A hneď zopár dôvodov, prečo by ste sa nemali s dobrými úmyslami stretávať so svojimi bývalými.
Viete, čo chýba väčšine moderných hororov a thrillerov? Atmosféra. Presne to je tá zložka, ktorá vo vás dokáže vzbudzovať strach, nedôveru či jednoducho nepríjemný pocit, že niečo nie je v poriadku. Uvedomila si to aj pomerne neznáma filmárka Karyn Kusama (Aeon Flux, Jennifer's Body), ktorá prišla síce s komorným, ale žánrovo vcelku ambicióznym projektom vystavaným na tomto základe. Určite nepotrebovala ani veľa času na vymyslenie základnej premisy. Vaša bývalá priateľka vás pozve po dvoch rokoch na svoje narodeniny. Poriadna nočná mora, že? To však nie je ani zďaleka všetko, čo The Invitation ponúka.
Aby sme si to trochu rozvili. Ono to nie je tak úplne obyčajná stretávková/posvadobná/narodeninová večera. Willovi (Logan Marshall-Green), ktorého minulosť zo svojich pazúrov ešte tak úplne nepustila, sa bývala manželka Eden (Tammy Blanchard) ozýva po takmer dvoch rokov, počas ktorých ju nikto nevidel a ani o nej nepočul. Vrátila sa dokonca opäť vydatá so sympaťákom Davidom (Michiel Huisman). Will a jeho nová priateľka Kira (Emayatzy Corinealdi) však nie sú jediní zúčastnení. Hostitelia totiž pozvali ďalších osem starých známych. Postupom večera sa však celé posedenie značne dramatizuje. Will začína mať pocit, že hostitelia a ich zámery nie sú úplne v poriadku. Dá sa však veriť človeku, nesúcemu na svojich pleciach veľké bremeno z dávnejších čias?
Na vyriešenie tejto dilemy máme stanovený čas činiaci 100 minút. Bolo to však potrebné? Nemyslím si. Začnime netradične, a to mínusom. Nie som typ človeka strúhajúceho formu v detektívkach, hororoch či mysterióznych filmoch, ktorý zakaždým príde na odpoveď v prvých pár minútach. V tomto prípade sa to však dalo očakávať už po prvej polovici. Možno som sa na podobný sled okolností podvedome pripravoval už vďaka síce kvalitnému, no priveľa ukazujúcemu traileru, bohužiaľ už v prvých scénach sú nám ponúknuté zjavné indície. Priamo na to nadväzuje moja ďalšia výčitka. Dej bol jemne predpokladateľný aj vďaka množstvu postáv, z ktorých najmä tie vedľajšie pôsobili príliš plocho a zbytočne. Vôbec by neublížilo ubrať aspoň štyri z nich. Vzťah sme si k ním nevytvorili takmer žiaden a v závere pôsobili ako obyčajná lacná barlička pre dokonanie celej zápletky. Tých pár adeptov na vyhodenie odviedlo síce fajn herecký výkon, ale zbytočne zaberali miesto iným postavám. Tento prázdny čas mohla režisérka použiť skôr na prehĺbenie príbehu osôb, okolo ktorých sa príbeh točil, pretože v istých momentoch sa môže stať, že nedokážete odhadnúť ich zámer a dôvod, prečo vlastne robia veci, ktoré robia.
Niektoré z nich by sme vyhodili, no čo zopár tých hlavných? Will, ktorý mimochodom nielen vyzerá, ale v istých momentoch aj dokonalo kopíruje mimiku Toma Hardyho v scénach žiaril a diváka zaručene presvedčil o všetkých svojich emóciách. V tesnom závese je aj jeho exmanželka Eden a jej priateľ David, ktorým zožeriete všetky ich blažené rečičky a úsmevy aj s navijákom. Nielen výkony, ale aj komorné prostredie zahalené do ťažkých farieb s perfektnou statickou kamerou umocňuje silný psychologický dojem. Priblížené zábery tvárí, dôraz na uhol či ostré slovné prestrelky prevádzajú pocit nesúcej sa paranoje aj na diváka a nezbavíte sa ho ani po konci filmu. Atmosféra je teda obrovským plusom.
Celkovo ide o projekt, ktorý príjemne prekvapil mnohými svojimi aspektami. Niektorí mu vyčítajú „lacný záver", no mne na na ňom v rámci štýlu neprekážalo takmer nič, okrem spomínaného využitia čoraz viacerých zbytočných scenáristických skratiek. Práve spomínaný scenár sa síce ešte mohol vyšperkovať a po odstránení nadbytočných postáv či očividných indícií sa pokojne mohlo pridať aspoň ďalších 15 strán približujúcich minulosť postáv. Na druhej strane výkony hlavných hostiteľov či zlomeného muža predčili očakávania a technická stránka spolu s dejom tomu dodala perfektnú atmosférickú bodku. Komorných thrillerov tu už zopár máme a The Invitation sa rozhodne zaradil medzi tie kvalitnejšie a nadpriemernejšie. 7.5/10
