Aaron Sorkin so svojím režijným debutom rozhodne nesklamal.
Aaron Sorkin je vynikajúci scenárista. Po Americkom prezidentovi sa na pár rokov odmlčal, napísal nejakú tú televíznu epizódu, len aby po 12 rokoch napísal Súkromnú vojnu pána Wilsona. Nasledovala Sociálna sieť, The Newsroom, Moneyball, vynikajúci Jobs s Fassbenderom a nakoniec Molly’s Game, biografická dráma, ktorú si aj sám zrežíroval. V 56 rokoch pritom išlo o jeho debut. My tak máme konečne odpoveď na otázku: Je Aaron Sorkin rovnako dobrý režisér ako scenárista? Odpoveď vás možno zamrzí, no vskutku je negatívna.
To však ešte neznamená, že by bol režisér zlý. Ak by však Molly’s Game natočil niekto remeselne zručnejší, mali by sme tu skutočne skvelý film. Dej pojednáva o Molly Bloomovej, profesionálnej lyžiarke, ktorá sa po nebezpečnom páde rozhodla uberať iným smerom. Nakoniec skončila ako prevádzkarka najluxusnejších pokerových hier na svete, pričom sa miesta u jej stola dožadovali aj členovia ruskej mafie, hollywoodski herci a prakticky celá smotánka. Táto biografická snímka nám teda v takmer 2 a pol hodinách rozpovie jej príbeh, avšak zďaleka nie od začiatku.
Nečítal som knihu Molly Bloom, no verím, že sa o svojom detstve a hlavne vzťahu s otcom rozpísala viac. Práve ten bol pre emocionálnu stránku snímky kľúčový a priznám sa, že záverečný dialóg medzi Molly a jej otcom (vynikajúci Kevin Costner) ma dohnal k nejakej tej slze. Snímke celkovo chýba množstvo dôležitých scén, ktoré Molly nepochybne v živote zažila. Namiesto toho nám je až príliš častokrát servírovaná nezaujímavá ukážka jej klientov či nevýrazných stretov s nemenovanými osobnosťami.
Niekedy sa to podarí, inokedy to len zbytočne naťahuje už tak príliš zbytočne dlhý film. Zachraňuje ho štýl rozprávania, skvelá Jessica Chastain a snáď ešte lepší Idris Elba, no a niekoľko Sorkinových chmatov, akých je schopný väčšinou len on. Jeho miestami extrémne konverzačky už touto dobou musíte poznať a vedieť, čo máte od jeho filmu čakať, no z jeho posledných 4 počinov mi tento príde najmenej zaujímavý.
Ani nie tak kvôli téme, ale kvôli rozvláčnosti a minimu zaujímavých postáv. Aj skvelá Jessica prestane po 2 hodinách diváka baviť, obzvlášť, ak rieši podobne problémy stále dookola. Vy pritom viete, že nejde o nič veľké a finálny zlom na seba nechá čakať až ku koncu, kedy energiu snímke už len zázrakom vráti Idris Elba a jeho sólo s vyšetrovateľmi FBI. Aaron Sorkin ešte nemá réžiu tak úplne v malíčku, a tak zaostáva v budovaní napätia, miestami mi nesedel ani strih a o hviezdnom tempe či stupňovaní deja/dialógov sa taktiež nedá hovoriť v takých pozitívach, ako sme pri Sorkinových scenároch zvyknutí. Akoby obetoval časť scenára kvôli možnosti režírovať. Budem sa opakovať, no znova tvrdím, že ak by sa sústredil len na scenár s "Fincherovými" úpravami a o polhodinu kratšou stopážou, bolo by to skvelé.
Aarona však musíme pochváliť za výber hercov, ktorí boli do jedného úžasní. Rovnako dobre je na tom emocionálny aspekt celej snímky, ktorý vyvrcholí hneď v niekoľkých momentoch. Na soundtrack som síce zabudol už pár hodín po návšteve kina, ale to pri podobných snímkach nie je ničím výnimočným. Môžete si však byť istý, že vás pri sledovaní vyrušovať nebude. Prekážať vám ale možno bude úroveň a zobrazenie násilia. Neviem si pomôcť, vo filmoch ani v hrách mi to nikdy nevadí, pokiaľ je to v zdravej miere (čo je aj príklad Molly’s Game), no v tomto prípade mi to nielenže nesedelo, doslova mi to tam vadilo.
Molly’s Game v žiadnom prípade nie je zlý film a Aaron Sorkin nie je zlý režisér. Akurát som čakal omnoho viac, a to ako z pohľadu scenára, tak réžie aj filmu samotného. Pevne verím, že sa Aaron na tomto projekte dosť naučil a keď nabudúce sadne do režisérskeho kresla, bude oveľa istejší a zručnejší. Jeho prvotina tak za pozretie stojí, rozhodne vás nenechá chladným a určite vám čo-to povie aj o svete pokeru. Párkrát vás pobaví, vyvolá úsmev na tvári či zdesenie, no a pevne verím, že v konečnom dôsledku budete z kinosály odchádzať spokojní. Teda v prípade, že neviete, kto je to Aaron Sorkin a že vám nevadia prepálené stopáže (tu to vzhľadom na klasický štýl konverzačného biografického počinu cítiť ešte viac). 7/10
PS: Jessica je zase raz očarujúca, no na to, že na sebe počas filmu mala viac ako 20 outfitov, mohla občas ten výstrih aj skryť.
