Je to šalené.
Slovenskému filmu sa v poslednej dobe celkom darí. Trhlina lámala rekordy a Punk je hned! alebo Dobrá smrť zbierajú spokojné reakcie na festivaloch. Stále síce čakáme sa skutočne prelomový projekt, no ten sa už nepochybne blíži. Rovno prezradím, že Loli paradička tým filmom nie je. Rozhodne však stojí za tvoju pozornosť.
Romantická komédia sa venuje príbehu dvoch stratených existencií. Milan (Michal Iľkanin) sa živí predávaním na trhoch, pričom jedného dňa ho okradne Rómka Veronka (Kamila Mitrášová). Namiesto udania na polícii ju však zamestná a medzi obomi začne rozkvitať láska.
Už z nástrelu deja je jasné, že príbehovo nejde o žiadny revolučný počin. V rámci daného žánru to ale vôbec nie je problém a základom fungovania je v tomto prípade atmosféra a zaujímavé vypĺňanie žánrových formičiek. A to sa podarilo.
Loli paradička je veľmi príjemným prekvapením. A to najmä z dvoch dôvodov. Prvým sú sympatické postavy. Herci spočiatku možno pôsobia toporne, no vo výsledku sa to k ich postavám výborne hodí. Najmä Kamila Mitrášová je neodolateľná. Vzájomná chémia funguje na jednotku a obom hrdinom budeš fandiť.
Najväčšou devízou filmu je však jeho atmosféra. Podarenú komédiu z východu sme tu nemali minimálne od Pásla kone na betóne a Loli svoje šarišské korene nezapiera. Dokonca z nich urobila svoju hlavnú prednosť.
Celovečerní debutanti Víťo Staviarsky a Richard Staviarsky (otec so synom) sa rozhodli pre riskantný krok a celý film je tak prezentovaný v nárečí. Dokonca v tak silnom, že som pri projekcii musel čítať anglické titulky, aby som sa príbehovo nestratil.
Atmosféra východného Slovenska je nesmierne autentická, živelná a originálna, no a väčšina filmu sa nesie v dobrej nálade. Samozrejme, nechýba ani poukazovanie na dôležité témy (rasizmus), tie však patria k najslabším článkom filmu. Tvorcovia sa s nimi nesnažia príliš vyrovnávať a sú až príliš prudérni. Myslím si, že ukázaný bozk medzi Rómkou a belochom by nikomu neublížil.
Remeselne takisto nejde o žiadnu hitparádu. Občas je film zdĺhavý, inokedy hapruje svietenie a nad scenárom by sa takisto oplatilo ešte pár hodín posedieť. Našťastie sa nikto nesnaží vytvoriť žiadny veľkofilm a vo výsledku táto uvoľnenosť ku konceptu sedí. Navyše, pôsobivý záver výsledný dojem značne dvíha.
Na rozdiel od vyleštených žánroviek typu Všetko alebo nič sa tu štylisticky pohybujeme na európskom festivalovom piesočku, čo pri podobných projektoch nikdy nie je na škodu. Pravdepodobne teda nepôjde o žiadnu budúcu klasiku, no taká menšia kultovka by sa tu urodiť mohla.
Najmä obyvatelia východu (a polovica Bratislavy) dostali film, ktorý im bude blízky, pričom je možné, že sa z neho bude za nejaký čas aj citovať. Teda aspoň to tak vyzeralo na Art Film Feste, kde sa väčšinu premietania ozýval smiech na celú sálu a film bol nakoniec ovenčený Cenou diváka.
Loli paradička je veľmi príjemným osviežením slovenskej kinematografie. Moje hodnotenie šesť bodov z desiatich je možno prísne, ale nechcem príliš hajpovať. Ak si totiž predstavím, že vo vedľajšej sále pôjde za rovnakú sumu napríklad epický Leví kráľ, tak je na prvý pohľad jasné, že sa tu kope úplne iná liga.
Pokiaľ máš ale odpor voči vylešteným veľkofilmom, chceš vidieť sympatický slovenský film a spoznať kultúru z krajov, kde „nič nie je“, môžeš si nejaké tie bodíky spokojne pripočítať. Ak si však Stredoslovák alebo západniar, nezabudni si do sály priniesť nárečový slovník.
