Kontakt s „druhou stranou“ môže byť nebezpečný.
Luke Čenga je zakladateľom tímu, ktorý skúma paranormálne javy. V rozhovore nám porozprával o tom, ako sa pomocou špiritistickej dosky ouija dostali do kontaktu s démonom Zozom, prečo sa musel zbaviť bábiky menom Kimmy, ktorá strašila v jeho dome, a ktorá oblasť plná duchov na neho najviac zapôsobila.
Vysvetlil nám aj to, akými zariadeniami zaznamenáva paranormálne javy a ako je podľa neho možné dokázať ich existenciu. Dobrodružstvá jeho skupiny budeš môcť sledovať už v lete prostredníctvom seriálu Neviditeľní.
- Ako sa dajú technologickými zariadeniami sledovať paranormálne javy.
- Akým spôsobom môžeme počuť hlasy duchov.
- Čo Luke zažil v opustenej bratislavskej nemocnici.
- Prečo duch muža s drevenou nohou a jeho žena nechcú opustiť dom v Banskej Štiavnici.
- Akú entitu si so sebou Luke priniesol do svojho bytu.
Ovplyvnil vás pri záujme o paranormálny svet nejaký zážitok?
V našej rodine sa z maminej strany stala tragédia. Keď sme boli deti, rodičia nám o tom nechceli veľa hovoriť. Neskôr nám však mama povedala, že sa s ňou prišla rozlúčiť jej zosnulá sestra, ktorá si k nej sadla na gauč.
Najprv sa vedľa nej spravila priehlbina na matraci, ako keby si naň niekto sadol, a potom uvidela, že je vedľa nej jej sestra bez hlavy. Keď som bol starší, v televízii som natrafil na podobné skupiny, ktoré sa venujú tomu, čomu sa teraz venujeme aj my. A začalo ma to fascinovať. Je to moja vášeň od mladosti.
Tu sa nám podarilo zaznamenať duchov, ktorí k nám prehovárali po nemecky aj po slovensky. To miesto je nabité temnou energiou, je tam na sebe nalepených množstvo duší.
Z čoho financujete svoje výjazdy?
Z vlastných peňazí. Ale ak mám byť úprimný, tomuto projektu sa venujem viac ako svojej práci.
Začiatkom leta budeme môcť vidieť na CS MYSTERY váš seriál Neviditeľní. Bolo pre vás problematické natáčať skúmanie paranormálnych javov počas pandémie?
Náš tím som založil v marci 2018. Niektoré videá sme teda začali natáčať už v roku 2018, čiže pred pandémiou, iné vznikli počas nej. A či to bolo problematické? Ako kde. Ja osobne žijem v Rakúsku a tie opatrenia sú tu teraz uvoľnenejšie. Ale, samozrejme, bol to problém, hlavne čo sa týka cestovania.
Myslíte si, že váš projekt ponúkne divákom dostatočné dôkazy na to, aby uverili v existenciu paranormálneho sveta?
Dobrá otázka. Ku každému miestu, ktoré navštevujeme, sa viaže nejaký príbeh, ktorý ľuďom najprv predstavíme. A následné dianie na mieste nedokazujeme len na základne našich ľudských pocitov, ale používame pri tom rôzne zariadenia. Veľakrát sa potom aj zo skeptikov stávajú ľudia, ktorí tomu uveria alebo sa o to začnú aspoň viac zaujímať. Ale záleží hlavne na tom, či má človek otvorenú myseľ, pretože osobe, ktorá má uzavretú myseľ, to dokážete vysvetliť len ťažko.
S akými zariadeniami, ktoré by mali dokázať existenciu paranormálneho sveta, pracujete?
Pracujeme napríklad s kamerami s infračerveným videním a so spirit boxom, čo je takzvaná skrinka na duchov. Funguje na základe bieleho šumu. To sú AM vlny a FM vlny rádiových staníc. Ak sa duch pokúša vysloviť nejaké slovo, spirit box to dokáže pretransformovať do ľudskej reči, vďaka čomu to môžeme počuť aj my. Využívame aj SLS kameru, ktorá funguje na základe pohybového senzora – kinectu z X-Boxu. Ten vystreľuje laserové lúče a sníma objekt pred vami do niekoľkých metrov. Ak niečo daným lúčom bráni, vykreslí to formát tohto objektu. A môže to byť napríklad aj postava ducha.
Sú tieto zariadenia bežne dostupné aj pre amatérskych lovcov, ktorí majú záujem hľadať paranormálne javy?
Na Slovensku sa k nim nedostanete. Väčšinou sa to objednáva z Británie alebo USA. Najväčším problémom je v tomto prípade neskutočne drahé clo. Takže áno, dá sa k nim bežne dostať, ale nie u nás.
Tvrdíte teda, že cez menované zariadenia viete dokázať existenciu paranormálneho sveta a nie je to postavené len na viere v nadprirodzeno?
Áno, prostredníctvom týchto zariadení to vieme potvrdiť. Ale ak je niekto zarytý skeptik, nepresvedčíte ho o ničom. Avšak, samozrejme, má to niečo spoločné aj s vierou. Predsa len ide o spirituálny a duchovný svet. Ale aby sme to vedeli ľahšie ukázať ľuďom, máme na to tieto zariadenia. V USA a Británii to vnímajú úplne inak ako na Slovensku. U nás je ešte množstvo ľudí, ktorí tomu neveria, a aj preto sme sa rozhodli predstaviť ľuďom náš projekt.
Na nahrávkach pri videách lovcov duchov často počujeme, ako tieto entity údajne niečo odpovedali. Sú to krátke slová, ako napríklad „áno“, „nie“, „odíď“ a podobne. Nemôže ísť podľa vás len o akýsi zvukový šum, ktorý sa podobá na konkrétne slová a ľudská myseľ si ich domýšľa?
Isteže, to pripúšťam. Ľudská myseľ je taká, že počujeme a uveríme tomu, čomu chceme uveriť. Ja sa preto držím toho, že to musím počuť nielen ja, ale aj iní, nezávislí ľudia. Evidenciu našich videí na druhý deň analyzujeme a slová, ktoré nám duchovia odpovedali, vždy prehrám aj niekomu inému. Ak sa na tom zhodneme viacerí, tak môžem povedať, že s veľkou pravdepodobnosťou to bude naozaj konkrétne slovo.
Bola to bábika menom Kimmy, ku ktorej bola pripútaná duša jednej panej z Anglicka. Tá ju vlastnila niekedy v 50. až 60. rokoch a zomrela s ňou v ruke. Kimmy bola také inteligentné a zároveň zákerné stvorenie, že dokázala uvážiť, kto sa jej páči a kto nie.
Ktorá z oblastí na Slovensku na vás pri hľadaní paranormálnych aktivít zapôsobila najviac?
Je ich viac, ale spomeniem napríklad Starú Kremničku. V nej sme vyšetrovali jeden prípad, keď sa 26. decembra 1944 vykoľajil vlak s vojenskou muníciou a trhavinami. Na mieste zomrelo viac ako tristo nemeckých vojakov.
V tom období množstvo dôkazov zhabalo gestapo, k niektorým sme sa však dostali. Tu sa nám podarilo zaznamenať duchov, ktorí na nás hovorili po nemecky aj po slovensky. To miesto je nabité temnou energiou, je tam na sebe nalepených množstvo duší.
Veľmi zaujímavým miestom však je aj Mariánska čeľaď, kde pavlínski mnísi vyžadovali od žien právo prvej noci, po ktorej ich zavraždili a zamurovali do stien. Je to jedno z najtemnejších miest, na akých sme boli (z Mariánskej čeľade napísal reportáž náš kolega – pozn. red.).
Pôsobivým miestom je aj bývalá bratislavská nemocnica na Zochovej. Počas druhej svetovej vojny sa v nej robili nezákonné potraty a neskôr aj satanistické rituály. Ide o opustenú oblasť, v ktorej zomrelo aj niekoľko bezdomovcov. A keď sa všetky tieto udalosti spoja, vytvorí sa pre ľudí neviditeľný portál plný energie. Nám sa cez spirit box podarilo v nemocnici nahrať detský hlas. Ten sa spýtal: „Mami, kam ide?“ Ja som sa opýtal, či je tam niekto so mnou. A detský hlas zreteľne odpovedal: „Áno.“
Navštevujete nielen verejné priestranstvá, ale ľudia si vás pozývajú aj domov. Do Banskej Štiavnice si vás zavolal manželský pár, ktorý prerábal dom, v ktorom údajne strašia duchovia. Môžete nám o tom povedať viac?
V ich dome sú zrejme dve duše – muž s drevenou nohou a jeho manželka. Tí v podstate zostali v príbytku, v ktorom žili. Nedá sa povedať, že by živým obyvateľom domu robili zle. Nenapádajú ich, ale dávajú o sebe vedieť myšlienkami a pocitmi, že niekto vedľa nich stojí, pozerá sa na nich a snaží sa s nimi nadviazať kontakt. Urobili sme u nich očistný rituál, no nepodarilo sa nám to zahnať preč. Tá energia bola dosť silná. Rodina to tam, samozrejme, nechce. Túžia po tom, aby duchovia odišli. V niektorých prípadoch sa to však vyriešiť nedá.
Nešlo o takzvanú scripted show, pri ktorej ste mali so zúčastnenými všetko vopred dohodnuté?
Scenáre si vytváram len v hlave a pýtam sa na to, čo ma zaujíma. Nemal som predpripravené žiadne otázky. Keď ideme vyšetrovať na miesto, kde budú aj iní ľudia, vytváram si v hlave určitý scenár, ako by to malo asi prebiehať a čo sa budem pýtať. Nahrávali sme to takým štýlom, že sme sedeli oproti sebe, najprv bol záber na mňa, položil som otázku, potom záber na druhú osobu, ktorá odpovedala. Nemali sme nič predpripravené, takže to bolo autentické.
Rozhodli sme sa, že tam použijeme ouiju, ktorou sa môžete napojiť na veľmi temnú energiu. Podarilo sa nám spojiť s démonom z dosky, ktorému sa hovorí Zozo, a na kamerách sme zaznamenali skutočne desivé veci.
Nemáte strach, že by ste si z natáčania paranormálnych javov priniesli so sebou niečo domov?
Aj sa nám to stalo. Niektoré veci, ktoré sa nám udiali doma, mám aj zdokumentované. Prejavovalo sa to napríklad tak, že keď sme pozerali televíziu, mihol sa pred nami biely a čierny tieň. Biele tiene sú takzvaní revenanti, ktorí zostávajú na tomto svete s určitým cieľom. Môžu chcieť napríklad prostredníctvom vás odovzdať svojmu blízkemu nejaký dôkaz. Mojej mame jedna entita stiahla počas noci perinu, ale to bolo z jedného zberateľského predmetu.
O aký predmet išlo?
Bola to bábika menom Kimmy, ku ktorej bola pripútaná duša jednej panej z Anglicka. Tá ju vlastnila niekedy v 50. až 60. rokoch a zomrela s ňou v ruke. Kimmy bola také inteligentné a zároveň zákerné stvorenie, že dokázala uvážiť, kto sa jej páči a kto nie. Náš byt bol jej teritóriom a so mnou bola v pohode, ale moja mama sa jej nepáčila. Raz k nám prišla na návštevu na dva týždne, ale po šiestich dňoch zdupkala preč. Vtedy som si povedal, že to s Kimmy nemôžem ďalej riskovať. Musel som spraviť očistný rituál a poslať bábiku tam, odkiaľ prišla. A potom to v byte utíchlo.
Snažili ste sa s Kimmy komunikovať?
Áno, anglicky som sa spýtal na jej meno a do pár sekúnd odpovedala „Kimmy“. Podarilo sa mi ju zároveň zachytiť aj SLS kamerou. Stála vedľa krabice, v ktorej bola zatvorená. Kým k nám neprišla mama, dávala o sebe vedieť buchotom, posunutím predmetu, ale nič vážne. Keď sa však zamerala priamo na mamu, prestalo sa mi to páčiť.
Spomínali ste, že bolo treba spraviť očistný rituál. Ako niečo také prebieha?
Sú rôzne spôsoby. Očistný rituál sa môže robiť napríklad pomocou bielej šalvie, s ktorou vydymíte priestor. V USA a Británii sa očisťuje aj indickým drevom s názvom palo santo. Pri rituáli musíte hovoriť slovné spojenia typu, že tento priestor je váš, ste majiteľmi a pánmi tohto priestoru a nechcete, aby tam pôsobili zlé sily a podobne. Ideálna je k tomu aj modlitba.
Kde ste sa naučili, akým spôsobom hľadať paranormálne javy a očisťovať priestory?
Keď som bol ešte nováčik, načítal som si množstvo literatúry a napozeral veľa dokumentov, v ktorých sa zaoberajú touto témou. Veľa vecí som sa naučil aj praxou, keď som to skúšal sám podľa seba, a ak sa mi to overilo, používal som to naďalej. Samozrejme, treba dodržiavať isté striktné pravidlá.
Podarilo sa vám niekedy pravidlá v tejto oblasti prekročiť?
Áno, keď sme komunikovali prostredníctvom dosky ouija, prekročili sme isté hranice komunikácie. Ouija je špiritistická tabuľka, s ktorou sa laikom neodporúča zahrávať.
Čo sa vám pri práci s ouijou stalo?
S kolegom sme boli v Rakúsku na mieste ruín hradu Rauheneck, kde v 12. storočí vládol Matej Korvín. Želal si, aby mu jeho staviteľ zasadil do veže borovicu. Staviteľ ho však požiadal, že keď borovica vyrastie, rád by z nej vystrúhal detskú kolísku pre svoje „nedeľné dieťa“. Vtedy sa hovorievalo, že keď sa bude dieťa v nedeľu na pravé poludnie nachádzať v detskej kolíske, bude zdravé, silné a podobne. Jednu letnú noc však prišla búrka, ktorá trafila borovicu a tá zhorela. Na tomto mieste vraj odvtedy počuť hlasy a plač malého dieťaťa, čo mi spomínali aj miestni ľudia.
Rozhodli sme sa, že tam použijeme ouiju, ktorou sa môžete napojiť na veľmi temnú energiu. Podarilo sa nám spojiť s démonom z dosky, ktorému sa hovorí Zozo, a na kamerách sme zaznamenali skutočne desivé veci. Najprv sa mne a môjmu kolegovi začali po tabuli hýbať ruky a vytvorili meno Zozo. V tom momente naše kamery zaznamenali, ako z veže staviteľa kráča dole schodmi postava. Ďalšia kamera natočila prelet čierneho tieňa a na inej bolo počuť chlapský smiech. Vtedy sme však nevedeli, čo sa nám podarilo nahrať. To sme zistili až neskoršou analýzou. Na záver sme sa úctivo rozlúčili a odišli. Podarilo sa nám zahnať démona preč.
Akým spôsobom ste ho zahnali?
Poďakovali sme za komunikáciu a za to, čo sa nám podarilo nahrať, aj keď sme vtedy ešte nevideli, akú máme evidenciu. Museli sme byť slušní. Je dôležité, aby sa človek s entitou úctivo rozlúčil. Planžetou sme prešli na doske na slovíčko goodbye, za všetko mu poďakovali a povedali mu, aby jeho duša odpočívala pokoji. Potom sme sfúkli sviečky a odišli. Človek pri takomto akte nesmie byť pod vplyvom omamných látok. Vtedy je totiž viac náchylný na to, aby ho niečo negatívne ovplyvnilo, a mohol by si to zobrať so sebou.
Čo by sa mohlo stať, keby ste kontakt s druhou stranou neuzavreli?
Vy v podstate niečo prebudíte z hlbokého spánku, respektíve privoláte cez portál, a to niečo sa chce zároveň vrátiť. Ak kontakt neprerušíte, môže sa to na vás prilepiť. A ako pomstu za to, že ste mu nedali pokoj, vám môže robiť zle.
Akým spôsobom?
Môže vám rozbíjať medziľudské vzťahy, spôsobiť rozchod s partnerom, ujmu na zdraví a v najhoršom prípade aj smrť, čo sa už veľakrát stalo.
