Vyše 59 % si tiež myslí, že vláda SR sa na krízy COVID-19 pripravila zodpovednejšie než západné krajiny EÚ. 37,4 % na túto otázku odpovedalo „Skôr áno“. Kritika by pri porovnaní zaznela opäť len od niečo viac ako 3 percent Slovákov. 

Ľudí sa podľa prieskumu najviac dotýka ombedezenie osobne slobody a voľného času (22,7 %), a 17 % sa sťažuje na nedostatok kultúrneho a športového vyžitia.

15 % sa obáva straty zamestnania, respektíve niečo vyše desatina problémov s vlastným podnikaním a živnosťou. Nasleduje starostlivosť o seniorov v rodine, samota, starostlivosť o deti a nutnosť stráviť s rodinou v byte celý čas. 

Tretina ľudí napriek tomu nijako nezmenila svoje životné postoje na žiadne témy. Okolo 20 % ale prehodnotilo svoju budúcnosť alebo životné priority. 

ČÍTAJ TIEŽ Sociológ Vašečka: Po dlhodobej karanténe bude návrat ku každodennej rutine náročný (Rozhovor)Sociológ Vašečka: Po dlhodobej karanténe bude návrat ku každodennej rutine náročný (Rozhovor)

Čítaj tiež

Sociológ Vašečka: Po dlhodobej karanténe bude návrat ku každodennej rutine náročný (Rozhovor)Sociológ Vašečka: Po dlhodobej karanténe bude návrat ku každodennej rutine náročný (Rozhovor)

Dobrou správou je, že len menej ako percento verí na konšpiračné teórie o tom, že vírus vymysleli temné sily a necelé 4 % ho považujú za „Boží trest“. Polovica naopak rozumie, že je to dôsledok celkovej globalizácie sveta a širokých možností cestovania. 

Slováci očakávajú, že COVID-19 negatívne postihne ekonomiku, ale krajina by sa mohla podľa nich stať po pandémii solidárnejšou.