Wreck-It Ralph 2 je animák, na ktorý sme čakali 6 rokov. Oplatilo sa?
V roku 2012 dorazila do kín nenápadná animovaná rozprávka Wreck-It Ralph, ktorú si okamžite zamilovali hlavne geekovia či hráči. Odohrávala sa totiž v herných strojoch a v hrách nášho detstva, takže so sebou priniesla aj slušnú vlnu nostalgie. Zároveň však oplývala úžasnými, sympatickými postavami a dojemným príbehom. Pokračovanie dorazilo až teraz, no a my si v recenzii musíme klásť otázku, či vôbec malo prísť a ak áno, či to čakanie stálo za to.
Dej začína 6 rokov po udalostiach jednotky. Ralph a Vanellope žijú svoje stereotypné životy a nedokážu bez seba vydržať ani len jediný deň. Ralphovi to vyhovuje a užíva si, že má konečne kamarátku, avšak Vanellope je už z toho nudného života otrávená a túži po zmene. Všetko to vedie až k incidentu, kedy sa pokazí ovládač na jej hre a tá má byť odstavená, keďže náhradný diel stojí príliš veľa. Naši hrdinovia sa tak vydávajú na novozapojený internet so snahou vrátiť Vanellope jej hru.
Ralph sa túži čo najskôr vrátiť domov a do svojho stereotypného života, no Vanellope okúsi niečo, čo jej zmení život. Zmenu. Niečo nové a lákavé, konečne zážitok, ktorý v nej konečne prebúdza adrenalín. Animák tak pracuje primárne s témou priateľstva a jeho nutnej obety. Pretože ak držíme svojich najbližších až príliš na uzde a nútime ich prežívať s nami len to, čo sa páči nám, môže sa nám to škaredo vypomstiť.
Rozprávka to samozrejme prezentuje ešte optimistickým štýlom a prináša pekné posolstvo. Ak ste však dostatočne starí na to, aby ste ho mohli prenášať na mladších vy, veľa z neho mať nebudete. To mi však osobne nijako neprekážalo, aj keď je pravda, že som po jednotke dúfal v originálnejší námet.
Ten je vlastne najslabšou súčasťou pokračovania, ktoré exceluje vo voice overi, animácií a opäť aj v easter eggoch. Tvorcovia si asi boli vedomí, že ak nechcú odvádzať pozornosť od hlavnej dejovej linky, musia ich nahádzať na hromadu a do rýchleho sledu. A tak sa Vanellope dostáva do Disney sveta, kde stretáva všetky možné postavičky od klasických animákov, Star Wars, Marvelu a ďalších, až sa dostane do miestnosti so všetkými Disney princeznami.
Podľa očakávaní ide o naozaj podarenú scénu, no nemôžem si pomôcť. Zdá sa mi, že sa z celého toho konceptu rozprávania príbehu po internete dalo po tejto stránke vyťažiť viac a tých easter eggov či ich priameho začlenenia do deja mohlo byť viac (tie princezné sa však vydarili na jedničku s hviezdičkou).
Sklamaním sú pre mňa aj nové postavy. Na jednej strane tu máme pretekárku Shank (Gal Gadot) a šéfku Buzzfeedu Yesss (Taraji P. Henson) na strane druhej tu je Bill Hader ako Spamley a jeho krátke dejové odbočky. Nikto z nich nedostal dostatočné množstvo priestoru na to, aby sa im podarilo prirásť k srdcu. Ak sa teda tešíš aspoň na obľúbené postavičky z jednotky, musím ťa sklamať aj tu. Objavia sa totiž len v úvode a následne v v závere na nejaké dve minútky.
Dvojka Ralpha nepochybne stavila (ako humorom, tak prezentovaním nových postáv a samotným posolstvom animáku) na mladšie publikum než naposledy. Vyťažila z toho väčšie tržby a spokojnosť väčšej skupiny divákov, stratila však trochu zo svojho čara pre dospelých. To však neznamená, že si ju neužiješ. Ja osobne som sa bavil, párkrát aj zasmial a užíval si množstvo a kvalitu easter eggov, ktoré na mňa tvorcovia chŕlili.
Ralph búra internet oplýva množstvom skvelých nápadov, no oproti jednotke citeľne pobavil. Tí najmenší si však rozdiel vôbec nevšimnú a ak nebudeš mať prehnané očakávania, možno to nebudeš vnímať ani ty. A aby som nadviazal na otázky z úvodu... áno, pokračovanie si svoju existenciu odôvodnilo, no to čakanie bolo až príliš dlhé. Po takej dlhej dobe by sme dúfali vo väčšiu razanciu príbehu a silnejší odkaz, no tvrdiť, že dvojka je úplným sklamaním by bol nezmysel.
Ak sa chcete v kine pobaviť a prežiť ďalšie vtipné a šialené dobrodružstvo obľúbenej dvojky Ralph-Vanellope, skutočne nemáte nad čím váhať. Pre menších a možno aj tínedžerov ponúka radu do života, ktorú určite ocenia (a možno sa niečo naučia aj tí starší). Párkrát sa zasmejete, užijete si niekoľko scén (aj keď by som privítal pár akčnejších pasáží) a poteší aj soundtrack. Udeľujem preto sedem bodov z desiatich a odporúčam zájsť do kina. Ak chcete privrieť obe oči, pokojne si tam pol bodíka, prípadne bodík celý prihoďte.
