Keď si uvedomíte, že film je založený na skutočných udalostiach, fóry začínajú naberať úplne nový rozmer.
Neexistuje snáď nikto, kto by si v kine nerád pozrel dobrú komédiu. Niekto má rád oddychové jednohubky, iní čierno-čiernu sarkastickú zábavu s hrdinom v červených elasťákoch, ďalší zas preferujú sviežu a dobre zrežírovanú filmovú jazdu.
Na forme však až tak často nezáleží. Hlavne, že sa poriadne zabavíme. Komédie sa aj napriek tomuto pomerne jednoduchému cieľu v posledných rokoch častokrát zvrhávajú do poriadneho kino pekla.
Čo myslíte, je podobne zmareným prípadom aj najnovšia, podľa trailerov poriadne bláznivo vyzerajúca komédia Taguj!? Rovno v úvode vás poteším. Rozhodne nie je. Aj napriek svojim chybám (a že ich je niekoľko) snáď neexistuje divák, ktorý by si v nej nenašiel to svoje. Začnime však po poriadku.
Tag, alebo ako znie jeho slovenský preklad Taguj!, je žánrovka, ktorú režisérsky zastrešil Jeff Tomsic a scenár zabezpečili Rob McKittrick a Mark Steilen. Ani jedno z týchto mien vám pravdepodobne nebude známe, keďže na konte majú iba zopár podpriemerných projektov či televíznych špeciálov.
Známi vám však určite budú hlavní herci. K projektu sa totiž podarilo prilákať napríklad Jeremyho Rennera (Hawkeye z MCU, Wind River), ktorý mimochodom film dotočil s oboma zlomenými rukami, Eda Helmsa (Hangover, We´re the Millers), Jona Hamma (Mad Men, Baby Driver), Annabelle Wallis (Peaky Blinders, The Mummy) a množstvo ďalších, ktorí dostávajú prekvapivo dostatok priestoru a na pľaci im to vyslovene klape.
K čomu vôbec toľko tvárí? V Taguj! totiž sledujeme partičku priateľov z detstva, hrajúcich jednoduchú hru takmer celý svoj život. „Hra na babu/Máš to“ ich zbližuje každoročne počas mája. Pôvodne nevinná naháňačka z ihriska však prerástla do sofistikovanej rivality.
Využívajú sa kostýmy, stalkovanie, prenasledovanie, konšpirácie a hru aj napriek zopár jej pravidlám nezastaví napríklad ani pohreb mŕtveho člena rodiny.
Je tu však jeden háčik. Jerry (Jeremy Renner) nikdy v živote nedostal "babu". Je v tejto hre skrátka príliš dobrý a stratégie jeho spoluhráčov mu jednoducho prídu príliš predvídateľné. Čo viac? Počas tohtoročného mája plánuje svadbu a hry sa po nej možno už nikdy nezúčastní.
Obvyklá partia sa teda dáva dohromady a vydáva sa skaziť Jerryho tridsaťročný rekord.
Už od začiatku nám film dávkuje poriadnu porciu humoru, čím príjemne doprevádza úvodnú povinnú expozíciu všetkých svojich členov. Ako to už býva zvykom, nie každý vtip trafí zakaždým svoj cieľ priamo do stredu, no Taguj! je na tom z hľadiska pomeru viac ako dobre.
Jeho devízou je tiež, že sa nesústredí iba na jeden štýl humoru. Groteskný pád po naháňačke dopĺňajú úsmevné jednovetné hlášky, následne sa samozrejme dostávame k povinným vtipom o genitáliách až nakoniec skĺzneme do morbídneho humoru o potratoch.
Je toho skutočne veľa a úprimne si myslím, že si každý z divákov príde na svoje. Sálu sprevádzali v rozličných momentoch hlasné výbuchy smiechu a ticho aj napriek subjektívne slabším momentom takmer nikdy nepretrvávalo nepríjemne dlho.
Niekedy sa síce scenár držal jedného vtipu dlhšie, ako by mu prospelo, no po troch nepodarených prišiel aj tak na rad štvrtý, ktorý sálu opäť rozosmial. Navyše, v istých momentoch bolo očividné, že herci využili improvizáciu (príprava svadby) a práve tieto momenty naozaj stáli za to.
Film okrem hláškových prestreliek hlavného charizmatického osadenstva dopĺňalo aj niekoľko scén, ktoré pôsobili jednoduchým, no efektívne zábavným osviežujúcim dojmom.
Svižné akčné montáže, v ktorých Rennerova postava analyzuje blížiace sa nebezpečenstvo, naháňačka na schodoch, scéna v lese a podobne. Toto všetko odpútava od prípadnej nudy a vdychuje jednotlivým momentom nový drive. Tu však prichádzajú na svet aj isté negatíva a výčitky.
Komédia veľmi zľahka rieši vskutku citlivé témy, ako napríklad dospievanie, starobu, záväzky a v neposlednom rade priateľstvo. Tieto témy sa v priebehu takmer celého filmu držia v jemnom, no citeľnom pozadí. Obrat však prichádza v záverečnej dvadsaťminútovke.
Samozrejme vám nebudem prezrádzať, čo sa na plátne odohrávalo, ale stačí ak poviem, že sa režisér Tomsic zhostil finálneho dejstva celkom nešťastne.
Do popredia pretlačil situáciu, ktorá síce na prvý pohľad filmu dodáva akúsi „povrchnú hĺbku“, ale zamrzí pri nej nevyužitý potenciál a množstvo príležitostí, v ktorých to mohol napraviť.
Keď tak však nad tým rozmýšľam, asi nemá v tomto prípade cenu riešiť tonálnu nevyrovnanosť či nevyužitý potenciál. Ako som už spomenul na začiatku, v kine sa chceme jednoducho zabaviť, a to Taguj! dozaista spĺňa.
Nie všetky vtipy síce nachádzajú svoj terč. Niekedy sa z nich možno varí príliš dlho a pramení z toho niekoľko hluchých miest. V rámci 100-minútovej stopáže to však poľahky prehryznete.
Herecký ansámbel má dostatok priestoru, pričom šľape ako hodinky, či pri scenárových hláškach alebo úsmevnej improvizácii.
Šikovné akčné scény ponúkajú príjemný vánok „niečoho iného" a využívanie rôznych druhov humoru poteší viacero typov divákov. Celý príbeh je navyše založený na skutočných udalostiach, o čom sa presvedčíte hneď pred záverečnými titulkami, a to vám na tvári vyčarí ešte väčší úsmev.
Taguj! jednoducho zabavilo celé kino a podľa môjho skromného názoru presvedčilo aj skeptických divákov. Musím síce priznať, že nedávna Nočná hra sa mi páčila ešte viac, no partičke postarších priateľov s mladým duchom udeľujem 7/10.
