Očakávaný seriál prichádza s novými epizódami. A opäť je to pecka.
Tak sme sa konečne dočkali. Prvá séria kriminálneho seriálu Mindhunter z produkcie Davida Finchera (ktorý zrežíroval prvé tri epizódy) a Charlize Theron uchvátila snáď každého milovníka kvalitných kriminálnych thrillerov. Na druhú sériu sme si museli počkať dva roky, avšak teraz tu už konečne máme novú nádielku epizód. Stálo to čakanie za to?
Príbehovo Mindhunter nadväzuje tam, kde skončil posledný diel prvej série. Holden (Jonathan Groff) je hospitalizovaný po panickom ataku, ale čoskoro sa dá ako-tak dokopy a vráti sa doplniť svoj tím: Billa (Holt McCallany) a Wendy (Anna Torv), keďže povinnosti nepočkajú.
Tí navyše dostávajú nového šéfa (Michael Cerveris), ktorý má pre ich prácu pochopenie a chystá sa z nej urobiť bežnú prax FBI. Naši hrdinovia sa tak opäť sústreďujú na zbieranie cenného materiálu priamo od uväznených sériových vrahov a zločincov, pričom neobídu ani nechválne známeho Charlesa Mansona (Damon Herriman).
Okrem toho však stále pátrajú po tajomnom BTK vrahovi a neskôr ich povinnosti zavejú do horúcej Atlanty, kde dochádza k sériovým vraždám detí.
Asi netreba zdôrazňovať, že moje očakávania (a iste nielen moje) boli po predchádzajúcej sérii veľmi vysoké. To je samozrejme veľmi ošemetná vec. Tvorcovia sa musia sakra snažiť, aby sa dokázali prvej sérii aspoň vyrovnať, alebo aspoň radikálne neprepadnúť v kvalite.
Dalo sa čakať, že Fincher a spol. si tento aspekt postrážia. Zrejme aj preto sme na novú sériu čakali trochu dlhšie. Po dopozeraní druhej série môžem s uspokojením konštatovať, že žiadny kvalitatívny prepad sa nekoná, ba priam naopak. Osobne by som dokonca povedal, že druhá séria je ešte o kúsok lepšia než tá prvá (s čím samozrejme nemusíš súhlasiť).
Postupne sa rozvíjajú viaceré motívy, ktoré tvorcovia nahryzli (Wendy a jej sexualita, Billov syn) a postavám dodávajú na mimoriadne zaujímavej prekreslenosti. Veľa navyše robí fakt, že sme si ich obľúbili a chceme vedieť, ako sa so svojimi osobnými problémami pobijú.
Technická kvalita je opäť špičková, nehovoriac už o skvele vykreslenej atmosfére danej doby. Samozrejmosťou je opäť výborný soundtrack, ale aj kamera či práca so zvukom. Tvorcovia opäť nedávajú priestor lacnej brutalite a ani to nie je potrebné. Často stačí len drobný náznak či slová odsúdených kriminálnikov na to, aby vám behal mráz po chrbte.
Hlavnou kostrou celého príbehu sú aj tentokrát rozhovory so sériovými vrahmi. Na scénu sa okrem Mansona dostane napríklad Samov syn, ale aj mnohí ďalší. Tieto scény sú po scenáristickej, hereckej a režijnej stránke absolútne lahôdkové a pre diváka je vysloveným potešením si ich vychutnávať. Obzvlášť by som vypichol rozhovor s Charlesom Mansonom, ktorého si strihol dokonalý Damon Herriman.
V tarantinovke Vtedy v Hollywoode (naša recenzia tu) sa len mihol, ale tu konečne dostal možnosť predviesť sa a využil ju na sto percent. Mansonov šialený výstup z hlavy len tak nedostaneš (podobne ako Eda Kempera v podaní Camerona Brittona z prvej série).
Ústredné trio hrá opäť famózne, tentokrát však viac priloží ruku k dielu aj zelenáč Gregg Smith (Joe Tuttle), ktorého sme spoznali v prvej sérii. V druhej polovici (po tom, ako sa presunieme do Atlanty) rozhovory s vrahmi mierne ustupujú do pozadia a do popredia sa dostáva ústredný kriminálny prípad. Niekomu to môže prekážať, ale mne to nevadilo.
Aj táto časť je totiž natočená bravúrne a napínavo. Tvorcovia navyše brilantne vykresľujú problémy vtedajšej doby (ktoré určite pretrvávajú aj dodnes), konkrétne rasizmus či byrokraciu, ktorá znemožňuje efektívnejšie pátranie.
Tvorcovia diváka umne držia v napätí a človek naozaj nevie, ako sa celý ten prípad vyvinie. Viem si síce predstaviť, že samotný záver môže pôsobiť na divákov menej intenzívne než naposledy, ale rozhodne zanechá emocionálnu stopu.
Zároveň nám príbehy jednotlivých postáv naberajú na komplexnosti a bude veľmi zaujímavé sledovať, ako s tým tvorcovia naložia v budúcnosti. Výborná bola hlavne línia s Tenchovým synom, ktorá bola bohatá na emócie a postavu Billa zase o niečo lepšie dokreslila a pridala mu na viditeľných vnútorných konfliktoch.
Osobne ani neviem, čo by som druhej sérii Mindhuntera vytkol. Už od prvého dielu som bol absolútne pohltený a počas ďalších ôsmich epizód sa to nezmenilo. Atmosféra, herci, dialógy. Všetko tu skrátka šliape ako dobre namazaný stroj. Druhej sérii dávam absolutórium, teda desať bodov z desiatich.
Možno by som mohol kritizovať nejaké detaily, ale to mi pri takomto majstrovsky zostrojenom diele príde až malicherné. Mindhunter sa totiž debaty radí medzi súčasnú seriálovú špičku a rozhodne by si ho mal vidieť. Snáď na tretiu sériu nebudeme musieť čakať ďalšie dva roky.
