Pacific Rim 2 dorazil do kín a spokojní s ním bohužiaľ nie sme.
V tomto prípade trailery neklamali a ak ste čítali naše popisy k nim, dá sa povedať už od vôbec prvých záberov, dobre viete, ako sme tento film vnímali. Pacific Rim: Uprising (Povstanie) je sequelom na objednávku primárne pre čínsky trh a tínedžerov. O nič viac sa ani nesnaží a nič viac nedodá.
Oplatí sa vám teda zájsť do kina alebo snímku niekedy vôbec vidieť?
Dej sa začína asi 10 rokov po skončení jednotky. Mako Mori je akási generálna tajomníčka pracujúca v šatách, Beckett (Charlie Hunnam) sa bez vysvetlenia stratil z mysle všetkých, no a zvyšné postavy vám ani neprídu známe, keďže tak trochu nabrali nový smer a zďaleka nie sú také sympatické ako naposledy.
Navyše je ich celá hromada a v konečnom dôsledku sú viac-menej nepodstatné a jedno-dimenzionálne. Nemajú hĺbku, motiváciu a neoplývajú ani charizmou. Nepomáha ani prítomnosť Scotta Eastwooda, ktorý toho po oteckovi bohužiaľ veľa nezdedil, a tak to všetko musí zachraňovať John Boyega.
Na moje prekvapenie sa mu to aj darí. Scenár mu nie je veľkým kamarátom, rovnako ako vyložene slabé a nevtipné pokusy o humor, no Boyega zvláda držať film na svojich ramenách počas takmer celej stopáže. A to som musel pretrpieť český dabing.
Takéto veci dosť uberajú z hereckého prejavu, no ani vy nebudete mať problém Boyegovi veriť a dať mu palec hore. Žiari z neho entuziazmus ako z nikoho iného naokolo.
Boyega si zahral hlavného hrdinu, Jakea Pentecosta – syna generála Pentecosta z jednotky (Idris Elba). Synáčik sa však vydal cestou zločinu a odmieta byť v Jaeger programe. Tomu navyše zvoní umieráčik, keďže obrovská čínska firma chystá nasadenie dronov - Jaegerov ovládaných jedným človekom na diaľku.
Do toho sa nejako zapoja aj Kaiju a nie príliš pútavá či originálna zápletka je na svete. Dejom sa zaoberať veľmi nemôžete. Je stupídny, častokrát nedáva zmysel a doteraz nechápem, čo znamenali tie dáta od Mako Mori.
Nechápem toho vcelku dosť, keďže scenáristi sa neobťažovali vysvetliť pár dôležitých udalostí, ako napríklad: ako je možné zostrojiť Jaegera na najvyššej úrovni bez toho, aby si to ktokoľvek všimol?
Nie, pri tomto filme radšej nerozmýšľajte a nehľadajte vysvetlenia, nepýtajte sa a len čumte na plátno.
Tam sa deje všetko zaujímavé a po chvíli pochopíte, že je to úplne iný film než Del Torova jednotka plná dramatizácie, originálnych nápadov, sympatických postáv a poriadne coolových záberov na Jaegerov a Kaiju, obzvlášť v nádherných nočných scénach.
Uprising na to ide jednoduchšie a zrejme aj kvôli neskúsenosti režiséra Stevena DeKnighta (bol showrunnerom prvej série Daredevila), ako i cieľovke, vynecháva kreatívne vymyslené scény. Veľkolepých bitiek medzi Kaiju a Jaegermi je tu požehnane a dostatok akcie vám nedovolí nudiť sa, ale...
Ale nejde o nič, čo by sme už nevideli v iných počinoch, respektíve v traileroch pre dvojku, keďže tie ukázali azda všetky pekné akčné scény. Zabudnite na Jaegera ťahajúceho za sebou tanker či na mrazivý príchod gigantických robotov.
Z nejakého dôvodu už to nemá ten šmrnc kolosálnych súbojov a strety v dvojke skôr vyzerajú, akoby sa bili 3 metroví roboti, zatiaľ čo sa zmenšil svet okolo nich.
Na druhej strane, akcia je natočená dobre a aj keď neponúkne nič nové, je prehľadná a nič vám neunikne. Strih funguje na jednotku (obzvlášť pri finálnom súboji v meste) a divákovi je po celý čas jasné, kto stojí proti komu a čo sa práve na plátne deje.
Soundtrack dopĺňa dianie na plátne, chvíľu po opustení sály si z neho už však nič pamätať nebudete.
Bohužiaľ, celému filmu chýba údernosť, osudovosť a sympatizovanie s postavami/robotmi. V jednotke som si postavy a samotných Jaegerov dokázal obľúbiť. V dvojke okrem Gypsy Avengera prakticky iného Jaegera neuvidíte. Dokonale ich totiž poznáte z trailerov a nič navyše nepredvedú, keďže sa na plátne dlho neohrejú.
Prakticky tak všetky ich útoky a charakteristiku poznáte z prvého traileru. A to je smutné. Rovnako ako prehnané množstvo postáv, z ktorých žiadna okrem Jakea nemá potrebný priestor.
Keď sa však pozrieme na jednu z najklišovitejších charakteristík osobnosti a vyobrazenia konfliktu spoločne s jeho motiváciami v podaní mladej ruskej blondínky... Zrejme je dobre, že viac priestoru naozaj nedostali.
V kine vás film prekvapí len v jednom bode, a to celkom slušným twistom, ktorý som popravde nečakal. Môže to byť tým, že ma snímka postupne v tomto aspekte uspávala a nečakal som od nej podobný zvrat, no aspoň svižne oživilo dej a vzťahy medzi postavami.
Ako to teda zhrnúť? Ak sa vám páčila jednotka ako mne, pri dvojke zaznamenáte na tvári kyslý výraz. Humor funguje asi tak pre 12-ročných tínedžerov (ale aj 12-ročných duchom, keďže sa vedľa nás na triviálnych "vtipných" scénach rehotal aj jeden spokojný štyridsiatnik), no a akcia, hoci dobre natočená, vás na kolená neposadí.
Ak pri filme nepotrebujete rozmýšľať a nevadí vám doslova tupý príbeh a scenár, pričom obľubujete blockbusterovú akciu, pokojne na druhý Pacific Rim do kina choďte.
Ak čakáte nadviazanie na jednotku, radšej sa mu vyhnite oblúkom. Aj Pacific Rim: Uprising sa dá užiť, nie však v mojom prípade. Veľmi dobre som vedel, čo ma v kine čaká, no aj tak sa mi nepodarilo vstúpiť doň s mysľou pubertiaka zo základnej, ktorému sa film určite páčil.
Takže ak takých poznáte alebo ich máte v rodine, pokojne ich do kina zoberte. Im sa snímka bude páčiť a vy si možno v kine oddýchnete pri nenáročnej, no zároveň nevtipnej sci-fi akcii kolosálnych rozmerov. To je však stále veľmi málo. 5,5/10
