Film podobný tomuto si doposiaľ dozaista nevidel. Iba ak u von Triera.
Meno Lars von Trier a slovíčko kontroverzia idú ruka v ruke už dlhšiu dobu. Dánsky režisér má na konte viacero rozporuplných filmových diel, nielen čo sa týka ich kvality, ale zároveň aj témy. Pred pár rokmi uviedol dvojdielnu Nymfomanku, ktorá sa stretla ako s obdivom, tak s odporom (práve v tomto poradí).
Minulý rok bol v Cannes uvedený Trierov nový film s názvom Jack stavia dom, v originále The House That Jack Built. Po zhliadnutí snímky som dospel k dvom záverom: prvým je ten, že von Trier je nepochybne úchyl. Tým druhým je, že Dán je génius. A dokopy to funguje perfektne. Teda takmer. Poďme na to ale pekne poporiadku.
Jacka (Matt Dillon) na ceste v jeho červenej dodávke zastaví krásna stopárka (Uma Thurman). Je však nesmierne otravná a svojimi nekonečnými rečami Jacka unudí k smrti. Presnejšie k vlastnej smrti. Prvá vykonaná vražda v dospelom mužovi prebudí nevysvetliteľnú chuť zabíjať opäť. A opäť. A opäť. Kde leží jeho hranica?
Treba povedať, že Lars von Trier sa predviedol v oveľa lepšej forme, než s jeho poslednými dvoma snímkami o sexom ovládanej Nymfomanke. Téma chytí každého zvedavca, ktorý neodvracia zrak od „trocha” krvi. Treba však spomenúť aj situáciu z premiéry v Cannes, kedy ľudia odchádzali z premietania so slovami, ako: „je to nechutné” či „zdvíha sa mi žalúdok”. Celkom nechápem rozhodnutie divákov odísť z projekcie, aj keď uznávam, že niektoré scény by si zaslúžili rating X.
Hoci násilie je na obraze každých pár minút, podľa môjho názoru to stále nie je dostatočný dôvod na opustenie zaujímavo sa vyvíjajúceho príbehu sériového vraha, trpiaceho obsedantno-kompulzívnou poruchou. Dej je skutočne strhujúci a zároveň má v sebe štipku absurdného humoru, čím je divákovi naservírovaná chutná porcia zábavy.
Hudbu zložil Víctor Reyes, ktorý sa staral napríklad o soundtrack k Buried (2010) s Ryanom Reynoldsom. Atmosferický klavírový motív podčiarkuje celkový dojem zo zvráteného kinematografického diela, od ktorého sa dá odvrátiť zrak, no zároveň nemožno odtrhnúť oči.
Pochváliť treba aj kameru Manuela Alberta Clara. Jej atypický pohyb, veľkosti záberov a rôzne zaujímavé uhly pohľadu v kombinácii so zábermi z kreslených seriálov či dokumentov iba pridali na kvalite a hodnotení. Miestami som sa (hoci len nechcene) vcítil do Jackovej kože a okamžite som mal potrebu odtiaľ vyliezť.
Lars von Trier sem prepašoval zábery z mnohých historických udalostí či kontroverzných filmov spolu s výberom z jeho vlastnej filmografie a rôzne odkazy na kopu ďalších umeleckých diel. Režisér sa autoštylizoval do postavy sériového vraha, hoci nikoho nikdy naozaj nezabil. Trier chce, podobne ako krvilačný zabijak, aby ho niekto zbadal, objavil, „prichytil pri čine”. Jack je von Trier a von Trier je Jack.
Práve preto do filmu vložil vlastné kúsky. Dom, ktorý stavia Jack, symbolizuje von Trierovu tvorbu. Materiál, či už ide o drevo, betón alebo filmový pás, jednoducho nie je tým pravým, po čom dánsky autor túži a z čoho by chcel vytvoriť vlastný projekt. Keď svoje majstrovské dielo konečne postaví, je vysoko pravdepodobné, že spoločnosť ho bude napriek umeleckej kvalite a originalite zavrhovať.
Jack stavia dom ma dostávalo každou svojou minútou a už to vyzeralo, že žáner čiernej komédie má v roku 2019 nového kráľa. Potom však prišlo posledné dejstvo a mne spadla sánka. Bohužiaľ, nie v pozitívnom slova zmysle. Von Trierovi ušiel štetec a svoj „dom”, ktorý sa mu úspešne darilo budovať vyše dve hodiny, sa v posledných 20 minútach rozhodol prerobiť.
Matt Dillon bol fantastický a snáď táto rola jeho kariéru opäť nakopne. Nechcem povedať, že úloha sériového vraha s obsedantno-kompulzívnou poruchou hercovi sadla. Skôr sa dokázal od činov svojej postavy dokonale odosobniť a priniesť tak divákovi prvotriedny zážitok.
Nebyť prekombinovaného artového záveru, obdržala by snímka deväť bodov z desiatich. O zábavu nie je núdza a príbeh funguje ako čierna komédia aj ako úprimná spoveď a autoportrét. Zamrzí azda len spomínaný záver, ktorý ma nepríjemne sklamal a prinútil ma strhnúť z výsledného hodnotenia až dva body. Jack stavia dom teda hodnotím siedmimi bodmi z desiatich s tým, že v mojich očiach sa posledná 20-minútovka nikdy nestala. Ak sa ti z nejakého dôvodu bude páčiť, hodnotenie si hravo navýš.
