Tim Burton opäť neohúril, no ale aspoň úplne nesklamal.
Tim Burton nemá v posledných rokoch najlepšie obdobie. Posledný skutočne dobrý film nám priniesol so Sweeney Toddom a odvtedy je jeho tvorba iba matným odtieňom najväčších úspechov. Na jeho nový projekt som sa aj napriek tomu tešil. Ako jednému z mála mi totiž pripadajú hrané remaky klasických Disneyoviek ako dobrý nápad.
Bol som nadšený z Popolušky a veľmi som si užil napríklad Knihu džunglí, Krásku a zviera, ale aj podceňovaného Peta a jeho draka. Vlaňajšie kúsky Luskáčik a Mary Poppins ma síce nepotešili, no nie je každý deň nedeľa. Podarilo sa teda s Dumbom vrátiť Disneymu a Burtonovi medzi elitu?
Píše sa rok 1919. Holt Farrier (Colin Farell) sa vracia zmrzačený z vojny za svojimi deťmi k cirkusu, kde predtým pracoval. Svojim šéfom (Danny DeVito) je priradený ako chovateľ slonice očakávajúcej potomka. Po jeho narodení sa ukáže, že sloník je výnimočný. Vďaka svojim nadmerne veľkým ušiam totiž dokáže lietať. A to nemôže ostať bez odozvy.
Dumbo bohužiaľ nie je majstrovým vysneným návratom k jednoznačnej kvalite. Našťastie však nejde o podobne márny film ako Dark Shadows alebo pani Peregrinová. Je na ňom totiž mnoho dobrého.
Celá expozícia sľubuje vizuálne vyšperkovaný doják ako zo starej školy (aj napriek všadeprítomnému CGI). Narodenie titulnej postavy, oddelenie od matky či vzťah s ľudskými hrdinami majú tú správnu rozprávkovú atmosféru. Herecké obsadenie je sympatické, Danny Elfman si vybral svoju silnejšiu chvíľku a Burton vkusne dávkuje svoju vizualitu.
Veľmi rýchlo však prichádza vytriezvenie, pretože scenár nepatrí medzi najlepšie. Podivné skoky v deji (tu možno zaúradovala aj strižňa), množstvo náhodne nahadzovaných motívov a postupne sa ukazujúca nezaujímavosť postáv si začnú vyberať svoju daň.
Ehren Kruger (Scream 3, Kruh 2, Transformers 2-4) opäť potvrdil, že na neho nie je spoľahnutie a najmä kvôli nemu tu nevznikla pecka, ku ktorej sa budú vracať ďalšie generácie.
Pri filme pre deti by to zas tak vadiť nemuselo, no tu boli ambície evidentne väčšie. Pre prckov tu je málo akcie, príbeh je dosť smutný, takmer úplne absentuje humor a je zbytočne preľudnený (postava Evy Green má opodstatnenie jedine kvôli jej kráse). Trpí tým aj samotný Dumbo, ktorý nemá dostatok priestoru.
Samozrejme je úplne rozkošný, ale tým, že sa tvorcovia rozhodli zbaviť zvieratá reči, prináša podstatný problém, že ti k srdcu úplne neprirastie. Pohľady, mimika a kvalitná práca trikárov nestačia. Občas síce jeho príbeh dokáže vydojiť slzičku, ale ide iba o kvapky v rybníku plného podivných dramaturgických rozhodnutí.
Nie je totiž úplne jasné, ako tento filmový svet funguje. Rozumejú zvieratá ľuďom? Vedia komunikovať medzi sebou? Kedy sa dozvedia vedľajšie postavy o Dumbových schopnostiach? A prečo patria vo finále kľúčové okamihy nepodstatným postavám?
Čím sa oslím mostíkom dostávam k ľudskému osadenstvu plátna. Kvalitní herci nemajú dostatočne prepracované charaktery a predstavujú iba jednorozmerné figúrky, robiac to, čo po nich scenárista žiada. Vyniká tak najmä prehrávajúci záporák Michael Keaton. Jeho snahu však ničí veľmi nevydarený dabing (to však nie je chyba Burtonovho tímu).
Oplatí sa teda vyraziť do kina? Určite áno. Stále ide o absolútne profesionálne zvládnutý projekt s niekoľkými výbornými scénami, krásnym vizuálom a roztomilými aj dojemnými scénami. Akurát nedokáže ako celok vyčarovať nadšenie, aké vyžarujú jednotlivé aspekty (teda až na scenár).
Výhodou takisto je, že ide o úplne iný film ako jeho animovaná verzia. Nenastupuje tak pocit podobného deja vú ako pri Kráske a zvierati alebo Knihe džunglí. K originálu sa odkazuje iba zopár drobnosťami a ak pôvodný film poznáš, nebudeš ochudobnený o dejové zákruty.
Tvoj pocit z tohto diela bude vo veľkej miere závisieť aj od toho, s akými očakávaniami sa do kina vypravíš. Ako Disneyovka je snímka v pohode. Síce žiadny zázrak, ale takisto žiadny trapas. Neobstojí však ako film Tima Burtona.
Vyzerá to, že majster zabudol na časy, keď nás ohuroval svojimi Batmanmi, dojímal Nožnicovorukým Edwardom, vzbudzoval záujem o staré sci-fička (Ed Wood, Mars útočí!) alebo horory od Hammeru (Ospalá diera). Takisto tu chýba radosť z rozprávania ako pri Veľkej rybe alebo originalita Beetlejuica.
Bývalá osobitosť tu síce občas prebleskne, no veľkú časť tvorí najmä remeselná suverenita. To síce nie je málo, ale ani nič, kvôli čomu by si sa mal k ušatému letcovi po rokoch vracať. Na jedno pozretie však neurazí.
Dumbo je priemerným produktom svojho štúdia, z ktorého občas vytŕčajú príjemne chvíľky evokujúce lepšie časy bývalej režisérskej hviezdy. Nebolí to, má to svoje momenty, ale už by sa mal v Hollywoode konečne nájsť človek, ktorý zoberie Ehrenovi Krugerovi klávesnicu, písací a stroj, pero a pre istotu aj ceruzky.
Mojich šesť a pol z desiatich je na jednej strane sklamaním, no na druhej aj reálnym zobrazením jednej (kedysi výnimočnej) kariéry. Teda pokiaľ nepatríš k divákom, ktorích dokáže tvorba Tima Burtona stále oslovovať.
