Viktóriino kraľovanie v rokoch 1837 – 1901 dostalo príznačné pomenovanie viktoriánska éra.
Obdobie jej 64-ročnej vlády je charakteristické zväzujúcou morálkou a prudériou, ale zároveň aj významnými priemyselnými inováciami. V dôsledku nich Veľká Británia potvrdila svoj status najvplyvnejšej svetovej mocnosti. Osemdielny výpravný kostýmový seriál Victoria od britskej stanice ITV nás pohrúži do pohnutých životných osudov mladučkej kráľovnej, ktorá usadla na trón ako osemnásťročná a kvôli nízkemu veku a pohlaviu bola často znevažovaná.
Nové, tentoraz seriálové prevedenie Viktóriinho života, i keď ide o látku už viackrát spracovanú, na mňa zapôsobilo oveľa viac než napríklad Mladá Viktória s Emily Blunt. Uchopenie témy je vo Victorii pútavejšie, rovnako ako vykreslenie vzťahov medzi postavami. Vyzdvihnúť treba aj vynikajúce herecké výkony. Jenna Coleman (Pán času, Predtým, ako som ťa spoznala) v úlohe Viktórie a Tom Hughes (Silk, Hra) ako Albert hrajú tak precítene, že si ma získali na plnej čiare. S Viktóriou sa uzatvárame do majestátneho Buckinghamského paláca, kde sa stávame svedkami rodinných a ľúbostných drám, medziľudských konfliktov či zákulisných intríg. Tvorcovia nám teda predkladajú intímny životný portrét podčiarkujúci kráľovninu osobnosť. Dielo si preto vychutnajú najmä priaznivci interiérových konverzačiek. Hoci sa autorka scenára Daisy Goodwin snažila skĺbiť osobný, citový a zároveň aj spoločensko-politický rozmer, celé vyznenie je skôr komorné, romanticky jemné a nežné.
Jedným z tematických pilierov seriálu je komplikovaný vzťah hlavnej hrdinky s jej matkou. Viktória bola od detstva pod jej prísnym dohľadom. Moc nad ňou upevňoval dokonca aj matkin blízky priateľ sir John Conroy. Viktória svoj vnútorný zápas, keď bola od detstva zo všetkých strán utužovaná v predstave, že nikdy nebude schopná sama vládnuť, pred všetkými statočne skrýva. Jej zložité emócie voči matke umocňujú viaceré scény, v ktorých sa dostávajú do konfrontácie. Začiatky Viktóriinho vládnutia významne ovplyvnil ministerský predseda lord Melbourne. Aktuálne politické témy sa tu prelínajú s prehlbujúcou sa vzájomnou náklonnosťou. Viktória k nemu spočiatku vzhliada ako k svojmu otcovi, ktorého nikdy nemala, no nevinná príchylnosť čoskoro ustupuje prenikavejším až ľúbostným citom. Pasáže medzi Viktóriou a Melbournom sú citlivo nakrútené a herecky bravúrne stvárnené, hoci je zrejmé, že zveličená milostná línia medzi nimi vyviera z bohatej fantázie scenáristky.
Druhá polovica je oživená príchodom princa Alberta, kráľovninho bratranca a zároveň najvýznamnejšieho muža v jej živote. Tvorcovia tu zdôrazňujú iskrivé nuansy formovania ich spočiatku neľahkého vzťahu, ktoré niektorým scénam dodávajú silu a hĺbku. Dialógy často skĺzajú do sentimentu, akoby sa autorka snažila zavďačiť najmä ženskému publiku. Zámerom diela však bolo ukázať, aké dôležité miesto zastával Albert vo Viktóriinom živote, preto mu môžeme bez výčitiek odpustiť značnú mieru romantického oduševnenia, obohateného navyše o krásnu kameru a sugestívny hudobný motív.
Najväčšou prednosťou zostávajú herci. Samozrejme, Jenna Coleman, stvárňujúca Viktóriu, je krajšia než skutočná Viktória. Disponuje neodolateľným ženským šarmom a diváka jednoznačne odzbrojí. Jej Viktória je pôvabná, miestami dievčensky pochabá, no vnútorne silná, nebojácna a v správnej chvíli adekvátne vzdorovitá. Viktóriin temperament a živosť ostro kontrastujú s morálkou a dogmatizmom oných čias. Jej osobnosť som si teda predstavovala ako chladnejšiu a zdržanlivejšiu. Keďže nám tvorcovia zatiaľ predostreli iba krátky úsek z jej bohatého života, možno sa prekvapení dočkáme v ďalšej sérii, pripravovanej na rok 2017. Do úžasu ma však priviedol herecký výkon Toma Hughesa. Jeho Albert je úžasne strohý a pochmúrny, pričom vonkajšia neprípustnosť je v dokonalom protiklade s vnútornou citlivosťou a zraniteľnosťou. Ústredným hrdinom sekunduje nemenej precízny Rufus Sewell (Piliere Zeme, Bohovia Egypta) v roli lorda Melbourna, o ktorého hereckých kvalitách nemožno pochybovať.
Victoria disponuje parametrami potrebnými pre uspokojenie bežných divákov. Dynamický, svižný dej, romantické zápletky, intrigy, veľa postáv a ich mikropríbehy, úchvatné lokality a krásne kostýmy. Niektorí diváci by možno uvítali dôkladnejšie zobrazenie spoločensko-politických súvislostí na úkor romantických scén, ktorých je požehnane. Tiež by nebolo na škodu detailnejšie rozobrať dopad barónky Lehzenovej na manželstvo Alberta a Viktórie. Hlbšími psychologickými zásahmi do scenára by však seriál pravdepodobne stratil určitú ľahkosť a možno aj divácku prístupnosť. Priaznivci nenáročných romantických kostýmoviek budú so spracovaním Viktóriinho života nadmieru spokojní. Náročnejší diváci sa dielu vyhnú oblúkom.
