Nenápadný film režisérky Sian Heder skúma témy zodpovednosti a slobody.
Ellen Page si väčšina z vás bude pamätať najmä z Juno či X-Men, pravdou však je, že toto talentované dievča si v poslednej dobe vyberá aj veľmi zaujímavé nezávislé filmy. Tie sa síce nedostanú k masovému diváctvu, ale svoj okruh si nepochybne nájdu. Minulý rok sa predviedla vo výbornom civilnom sci-fi Into the Forest a romantickej dráme Freeheld. Tallulah od všadeprítomného Netflixu je jeden z jej prvých zárezov v tomto roku. Stojí za videnie?
Tallulah, prezývaná Lu (Ellen Page) nemá strechu nad hlavou. Žije si vo svojej starej dodávke, ktorou brázdi Ameriku. Spoločnosť jej robí priateľ Nico. Lu svoj život meniť nemieni, pre Nica je však prežívanie bez zázemia únavné. Po jeho odchode sa Lu rozhodne vyhľadať jeho matku Margo (Allison Janney) - rozvedenú a osamelú ženu, ktorá žije v honosnom apartmáne na Manhattane. Lu je bez peňazí, takže keď si ju istá alkoholom omámená žena spletie s hotelovou službou, Lu súhlasí, že sa postará o jej malú dcérku. Zlom nastáva, keď Lu dieťa z otrasného prostredia odnesie a vydáva ho za svoje. A práve to využije ako zámienku, aby sa votrela do priazne Nicovej matky (a získala aspoň dočasne strechu nad hlavou a jedlo). Tvrdí totiž, že otcom dieťaťa je práve Nico...
Tallulah nakrútila režisérka Sian Heder a ide vlastne o dlhometrážnu adaptáciu jej krátkeho filmu Mother, ktorý vznikol v roku 2006. Film od začiatku pôsobí celkom sympaticky. Je to dané hlavne hercami a dobre napísanými postavami. K Lu si divák dokáže vytvoriť sympatie a skutočne verí, že život a v absolútnej slobode jej vyhovuje. Postava samozrejme nie je čiernobiela - Lu sa tiež správa sebecky, dopúšťa sa krádeží, je nezodpovedná. Ale ani to nezráža jej sympatickosť. Ellen Page podáva opäť vynikajúci výkon a jej hrdinka pôsobí živo a uveriteľne. Príliš nezaostáva ani zvyšok hercov. Hlavne treba zmieniť Allison Janney (s Page sa už stretli pri nakrúcani Juno), Tammy Blanchard v úlohe alkoholickej matky či malú roličku Zacharyho Quinta.
Práve herecké výkony sú to, o čo sa film môže stopercentne oprieť. Réžia tiež netrpí vážnymi nedostatkami a Sian Heder celému filmu udáva pomerne sympaticky pozvoľné tempo a zároveň sa obratne vyhýba nude. Potiaľto všetko v poriadku. Čo sa však scenára týka (tiež z pera režisérky), nedokázal som sa zbaviť pocitu, že mohol byť vybrúsenejší. Na začiatku všetko pekne klape, predstavia sa postavy, základné konflikty a tak ďalej. Potom však dôjde k zlomovému momentu ("únos" dieťaťa). Nedá sa povedať, že by kvalita rapídne klesla, ale predsa... film začal byť možno až príliš predvídateľný. A správanie postáv nie príliš uveriteľné.
Najzaujímavejším motívom filmu je teda stret dvoch protikladných svetov - totálnej slobody Lu a usadeného, ale nešťastného života Margo. Sian Heder pripomína, že zodpovednosti a samému sebe človek neunikne, či už je na okraji spoločnosti, alebo sa váľa na luxusnom gauči pri pohári červeného. Tento stret dodáva filmu príjemnú dynamiku. Len od istej doby tvorcovia až príliš stavajú na istotu a komfortnú zónu príliš neopúšťajú. Odrazu vieme, že Lu sa postupne zblíži s Margo, že ju čaká bolestné vytriezvenie a konfrontácia s vlastnými činmi. Vieme, že usadená Margo pochopí, že v živote je dôležitá aj nespútanosť a Lu zase dostane lekciu o tom, že pred dospelosti sa nemožno vyhýbať donekonečna. To je všetko super, len je škoda, že je to až tak očividné a nevybočujúce z očakávaní (ani čo sa týka spracovania). Film síce obsahuje niekoľko prekvapivejších zvratov, ale v konečnom dôsledku pôsobia až príliš vychcene. Postavy konajú dosť zvláštne a týka sa to predovšetkým Lu. Už spomínaná scéna únosu je trochu pritiahnutá za vlasy, rovnako ako následné až príliš pohodové správanie hlavnej hrdinky. Je to škoda, pretože to odrazu dosť zráža sympatie, ktoré k nej divák od začiatku pociťuje. Našťastie je Ellen Page dosť dobrá herečka a niektoré krkolomné lapsy svojej hrdinky dokáže presvedčivo predať.
Ak máte slabosť pre indie filmy, tak s Tallulah svoj čas pravdepodobne nepremárnite. Je to však film, ktorý vo výsledku ničím príliš nevyčnieva. Nemožno k nemu mať vážnejšie pripomienky, ale zážitok predsa len dosť rýchlo vyšumí z hlavy. Sú to pôsobivé momenty, ale celok nepôsobí tak katarzne, ako by sa žiadalo. Človek si tak nejak povie "hm, dobré, ďalej", a v hlave mu ostanú hlavne herci a pocit štandardne odvedenej práce. A to trochu zamrzí, obzvlášť keď je jasné, že potenciál bol väčší. 6.5/10
