vybrať sám). Záleží len na triede kvality, ktorú si zvolíš. Môžeš si prísť vybrať k špecialistom na najkrajšie umelé rastliny, ktoré nájdeš na hk-green.sk.
