Aktivisti spravili petíciu za stavebnú uzáveru a reguláciu dopravy.
Demänovská dolina je krásne a vzácne prírodné územie uprostred Národného parku Nízke Tatry. V posledných rokoch však zažila rozsiahle a nezvratné zásahy. Vyrastajú tam desiatky nových chát, mohutných komplexov a rezortov.
V národnom parku je pritom pre bežného návštevníka zakázané zbierať lesné plody či stavať kamenné kopy. Na druhej strane, postaviť 11 poschodový kolos so stovkami apartmánov, zdá sa, nie je problém.
Lesné plochy sú na mnohých miestach zdevastované holorubnou a kalamitnou ťažbou. To čo nevyťažil štát, vyrúbali vlastníci pozemkov cez urbár. Počas zimy aj leta sa dolinou premelú tisíce áut denne.
Demänovská dolina je pritom rezervácia s najdlhším jaskynným systémom na Slovensku a považuje sa za najkrajšiu dolinu v Nízkych Tatrách. Jej dĺžka je 15km a jej veľkú časť už teraz tvoria budovy, komplexy a vybavenie, ktoré slúžia turistom.
- Čo je obsahom petície
- Prečo boli komunálne voľby v obci Demänovská dolina nelegitímne
- Čo všetko sa aktuálne stavia v Jasnej
- V Demänovskej doline investuje aj naša lyžiarska jednotka Petra Vlhová
- Čo hovorí investor jedného z najväčších projektov v Jasnej na výstavbu
Občianske združenie Pre Dolinu spolu s iniciatívou My sme les, Asociáciou prírodného turizmu a s podporou ďalších organizácií, spustilo petíciu, v ktorej žiadajú vyhlásiť v oblasti Demänovskej doliny a Jasnej stavebnú uzáveru a zaviesť ekologickejšiu dopravu. Iveta Niňajová z Asociácie prírodného turizmu s nadšením poznamenala, že cítia podporu od Slovákov: „Ľudia z celého Slovenska nám píšu povzbudzujúce e-maily. Mnohí návštevníci Liptova si toto leto, najmä po dostavaní megahotela Damian, uvedomili čo sa deje.“
Petíciu, ktorú spustili 18. novembra 2020 a pomenovali ju „posledný boj o Demänovskú dolinu“, podpísalo už vyše 68-tisíc ľudí, ktorí nesúhlasia napríklad aj s tým, aby v novom územnom pláne obce Demänovská Dolina pribudlo ďalších 70 hektárov, ktoré sú určené na výstavbu.
Iniciátori petície avizujú zbieranie podpisov až do konca zimnej sezóny. „Naším cieľom je dosiahnuť 100 000 podpisov, aby sme mohli predložiť návrhy zmien zákonov do parlamentu,“ povedala pre Refresher Iveta Niňajová.
Obsah petície
Hlavným bodom petície je žiadosť o ukončenie výstavby v Demänovskej doline s bezodkladným vyhlásením dočasnej stavebnej uzávery. Občianske združenie Pre Dolinu poukazuje na to, že lesné plochy sa menia na staveniská, mohutné komplexy, cesty či zjazdovky, ktorých je tam už podľa nich požehnane. Výstavbou sú ohrozené krásy našej prírody, najdôležitejší zdroj pitnej vody na Liptove a aj jaskynný systém Demänovskej doliny.
„Tlak človeka na toto územie sa čoraz viac stupňuje formou rozsiahlej výstavby rekreačných zariadení a ich infraštruktúry, zintenzívňujúcou sa cestnou premávkou a ťažbou drevnej hmoty. A preto Vás vyzývame o urýchlené vyriešenie veci,“ stojí v petícii.
Druhou požiadavkou je to, aby sa v oblasti zaviedla celoročná nízkoemisná verejná doprava. Fungovať by mala na trase z Liptovského Mikuláša do Demänovskej doliny. Aktivisti upozorňujú aj na to, že turisti cestujú do Jasnej cez Národnú prírodnú rezerváciu Demänovská dolina, ktorá má najvyšší 5-ty stupeň ochrany.
Informujú, že do obľúbeného športového strediska prichádza tisícka áut denne, čo niekedy spôsobuje zápchy až po dialnicu D1.
Iniciátor petície a predseda občianskeho združenia Pre Dolinu Pavel Herich načrtol, že v otázke dopravy už majú vypracovaný pomerne podrobný návrh a celkovú predstavu, ako by to mohlo fungovať.
„Ukazuje sa, že viacero strán, od majiteľov pozemkov, cez obec samotnú, má záujem takýmto smerom ísť. Bude však dôležité, s akým dôrazom sa urobia tieto konkrétne opatrenia,“ zhodnotil.
Zmena územného plánu za voľné vstupenky na lyžovačku
Výstavba v Demänovskej doline sa podľa slov občianskeho združenia deje vďaka voľbám, ktoré mali byť v roku 2006 zmanipulované. Do čela obce sa vtedy pochybným spôsobom dostalo vedenie, ktoré schválilo nový územný plán. Ten v princípe umožnil stavebný rozmach, ktorý dnes v Jasnej a jej okolí vidíme.
O nelegitímnych voľbách informoval Daniel Vražda v článku pre denník SME. Pred komunálnymi voľbami sa vraj v návaloch prihlasovali na trvalý pobyt do obce noví obyvatelia, ktorí nakoniec tvorili viac ako polovicu oprávnených voličov. Podarilo sa im tak zvoliť „želané" vedenie obce.
Ústavný súd dva roky po voľbách skonštatoval, že išlo o hrubé porušenie zásady slobodných volieb. „Niektorí svedkovia potvrdili, že sa prihlásili na trvalý pobyt iba pre voľné lístky na lyžiarske vleky, ktoré mali získať za účasť vo voľbách,“ píše v spomínanom článku reportér Vražda.
Starostom bol v tom období kandidát Smeru Ivan Šimko. Na mimoriadnom zastupiteľstve dal na poslednú chvíľu schváliť nový územný plán, hoci už poznal rozhodnutie Ústavného súdu SR. Využil však, že v tej chvíli ešte nebolo právoplatné, keďže nebolo doručené.
Ministerstvo životného prostredia 4. decembra 2020 ozámilo, že celý proces pochybnej zmeny územného plánu nechá preveriť. Štátny tajomník envirorezortu Michal Kiča zdôraznil, že ministerstvo využije všetky svoje zákonné kompetencie na to, aby v lokalite viac nebola bezbrehá výstavba v prospech developmentu. „Rezort životného prostredia nie je jediným vinníkom súčasného stavu, príčin je určite viacero. Keď požadujeme zodpovednosť od všetkých zúčastnených, sami ju ponúkame. Preto otvárame proces verejnej kontroly doterajších stanovísk rezortu životného prostredia, ŠOP SR, ale aj miestnych orgánov štátnej správy,“ uviedol Kiča.
Biznis vs. príroda
Existujú, samozrejme, aj argumenty, ktoré podporujú rozvoj cestovného ruchu v Demänovskej doline. Dá sa hovoriť o tom, že podobne veľké lyžiarske strediská aj s príslušnou infraštruktúrou sú aj na mnohých miestach v Alpách, vrátane národných parkov. Stačí sa pozrieť do Rakúska, Talianska či Francúzska.
Faktom tiež je, že v Jasnej vzniklo jedno z top lyžiarskych stredísk na Slovensku, ktoré dáva prácu tisícom ľudí z regiónu a dokáže prilákať aj zahraničných turistov.
Problémom Demänovskej doliny je bez pochýb dopravná infraštruktúra, pričom po jedinej ceste tam často prejdu tisícky áut denne. Ak sa postaví viac ubytovacích zariadení priamo v stredisku, môže sa cesta odľahčiť, čím sa zníži aj nápor na samotnú prírodu v doline.
Podobná vec sa dá povedať o výstavbe kaskádovitej nádrže, ktorá má čiastočne zachytávať vodu. Jasná má totiž problém s tým, že po vyrúbaní stromov (najmä vplyvom víchrice) nemá vodu čo zadržiavať.
Projekty v Demänovskej doline
Damian Jasná Hotel Resort & Residences
Bezpochyby najznámejším a najdiskutovanejším projektom v Jasnej je päťhviezdičkový komplex s názvom Damian Jasná Hotel Resort & Residences. Projekt je v tejto chvíli už tesne pred dokončením a návštevníkov vraj privíta v lete budúceho roka.
Majoritný investor, spolumajiteľ výrobcov Horaliek a jeden z najbohatších Slovákov, Pavol Jakubec sa kvôli tomuto projektu nevyhol kritike. Podľa časti verejnosti obrí hotel nezapadá svojou veľkosťou do prostredia a v dôsledku výstavby sa vyrúbalo príliš veľa lesa.
Developer Damianu je však presvedčený o tom, že 8-poschodová budova do prostredia zapadne. „Jasná sa bude môcť pýšiť nadčasovým ekologickým päťhviezdičkovým hotelom, ktorý plne rešpektuje svoje prostredie," uviedol pre Refresher Paul Zika, generálny riaditeľ DAMIAN JASNA.
Rezort sľubuje reštaurácie, obchody, wellness, potraviny, bowlingovú dráhu a mnoho ďalších služieb. Tvrdia tiež, že budú vysádzať stromy na tisíckach hektárov a spravia náučný chodník. „Pozitíva, ktoré so sebou nesie tento projekt, ďaleko presahujú hranice lokality," tvrdí Zika a uvádza najmä argumenty v podobe rozvoja cestovného ruchu a pracovných príležitostí.
Ak existuje dopyt zo strany turistov (čo očividne existuje) po takejto forme ubytovania a službách v Jasnej, nedá sa to vyriešiť inak, než megalomanskou budovou?
Škriatkov les
Ďalší obrí projekt v Jasnej nesie pracovný názov Škriatkov les, pričom ide o komplex dvanástich objektov so 160 lôžkami. Miesta, na ktorých má megalomanský projekt vyrásť, sú zväčša definované ako lesné pozemky. Plán projektu Škriatkov les predložila úradom spoločnosť ISO Invest s.r.o. a cena komplexu sa odhaduje na 9 miliónov eur.
Oficiálnou majiteľkou spoločnosti zodpovednej za tento projekt je Andrea Dzúriková. Pred ňou do roku 2014 figuroval ako konateľ bývalý okresný šéf strany Smer v Liptovskom Mikuláši Tibor Dzúrik. Momentálne figuruje ako kontaktná osoba projektu pre úrady. Podľa denníka Pravda získala firma Tibora Dzúrika v roku 2010 eurofondy vo výške 1,7 milióna eur, práve v čase, keď bol vo vláde Smer.
Iniciatíva My sme les sa obrátila na Okresný úrad Liptovský Mikuláš, kam podali svoje stanovisko v procese EIA pre projekt Škriatkov les. Informovali o tom na svojom Facebookovom účte v apríli tohto roka. „Okrem rozsiahleho záberu pôdy na výstavbu individuálnych chát, projekt obnáša aj další výrub Škriatkovho lesa,“ píšu.
V Demänovskej doline investuje aj Petra Vlhová
V roku 2018 si naša najznámejšia lyžiarka Petra Vlhová prenajala v obci Demänovksá dolina pozemok od Urbáru Vrbica na 30 rokov. V júli tohto roku s bratom Borisom Vlhom založila firmu s názvom P&B Chalets.
Rozsah ani vizualizácia ich stavebných plánov zatiaľ nie je známa.
Hotel Central
Tento projekt pripravuje TMR, v ktorom figuruje spomínaný Igor Rattaj. Hotel Central by mal vyrásť tam, kde je aktuálne parkovisko pod zjazdovkou Biela púť. Budova zahŕňa 132 hotelových izieb a 49 apartmánov. Nebude chýbať ani reštaurácia, ktorá pokryje kapacitu 800 hostí.
Eldorádo na prírode v Demänovskej doline
„Napriek môjmu názoru, že kompetencie majú ísť do regiónov, by sme v prípade chránených území mali urobiť presný opak a posilniť kompetencie štátu. O takýchto závažných zásahoch by nemal rozhodovať miestny úradník, ale centrálne orgány, pretože ide o dedičstvo našich otcov. Hotel vieme postaviť kedykoľvek, no prírode potrvá desaťročia a storočia, kým sa tá do poriadku,“ povedal štátny tajomník Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Vladimír Ledecký.
Podľa Ledeckého je na zamyslenie, či je obec s 314 obyvateľmi a šiestimi zamestnancami obecného úradu dostatočne kompetenčne a personálne silná na to, aby odolávala tlaku veľkých investorov.
„Už v roku 1998 hovorilo uznesenie vlády, že kapacity Demänovskej doliny sú naplnené, napriek tomu tam vznikli tisíce lôžok a ďalšie sa chystajú. Táto výstavba je za hranicou akejkoľvek ekologickej únosnosti a porušuje princípy krajinotvorby v území, s prevahou prírodných hodnôt,“ uzavrela Iveta Niňajová z Asociácie prírodného turizmu.
Preplnenosť Jasnej potvrdzuje aj predaj skipasov, ktorý už viackrát museli zastaviť, pretože bol naplnený denný limit. Ten je aktuálne stanovený na úrovni 12 000 ľudí. Lyžiarske stredisko má však tendenciu postupného rastu. Ide to teda ruka v ruke – stromy sú vyrúbané, priestor na zjazdovky existuje. Keď sa postaví nová zjazdovka a lanovky, môže prísť viac turistov, ktorí budú potrebovať hotely a služby. Otázka je, kde je hranica. Aktivisti hovoria, že už včera bolo neskoro zastaviť stavebný rozmach v Jasnej.
