Po takmer štyroch rokoch sme sa konečne dočkali. Japonský animovaný fenomén dorazil s druhou sériou, ktorá v porovnaní s tou predošlou rozhodne nezaostáva.
Známe japonské anime Attack on Titan (alebo Shingeki no Kyojin, ak si potrpíte na originálny názov), ktoré vychádza z rovnomennej mangy od autora a ilustrátora menom Hajime Isayama, premiérovalo na televíznych obrazovkách ešte v roku 2013. Odvtedy sa síce dočkalo ohromného diváckeho aj kritického úspechu po celom svete, na vytúžené pokračovanie sme však museli čakať neuveriteľne dlho. Tomu je ale teraz po takmer štvorročnej prestávke definitívne koniec. Druhá, tentokrát skrátená séria sa totiž dostala do svojho finále iba pred niekoľkými málo dňami, a to si žiadny fanúšik tohto slávneho projektu jednoducho nemohol nechať ujsť. Ako si teda viedla?
V prvom rade musím podotknúť, že seriálové pokračovanie Attack on Titan disponuje iba tuctom epizód, čo sa vo výsledku odrazilo ako na plusoch, tak aj na mínusoch. Keďže sa tvorcovia rozhodli pre polovičnú stopáž, odpadáva hromada menej dôležitejšieho obsahu a príbeh celkovo pôsobí o čosi viac konzistentnejšie. Niektorým síce môže vadiť zvýšený výskyt flashbackových scén, ktoré občas mierne narúšajú poctivo budovanú gradáciu, majú však svoj význam a pre nasledujúce dianie sú v drvivej väčšine nesmierne podstatné.
Tempo ale už od samotného začiatku postupne naberá na obrátkach, na nič sa nečaká a príbeh plynulo nadväzuje na prvú sériu, pričom si z nej berie všetko to, kvôli čomu si toto anime ľudia tak veľmi obľúbili. Teda zaujímavé zvraty, úmrtia postáv v zlomku sekundy, brutalitu či nádherné akčné súboje medzi ľuďmi a titánmi. Navyše, konečne dostávame aj odpovede na niekoľko nezodpovedaných a poriadne pálčivých otázok. To ale platí iba pre tých, ktorí sa počas tej dlhoročnej prestávky neuchýlili k mange a neskazili si prekvapenie.
Druhá séria však rozhodne nie je iba o akcii. Významný priestor v príbehu totiž dostávajú aj oveľa pomalšie a pokojnejšie pasáže plné dialógov, vďaka ktorým sa divák v ten správny čas dozvedá kvantum cenných informácií. Nielenže sa prostredníctvom nich neustále rozširuje už tak bohatý svet Attack on Titan a jeho mytológia, ale posúvajú do popredia aj doposiaľ menej známe postavy. Rozvíjajú sa ich osobnosti a ocitajú sa v centre pozornosti, no zároveň dochádza k tomu, že zopár hrdinov poputovalo do úzadia. Snáď sa teda naplno predvedú nabudúce. Čo sa ale hudobného sprievodu týka, opäť raz tu máme jeden skvelý soundtrack s ďalším skutočne chytľavým openingom (žiaľ, ending ma teraz príliš nezaujal), ktorý okrem viacerých motívov známych z prvej série servíruje aj niekoľko celkom nových.
Anime Attack on Titan si aj v prípade osekanej série bez problémov udržalo kvalitatívnu latku na tradične vysokej úrovni, pokojne porovnateľnej s tou predchádzajúcou. Seriál tak všetkých trpezlivých priaznivcov odmenil výborne vyváženým mixom vizuálnej, hudobnej aj príbehovej stránky, ktorý nedisponuje iba záživnými dialógmi a emočne vypätými situáciami, ale tiež brutálne krvavými scénami či oku lahodiacimi súbojmi na život a smrť. No podobne ako séria prvá, ani tá druhá sa nedokázala vyhnúť niekoľkým kozmetickým nedostatkom. V mojom prípade však viac-menej bezvýznamným. Navyše, pôda pre sériu s poradovým číslom tri je pripravená mimoriadne lákavo, takže sa bezpochyby je na čo tešiť. Aspoň na ňu nebudeme musieť čakať ďalšie štyri roky, o tom už ale v samostatnom článku. 9/10
