Návrat kráľa.
Ocitli sme sa v piatej a zároveň predposlednej časti našej výpravy naprieč históriou Pixaru. V nasledujúcich odsekoch sa pozrieme na diela, ktoré dorazili v ročnom období 2015–2016.
Za tento krátky čas nám jedno z najúspešnejších štúdií všetkých čias prinieslo jeden originálny príbeh a jedno pokračovanie. Úspech jednotlivých dielov sa podstatne líšil a my sa teda pozrieme na to, čo mohlo spôsobiť tieto finančné a kritické rozdiely.
Predošlý článok sme ukončili veľkým úspechom filmu Inside Out. Ten považovali kritici po niekoľkých priemerných predchodcoch za slávnostný návrat kráľa originálnych počinov späť na trón. Čo ale nasledovalo koncom roku 2015, bola rana pod pás.
Do kín prišlo The Good Dinosaur. No aby sme o tomto diele nehovorili len ako o obrovskej katastrofe, pozrieme sa aj na jeho svetlú stránku. Tou sa bezpochyby stalo nádherné prostredie.
V dnešnej dobe by sme v oblasti animácie len ťažko našli niečo tak fotorealisticky pôsobivé ako pozadie tohto filmu. Všetko to začalo zvyčajným výletom režiséra s partiou vyvolených do prírody Wyomingu a Montany.
Odtiaľ skupinka čerpala obrovskú dávku inšpirácie pre svoj príbeh. Počas raftingu im dokonca spadla GoPro kamera do vody. Keď ju ale vytiahli, získali skvelé podvodné zábery, ktoré poslúžili pre potrebné scény.
Obrovským pomocníkom sa stala hlavne Americká Geologická Databáza, kde si mohli dizajnéri stiahnuť presné dáta o americkej divočine.
Dokonca si Arla zhotovili aj v skutočnej veľkosti
Pomocou týchto čísel ju boli schopní premiestniť do svojho počítačovo vytvoreného sveta. V ňom boli následné detaily skál, stromov a vegetácie pridávané ručne. Tak bolo vytvorené obrovské 360 stupňové prostredie pre každú scénu. Celkový obsah stiahnutých dát vydal až na 105 000 kilometrov štvorcových.
Prejdime teda k vode. Jeden z najťažších elementov každej animácie bol v Pixare opäť privedený k dokonalosti. Avšak, okrem svojej krásy má voda v tomto filme aj hlbší a príbehový význam.
Keď sa hlavný hrdina Arlo a jeho malý ľudský spoločník Spot dostanú do sporu medzi sebou, rieka je prudká a divoká. No keď sa dostaneme ďalej, spomenutá dvojica nadväzuje medzi sebou bližší a priateľskejší vzťah.
V týchto momentoch je rieka, pri ktorej sa nachádzajú, pokojná. Teraz sa odrazíme od zeme a pozrieme sa na oblohu. Väčšina animovaných filmov využíva pre vytvorenie oblohy kreslené oblaky.
To sa ale pre nedostatok času snažili zmeniť v The Good Dinosaur bola po prvýkrát použitá počítačová technológia využívajúca volumetrickú geometriu. V preklade išlo o vytvorenie 3D objektov bez povrchu. Obsah takéhoto modelu tvorili miliardy vnútorných častíc.
Ich spojením boli technici schopní vytvoriť dym, oheň alebo spomínané oblaky. Tie mohli byť týmto spôsobom bezproblémovo použité v každom zábere bez akejkoľvek zmeny. Knižnicu oblakov tvorili tisíce kúskov, ktoré si tvorcovia skladali voľne do scén ako Lego.
Pozrime sa teda na samotné postavy a ich dizajn. Už pri prvom pozretí filmu sme si mohli všimnúť, že „rozprávkovo“ navrhnuté postavy nezapadajú do tak realisticky pôsobiaceho sveta, v ktorom sa nachádzajú.
Problém nebol v tom, že by si tvorcovia nedali záležať, ale išlo o zámer. Jednoduchý výzor postáv sa im proste v tak detailnom svete oveľa viac zapáčil. Pre Arla, hlavného dinosaura, sa naši tvorcovia chceli nechať inšpirovať niečím originálnejším než predošlými predstavami dinosaurov.
A tak bola základná kostra výzoru a pohybu Apatosaura Arla inšpirovaná slonom a žirafou. Zaujímavým aspektom tohto filmu zostáva výmena rolí, kedy sa práve z malého človeka menom Spot stáva poslušný „psí“ spoločník.
Spot, prvotne navrhovaný práve ako malé šteňa, časom nadobudol kompletnú ľudskú podobu. Navyše, pôvodne mal vo svojich vlasoch niesť ešte oveľa viac lístia a konárikov, no to nebolo z technického hľadiska možné. Na koniec v tomto zaujímavo úsmevnom svete zostáva rodinka Tyranosaurov.
Ich telá sa skladali z dvoch častí rozdelených na polovicu. Po ich spojení reprezentovali kovbojov. Spodná časť predstavovala koňa, no a tá horná zase jazdca. Vo finálnej forme zaberal The Good Dinosaur až obrovských 300 TB. Pre porovnanie, Monsters University zaberalo 10-násobne menej miesta.
Keď si do toho vezmeme hlavne krásu generovaného prostredia, niet sa čomu čudovať. Scéna, v ktorej Arla zmietne voda, zaberá až 17 TB. Jedna sekvencia tak obsahovala viac dát, ako nie až tak staré Cars 2.
Kde teda nastala chyba? Bavíme sa totiž o prvom skutočnom prepadáku kvalitného Pixaru. Výroba tohto filmu sa začala už v roku 2009. Nápad priniesol na stôl Robert Peterson, dlhoročný dvorný scenárista Pixaru.
No s vlastným dielom mu to akosi nešlo a na pomoc si zavolal animátora Petera Sohna. Prvé správy o nemenovanom pixarovskom filme o dinosauroch prišli v roku 2011 so stanoveným dátumom premiéry o dva roky neskôr.
Tu ale začínali nastávať problémy. V lete 2013, len pár mesiacov pred premiérou, udrela režisérska kríza. Peterson sa nedokázal pohnúť ďalej s tretím dejstvom a film bol na míle ďaleko od dokončenia.
Miesto režiséra prevzal už spomínaný Peter Sohn a na snímke sa muselo stále pracovať. Okrem režiséra nastali zmeny aj na miestach producenta a scenáristov. Hlasy hlavných postáv taktiež museli byť vymenené, pretože nový príbeh si vyžadoval nové dialógy a pôvodní dabéri už pracovali na iných projektoch.
Postava Russela z filmu Up bola inšpirovaná práve Peterom Sohnom (vpravo)
Podľa čerstvo nastúpenej producentky Denise Ream príbeh jednoducho nefungoval, vytvárajúc nemalý chaos celej produkcie. Koncom roku 2013 musel Pixar kvôli niekoľkým odkladom pristúpiť aj k prepusteniam. Dinosaurus dorazil do kín až o dva roky neskôr než bolo pôvodne plánované.
Generálny riaditeľ Pixaru, Jim Morris, sa k celému projektu vyjadril nasledovne: „Išlo o dramatické obdobie pre celú spoločnosť. Väčšina štúdií by si povedala, že film je v poriadku. Zlý rozhodne nebol, ale nebol ani skvelý. My sme chceli skvelý film.“
Hoci film nepredstavuje nijakú katastrofu, ani zďaleka nejde o kvalitu, akou sa v Pixare zvykli prezentovať. Bezchybná animácia a dychberúce prostredie nestačili potiahnuť jednoduchosť príbehu.
Preto sa The Good Dinosaur stáva jednorázovou a zabudnuteľnou záležitosťou. Nebude tak asi ani prekvapením, že sa svojím celosvetovým zárobkom 332 miliónov dolárov stále nachádza na poslednom mieste listiny Pixaru.
Z veľkého sklamania sa teraz presunieme k veľkému úspechu, teda aspoň tomu finančnému. V Pixare sa zas a znova vrátili k jednej zo svojich nezabudnuteľných klasík. V roku 2016 nás v kinách čakalo Finding Dory.
Pokračovanie, ktoré možno ani nebolo potrebné, ale autor Andrew Stanton cítil v žilách ten správny moment na návrat do podmorského sveta. Všetko to začalo v roku 2010, keď sa Finding Nemo vrátilo na svoje 10. výročie do kín v novej 3D podobe.
O dva roky neskôr mal Stanton pracovať na pokračovaní Johna Cartera, no po známom finančnom fiasku tohto projektu sa s ním mohol rozlúčiť. Začal teda premýšľať nad Dory. Jej charakter sa počas prvého filmu vôbec nezmenil. Navyše, s jej krátkodobou pamäťou by sa mohla ľahko stratiť a Nema s Marlinom už nikdy nevidieť.
Stanton si musel byť celým príbehom absolútne istý. Keď táto chvíľa prišla, oznámil svoj nápad Johnovi Lasseterovi. Ten ho ochotne prijal, a tak v roku 2012 začal Stanton zhromažďovať úzky kruh ľudí, ktorým mohol s týmto projektom dôverovať.
Písanie scenára sa stalo mierne problematickou záležitosťou. Dory predsa trpí výpadkami pamäte a sami preto museli vedieť správne určiť, čo si bude do budúcna pamätať. Modrá spoločníčka bola od začiatku navrhovaná len ako vedľajšia postava.
Jej základnou úlohou je podpora hlavnej postavy. A práve to sa stalo pre tvorcov tvrdým orieškom pre celý príbeh, ktorý dlhšiu dobu nedokázali rozlúsknuť. Hlavná postava vo väčšine prípadov nosí svoj kríž, ku ktorému ste ako divák emočne pripútaný.
A tu nastával problém. Dory si predsa nepamätá, čo sa jej stalo. Ako teda mohli diváci vedieť, o čo jej ide? Odpoveďou boli flashbacky. Technicky podľa tvorcov nešlo o pravé flashbacky, ale o spoločné spomínanie spolu s hlavnou postavou, aby sa príbeh mohol posúvať ďalej.
Hlas Dory od slávnej Ellen DeGeneres sa takisto vrátil na plátna. Bez nej by totiž žiadna Dory neexistovala. Andrew Stanton v prvom filme plánoval pre Marlina mužského spoločníka, no Ellen mu svojím vystupovaním ponúkla úplne iný nápad.
Všimol si, že kým dokončí jednu vetu, dokáže zmeniť tému konverzácie aspoň päťkrát. Keď to spojil s problémom krátkodobej pamäte, dostal dokonalú vedľajšiu postavu. Ellen patrila do vyššie spomínaného úzkeho kruhu ľudí, ktorí ako prví vedeli o návrate Dory. Jej populárna talkshow sa neskôr stala pomôckou k výberu hercov pre ďalšie postavy.
Režisér animovaných hitov Toy Story 3 a Coco po 25 rokoch opúšťa Pixar
21. januára 2019 o 15:10
Vrátiť sa bohužiaľ nemohol Alexander Gould, hlas Nema. Ten už mal počas produkcie 22 rokov a preto musel byť nahradený mladším kolegom. No vo filme ho stále môžeme počuť ako vodiča kamiónu.
Keď už je reč o ďalších postavách. Rolu Dorinho parťáka obsadil Hank. Chobotnica, s ktorou to tvorcovia a hlavne animátori nemali zo začiatku vôbec ľahké. Vývoj Hankovej postavy zabral až pol roka.
V každom doterajšom prípade sa mohli odraziť od základnej kostry postavy, a tak následne animovať každý jeden pohyb. Keďže chobotnica žiadne kosti nemá, nastával problém.
Technici museli vyvinúť nový typ krivky pre animátorov, aby dokázali individuálne ovládať každé chápadlo a zvyšok Hankovho tela. Čerešničkou na torte ešte zostávalo jeho farebné splývanie s prostredím. Zhotoviť prvú kompletnú scénu tak trvalo až dva roky.
Zatiaľ čo sa technici trápili s vývojom jeho chápadiel, animátori museli v prvotných záberoch Hankove chápadlá k telu dokresľovať. A pri technologických pokrokoch ešte zostaneme. Finding Dory bolo prvým filmom využívajúcim vynovenú verziu viac než 30 rokov starého RenderMana.
Renderman/RIS priniesol oveľa realistickejšie zvládnuté osvetlenie prostredia pomocou priameho a nepriameho zdroja. K tomu ešte zvládal automatické a pritom reálne odrazy a lom svetla.
Ďalším vynálezom, ktorým sa môže Pixar pýšiť, je Universal Scene Description (USD). Kompletná animácia sa doteraz skladala z viacerých aspektov, ako postava, prostredie a efekty spojené po jednom dohromady.
USD umožňuje tvorcom zachovať obrovské množstvo týchto vytvorených 3D dát a meniť scénu v reálnom čase umožňujúc oveľa rýchlejšiu produkciu. Finding Dory prišlo ako nečakaný a možno aj nepotrebný sequel. Avšak, ďalšia revolúcia v animácii od Pixaru sa nesmierne vydarila a prostredia vyzerajú nádherne.
Odklad kvôli The Good Dinosaur odsunul Dory na rok 2016, kedy sa práve vďaka tejto snímke mohli v Pixare tešiť z jedného zo svojich najziskovejších animákov (Dory zarobila viac než miliardu dolárov. Nechápte nás zle, animák bol kvalitný, pobavil a fungovala aj nostalgia, ale stále sa nemôžeme zbaviť pocitu, že bol zbytočný.
- The Good Dinosaur a Finding Dory sú 16. a 17. celovečerným filmom pre Pixar.
- Rok 2015 bol prvým, kedy Pixar vydal 2 filmy.
- Z pôvodného obsadenia pre The Good Dinosaur zotrvala len Frances McDormand.
- Produkcia The Good DInosaur trvala 6 rokov.
- The Good Dinosaur obsahuje 900 záberov so špeciálnymi efektami. Dvojnásobne viac než v akomkoľvek inom filme.
- Prvý scenár pre pokračovanie Finding Nemo písalo už teraz zaniknuté Circle 7 Animation.
- Dlhšia príbehová linka s Marlinom a Nemom bola z Finding Dory úplne odstránená, pretože nijak nepodporovala hlavný príbeh.
- Pre Marine Life Institute, v ktorom sa Dory ocitne, vzniklo kvôli častým zmenám v scenári oveľa viac miestností. Niektoré z nich sa do finálnej podoby nedostali, ale boli pripravené.
Po najväčšom finančnom neúspechu prišiel najväčší úspech. V Pixare sa nenechali dlhým a problémovým vývojom The Good Dinosaur nijako ovplyvniť, čo dokázali vďaka Finding Dory. V ďalšej, už finálnej časti, sa pozrieme na posledné tri filmy, ktoré Pixar priniesol na naše plátna za posledné dva roky.
