31. október filmoví nadšenci oslavujú sledovaním hororov. Čo si ale z veľkej ponuky vlastne vybrať?
Halloween už neúprosne klope na dvere, takže by rozhodne nebolo odveci dať vám niekoľko tipov na zaujímavé horory. Podľa akého kľúča však vyberať? Napokon sme sa rozhodli predstaviť vám desiatku rôznorodých snímok, ktoré však majú jedno spoločné: spája ich cit pre výnimočnú vizuálnu stránku. Horory v tomto rebríčku sú vizuálne úchvatné a neuveriteľne štýlové. Dívať sa na ne sa tak stáva priam estetickým zážitkom. Vybrali ste si svojho favorita?
Suspiria (réžia: Dario Argento, 1977)
Klasika od najvýraznejšieho hororového režiséra, Daria Argenta, je dodnes často citovaná a jej vplyv nájdete hneď v niekoľkých filmoch. Rozpráva o mladej Američanke Suzy Bannion, ktorá dorazí do baletnej akadémie, aby zúročila svoj talent. So školou a jej osadenstvom však niečo nie je v poriadku a divák postupne odhaľuje, aké hrôzy stará budova skrýva. Pred očami vám budú prebiehať vizuálne podmanivé halucinácie a zvláštne farebné kontrasty, ktoré dopĺňa jeden z najsilnejších hororových soundtrackov.
Kwaidan (réžia: Masaki Kobajaši, 1964)
Adaptácia štyroch japonských strašidelných príbehov stavia predovšetkým na zmyslové vnemy divákov. Príjemne desivý dvojdielny film je pretkaný tematikou stretávania pozemského života so záhrobím. Je rozprávaný predovšetkým obrazmi, zvukmi a kulisami. Priestorová kompozícia filmu je výborne zvládnutá, rovnako ako hra s tieňmi a zvukmi biwy. Kwaidan pripomína živý obraz a verne stvárňuje strašidelné historky japonského vidieka.
Hausu (réžia: Nobuhiko Óbajaši, 1977)
Hausu je klasický príbeh o dome, v ktorom straší, akurát v japonskom háve. Šestica dievčat vyrazí na prázdniny do domu tety jednej z nich. Ich spočiatku radostný výlet sa však zvrhne v krvavý kúpeľ, behom ktorého dievčatá jedna po druhej umierajú. Pomerne jednoduchý dej je však doplnený bizarným humorom a originálnymi nápadmi v oblasti vizuálu. Práve s ním sa totiž tvorcovia naozaj vyhrali. Netradičný horor je na dobu svojho vzniku veľmi pestrým a patrične odvážnym filmovým zážitkom.
Sleepy Hollow (réžia: Tim Burton, 1999)
Tim Burton vo vrcholnej forme! Ospalá diera patrí k pravdepodobne k jeho vôbec najlepším filmom. Strhujúci a atmosférický horor rozprávajúci príbeh inšpektora Ichaboda Cranea (Johnny Depp), ktorý má za úlohu vypátrať vraždiaceho bezhlavého jazdca, je vizuálne omračujúci. Burton si vždy postrážil štylizáciu svojich diel a inak tomu nebolo ani v prípade Ospalej diery. Sychravá atmosféra, hmla obklopujúca temné lesy, čarodejnícke rituály. Celá snímka pôsobí ako nádherne ponurá maľba. Na Halloween je Ospalá diera absolútne ideálnou voľbou.
Antikrist (réžia: Lars von Trier, 2009)
Horor, ktorý vo svojej dobe spôsobil patričný rozruch je predovšetkým precíznym dielom po filmárskej stránke. Príbeh Willema Dafoa a Charlotte Gainsbourg sledujeme od tragického úmrtia ich dieťaťa. Pár sa rozhodne zachrániť svoje krachujúce manželstvo pobytom v odľahlej chate v lesoch. Zdanlivo odpočinkový pobyt sa však čoskoro premení v nočnú moru, kedy divák spolu s postavami prežíva psychologické peklo na pozadí oživenej prírody a úžasného vizuálu.
The Witch (réžia: Robert Eggers, 2015)
Vynikajúca, hoci nie všetkými adekvátne docenená žánrovka Roberta Eggersa bola svojím spôsobom zjavením: išlo o horor stavajúci na atmosfére a všeobecnom pocite strachu z iracionálneho zla, ale aj realistickej krutosti života v Novom Anglicku 17. storočia. Okrem úžasne ponurej a depresívnej atmosféry, vynikajúcej práci s kamerou, rámovaním obrazu a ambientnou hudbou, snímka ponúkla aj silný dôraz na vizuál. Niet divu, že sa režisér inšpiroval viacerými majstrami výtvarného umenia - od Goyu až po Baldunga.
The Neon Demon (réžia: Nicolas Winding Refn, 2016)
Na The Neon Demon od Nicolasa W. Refna môžete mať rôznorodé názory, ale faktom ostáva, že ide pravdepodobne najštýlovejšie nakrútený horor posledných rokov. Pre režiséra bola vizuálna stránka dôležitá vždy (spomeňme napríklad Drive). V The Neon Demon experimentoval s rôznymi farebnými tónmi a extrémami, čím dodal snímke až halucinačne snovú atmosféru. Celkovo je Refnov film sledom strhujúcich obrazov hodných zarámovania na stenu. Po filmovej stránke môže mať snímka rezervy, ale to nič nemení na fakte, že čo sa týka vizuálu, ide o absolútne vypiplanú štýlovku.
The Shining (réžia: Stanley Kubrick, 1980)
Kubrickovo Osvietenie nie je v rámci žánru horor/thriller žiadnou neznámou. Práve naopak, ide o kultovú klasiku, ktorá aj po dlhých desiatkach rokov od svojho vzniku nenecháva nikoho chladným. Dej snímky nás zavedie do odľahlého horského hotela, kde sa Jack Torrance dočasne usadí so svojou rodinou a v tichu veľkých priestorov sa snaží napísať nový román. Postupom času zo zlovestného ticha začína však spisovateľ prichádzať o rozum. Postavu Jacka Torrancea fantasticky stvárnil šialený Jack Nicholson, avšak nezabúdajme ani na jeho manželku, ktorú si zahrala Shelley Duvall. Tá svojmu hereckému kolegovi veľmi kvalitne sekundovala a so svojim vystrašeným pohľadom prenášala hrôzu aj na všetkých divákov. Pripočítajte si k tomu výbornú kameru, perfektnú Kubrickovu réžiu a o "zábavu" je jednoducho postarané.
The Canal (réžia: Ivan Kavanagh, 2014)
The Canal nepatrí k najznámejším hororovým snímkam a taktiež vám nebude pravdepodobne veľa vravieť ani meno režiséra. O to viac nás ale film zaujal svojím psychicky náročným predstavením, v ktorom si zažijete nejednu nervydrásajúcu scénu. Tvorcovia sa budú prostredníctvom ťaživej atmosféry a nepríjemne pôsobiaceho vizuálu zahrávať s vaším vedomím, aby ste si celý čas neboli istí, kto alebo čo za všetkým vykonaným zlom vlastne stojí. V príbehu sa pozrieme na život filmového archivára Davida (Rupert Evans). Ten má silné podozrenie, že ho jeho manželka podvádza. Napätie v Davidovom živote sa ešte viac umocní vo chvíli, kedy prostredníctvom archívnych záberov zisťuje, že jeho dom bol v roku 1902 dejiskom krvavej vraždy. Krátko na to jeho manželka zmizne. Samozrejme, ako inak, policajti budú v prvom rade podozrievať podvádzaného manžela. Je však pravda naozaj tak prostá?
1408 (réžia: Mikael Håfström, 2007)
Pokiaľ ste fanúšikom hororov, ktoré sa zaobídu bez nadbytočných brutálnych scén a naopak vsádzajú na okolitý strach z prostredia, strach z čohosi neznámeho a nevysvetliteľného, prelínajúci sa do psychotických záberov, pozorovaných hlavnou postavou, tak Izba 1408 je pre vás ako stvorená. Snímka je filmovou adaptáciou poviedky Stephena Kinga, kde hlavnú postavu predstavuje spisovateľ Mike Enslin (John Cusack), známy tým, že skúma tajomné miesta, na ktorých sa údajne vyskytujú rôzne paranormálne javy. Jedným takým je aj hotelová izba 1408. Spočiatku Enslin napriek upozorneniam riaditeľa hotela (Samuel L. Jackson) desivým historkám pochopiteľne neverí, no na vlastnej koži počas krátkej doby zisťuje, že v tomto prípade nejde o žiaden hlúpy výmysel.
BONUS: Normal (réžia: Julius Ševčík, 2009)
Na záver si dáme niečo z (takmer) domácich končín. Český psycho-thriller Normal je totiž na poli českej/slovenskej kinematografie nepochybne unikátny. Nielen odvážnou témou zaoberajúcou sa skutočným sériovým vrahom Peterom Kurtenom (Milan Kňažko), ale aj svojim spracovaním. Julius Ševčík svoj thriller obalil do temného a depresívneho hávu, ponúkol výrazne expresívny vizuál (práca so svetlom, farebným tónovaním), ktorý výborne ladí s pochmúrnou témou snímky. Asi by sme v prostredí českého filmu nenašli vizuálne nabúšenejší kúsok.
