The Forest bol po druhej časti Conjuring jedným z najočakávanejších hororov roka 2016. Dokázal naplniť svoj potenciál?
Ak ste milovníkom napätia, strachu či občasnej brutality, určite vás neminul náš článok o najočakávanejších hororoch roka 2016. Musím sa priznať, že som nebol výnimkou a spomedzi zaujímavo vyzerajúcich projektov ma jednoznačne oslovil film s príznačným názvom Les, ktorý mal celú sezónu hororov (hlavne v našich kinách) odštartovať. O lese samovrahov v Japonsku som vedel už nejaký čas, Natalie Dormer je ozajstná sympaťáčka a celkovo som si to celé predstavoval ako napínavú zmes amerického hororu s prímesou typickej japonskej duchariny. Prirodzene to vo mne vyvolalo značné očakávania a do kina som šiel natešený (traileru som sa pre vlastné dobro vyhol). Čakal ma však trpký pocit sklamania. Ruku som namiesto zakrývania očí, používal na zakrytie znudeného zívania.
Les Aokigahara pod horou Fuji je známy tým, že v ňom vládnu nevysvetliteľné démonické sily a samovrahovia doň často chodia ukončiť svoj život. Mladá Američanka Sara (Natalie Dormer) sa sem vydáva hľadať svoje dvojča Jess (taktiež Natalie - strihla si dvojrolu), ktorá tu pred časom zmizla. Napriek varovaniu ostatných, aby ostala na vyznačenej ceste, sa spolu s nápomocným mladíkom Aidenom (Taylor Kinney) vyberie hlboko do útrob lesa, kde musí čeliť jeho tajomstvám a rozhnevaným utrápeným dušiam tých, ktorí v lese umreli. Idea deja a celkový koncept príbehu je z hľadiska tohto žánru solídny nadpriemer. Všetci však vieme, že pokaziť sa v dnešnej dobe dá už naozaj všetko. Poďme ale poporiadku.
Snímku natáčal Jason Zada, pre ktorého to bol celovečerný debut. Ten do rúk dostal scenár od (zväčsa) nováčikov Nicka Antosca, Sarah Cornwell a Bena Ketaia založený na námete Davida S. Goyera, ktorý bol po hereckom obsadení a príbehu tretím najväčším lákadlom na film. Veď bodaj by aj nie. Je to človek, ktorý pomáhal so scenárom pri peckách ako Man of Steel či pri Nolanovej Batman trilógii. Tentokrát zasadol na producentskú stoličku a diváci boli pochopiteľne prekvapení. Už v týchto riadkoch si však môžete všimnúť náznak prvého problému.
Presne tak. Je ním scenár. Goyer síce prišiel so zaujímavým nápadom, no pravdepodobne vďaka vyťaženosti (podieľa sa aj na jednom z najočakávanejších blockbusterov Batman v Superman) ho dal písať ľuďom, ktorí vôbec nepochopili jeho podstatu. To nie je všetko. Možno je to iba môj názor, ale z celého filmu som mal pocit, že má nielen mnoho nedokončených a nedomyslených miest, ale je aj hrozne necelistvý. Inými slovami, ako keby sa ku Goyerovi a scenáristom pridal s inou myšlienkou aj samotný režisér Zada. Horor mohol pri troche snahy vyťažiť naozaj obrovské množstvo už len z oblasti, kde sa natáčal. Tvorcom nemôžeme mať za zlé, že si po zákaze natáčať priamo v lese Aokighara vybrali inú lokáciu, no srbský národny park Tara naozaj nemal ten správny náboj. Viete čo? Aj to by som im ešte dokázal odpustiť. Divákov predsa stačí presvedčiť, že sa nachádzajú pod horou Fuji použitím tej správnej tiesnivej mysterióznosti a tajomna. Snažili sa o niečo podobné? Ani náhodou.
Film vsadil na všetky hororové klišé, ktoré si dokážete vybaviť. Scénu s nastrašením viete predpokladať dobrú minútu dopredu a ešte aj ono samotné je tak neoriginálne, že sa naozaj budete chytať za hlavu. Teraz už ale k svetlejším stránkam. Ťažko ohodnotiť jednotlivé výkony hlavných postáv, keďže bolo naozaj cítiť hrubú a hlavne neviditeľnú stenu scenára. Tak či tak, Natalie je na pohľad príjemná a nepochybujem, že Taylor pre ženské pohlavie taktiež. Hviezda z Game of Thrones si zahrala dve postavy naraz a ak si odmyslíme niektoré nelogickosti, môžeme povedať, že koniec koncov podala uspokojivý výkon.
Aby som to však všetko zhrnul. Les je jeden z mála filmov, ktorému by stačilo aj máličko na to, aby zaujal. Konkrétne by napríklad nezaškodilo implementovanie nejakého prvku napätia. A tým napätím sa nemyslí stíšenie hudby a klasický jumpscare doprevádzaný ohlušujúcim krikom. Taktiež by bolo celkom fajn, ak by sa tvorcovia dohodli na tom, čo vlastne natáčajú. Či im ide o mysteriózny thriller, alebo chcú duchársky horor na ázijský štýl, alebo idú po klasickej americkej „vyskakovačke" (viem, že aj mnoho ázijských hororov ich obsahuje, ale snáď mi rozumiete). Les je vo svojej podstate klišé nizučkej triedy, ktoré by sa rado zahralo na dospelý a prepracovaný horor. Bohužiaľ, ak potrebujete k vystrašeniu viac ako pár vrieskajúcich ksichtov, rýchlo ho prekuknete. Na druhej strane tých 95 minút sa na Natalie nepozerá zle a možno to laickejších divákov strašidelných filmov aj občas vystraší. Verte však, že v noci vám spánok nič kradnúť nebude. Les si odo mňa odnáša slabých 3,5/10.
PS: Ak vás zaujal koncept Japonskeho lesa kde strápení jedinci chodia častokrat nešťastne ukončiť svoj život, odporučam vám radšej krátučký dokument od VICE. Myslím že vo vas zanechá omnoho silnejší dojem.
