Stredoslovenská rodáčka svoju šikovnosť dokázala posunúť za hranice.
Je mnoho spôsobov, akými si v dnešnej dobe môžeš privyrobiť peniaze. Tí, čo sa im to podarí spojiť so svojou záľubou, majú dôvod na úsmev. Minimálne na taký krásny ako má Xénia Gregušová. Tá okrem toho, že ju jej tanečné umenie dostalo až do jedného z najznámejších klubov na Ibize, vyhráva v súťažiach krásy prvé miesta. Pozvali sme ju na rozhovor, aby nám porozprávala, aký je "rozlietaný" život tanečníčky.
Na rodáčku zo stredného Slovenska výnimočné meno. Si podľa teba aj povahovo výnimočný človek? Čo si o tebe myslia kamaráti?
Či som výnimočná povahovo, to naozaj neviem posúdiť. Každopádne, čo si myslím , že ma povahovo vystihuje, a čo si všímajú taktiež aj moji kamaráti je asi také to zachovanie chladnej hlavy. Nestresujem zbytočne a z ničoho si nerobím ťažkú hlavu. Čo mi niekedy dosť pomáha napríklad v škole.
Prečo práve tanec? Čím ťa toto pohybové umenie zaujalo?
Už moji rodičia sa rozhodli, že ma prihlásia do ZUŠ, keď som mala 6 rokov. A hneď som si tanec zamilovala, pretože sa ním dajú vyjadriť rôzne typy emócií a tancujem vlastne až doteraz. Je to už v podstate 13 rokov a baví ma to čím ďalej, tým viac. A hlavne niekedy mi to pomáha aj dosť psychicky. Keď mám napríklad zlú náladu, nedarí sa mi. Pustím si hudbu, začnem tancovať a nejakým spôsobom to dám zo seba von.
Najprv spoločenské tance, potom aj ďalšie štýly v skupine Rebel. Ktorý zo štýlov je pre teba najzaujímavejší a v čom sa najčastejšie tance líšia?
Čo je pre mňa najzaujímavejšie, to asi posúdiť neviem. Mám rada takmer všetky tanečné štýly. Dosť záleží aj od choreografie a od pesničky. Keby napríklad poviem, že najradšej tancujem hip hop a tancujem ho na nejakú pesničku, ktorá sa mi nepáči s choreografiou, ktorá je príliš jednoduchá a v ničom zaujímavá, nebavilo by ma to. A to i napriek tomu, že by to bol môj najobľúbenejší tanečný štýl.
Keď si prešla k tvorbe vlastných choreografií, prišli aj väčšie úspechy. Ktorý z tvojich doterajších úspechov považuješ za najväčší?
Nejakých väčších tanečných súťaží som sa nikdy nezúčastnila. Zúčastnila som sa iba tých, na ktoré nás už moja bývalá trénerka prihlásila ako skupinu ako napríklad MOVE ON alebo Pohyb bez bariér a umožnila mi tam súťažiť ešte aj s vlastnými choreografiami, či už vo forme sóla alebo dua. So sólom som sa umiestnila ako strieborná a v due s kamarátkou Luckou sme skončili ako zlaté a s Barborkou ako strieborné. Za môj najväčší úspech však považujem asi výhru tanečnej súťaže, ktorú usporiadalo UNIDC a vyhrala som tak tanečnú dovolenku v Chorvátsku.
Ako vyzerá proces tvorby choreografie?
Myslím si , že u každého to prebieha inak. Niekto spraví najskôr kúsok choreografie a potom to napasuje do hudby a takto pokračuje ďalej. Ja si najskôr pustím kúsok hudby, vypočujem ho, potom si ho pustím znovu a zatancujem niečo, čo mi napadne. Pokiaľ to je dobré a pasuje to do tej hudby pokračujem s vypočutím ďalšieho kúsku a postupujem rovnako. Pokiaľ mi to tam nesedí, tancujem na ten istý kúsok kľudne aj 10 minút, až pokiaľ to nebude vyzerať dobre.
Po tom, čo si prešla do skupiny Vivas, prišli aj časté cesty do zahraničia. Ako sa ti páči život “rozlietaného” človeka?
Áno, tanečná skupina Vivasdancegroup mi toho dala naozaj veľa. Naučila som sa v nej novým tanečným technikám hlavne z oblasti latina. Taktiež som vďaka nej spoznala rôzne zákutia Slovenska, ktoré som dovtedy ešte nenavštívila, stretla so známymi osobnosťami a vystupovala tanečne aj v zahraničí. A hlavne, prvýkrát som si tu začala tancom i zarábať. Čiže z koníčka sa stala v podstate práca. A život „rozlietaného“ človeka doslova milujem. I keď nie vždy je to jednoduché, keďže študujem na bilingválnom gymnáziu a niekedy sa nedá stíhať oboje naraz.
Spomenula si mi, že si bola aj na tanečnej módnej prehliadke. Ako to tam prebiehalo?
Je to akoby obyčajná módna prehliadka, ibaže sa na nej tancuje. Pár dní pred ňou sa zúčastníme fittingu, nacvičíme tanečné choreografie a potom, už v deň prehliadky tanečne predvádzame napríklad novú jesennú kolekciu nejakej značky. Tento typ módnej prehliadky mám oveľa radšej, ako to obyčajné chodenie po móle. A hlavne si myslím, že je to určite oveľa zaujímavejšie, taktiež aj pre divákov. Ale samozrejme, že toto spojenie tanca a predvádzania sa nedá praktizovať vo všetkých typoch oblečenia.
Toto leto si strávila na Ibize. Čo si tam robila?
Áno. Bolo to vlastne také spojenie dovolenky s prácou. Pracovala som tam ako tanečnica. Tancovala som v reštaurácii Cova Santa, kde bol každý večer pripravený tanečný program pre hostí v podobe spoločenských tancov a tancov na hudbu, ako napríklad Candyman. A taktiež som pracovne tancovala v klube Amnesia.
Klub Amnesia. Kategória sama o sebe – ako vnímaš toto miesto ty, ako tam vyzeral tvoj pobyt?
Bol to najväčší a najlepší klub, v akom som doteraz bola. Užila som si to naozaj neskutočne, pretože tam boli svetovo známi DJs ako napríklad Marsmello, Chase and Status, Paris Hilton atď. a hrali naozaj úžasne. Najviac som si užívala, keď tam hral nádych reggae hudby a rôzne jednoduché tanečné prvky sa dali perfektne zakomponovať do hudby. Ani som nemusela premýšľať nad tým, ako a čo budem tancovať ďalej. Išlo to proste samo.
Máš nejaký zážitok, s ktorým by si sa chcela podeliť?
Zážitkov mám určite veľmi veľa, ale neviem si teraz konkrétne spomenúť na nejaký najvýnimočnejší.
Okrem tanca sa zúčastňuješ na súťažiach krásy. Jednu z nich sa ti podarilo aj vyhrať.
Áno, bola to súťaž Miss Reneta, čo je vlastne medzinárodná súťaž krásy stredoškoláčok Česka, Poľska a Slovenska. Všetky dievčatá tam boli veľmi krásne a inteligentné. Možno mi celkom pomohla aj súťažná disciplína tanca, kde sme všetky tancovali jednu tanečnú choreografiu a taktiež to, že mi celkom sadli otázky na rozhovore. A možno som bola porotcom iba sympatická. Kto vie.
Myslíš, že je to celé iba o tom, ako niekto vyzerá, alebo za úspechom stojí o čosi viac?
Nie, určite to nie je všetko iba o výzore. Aj keď je to len z hľadiska modelingu. I keď mám s ním len minimálne skúsenosti, myslím si, že sa tam treba hlavne vedieť pekne prezentovať. Taktiež keď niekto má výzor na to, byť modelom či fotomodelom a nemá v sebe také to zdravo sebavedomé predvádzanie, alebo nie je fotogenický, iba krása na to určite nestačí.
Dočítal som sa, že si sa venovala aj dobrovoľnému hasičstvu. Plánuješ sa mu venovať aj v budúcnosti, alebo to bolo vyslovene len hobby?
Bolo to iba hobby. Chodievala som na hasičské súťaže, ktoré sa konali hlavne cez letné prázdniny. No tieto prázdniny som bola iba na jednej súťaži a to preto, lebo som odcestovala na Ibizu. A či by som sa tomuto dobrovoľnému hasičstvu chcela venovať i naďalej, to naozaj neviem. Oveľa radšej by som znovu vycestovala do zahraničia a opäť tam tancovala. No ak sa mi to na ďalší rok nepodarí, tak by som si víkendy asi znovu spestrovala týmito hasičskými súťažami.
Aké sú tvoje sny, vízie? Kde súťažíš momentálne?
Medzi moje sny parí určite veľa cestovať po ukončení strednej školy. Potom úspešne dokončiť vysokú školu, ktorá by ma bavila, chcela by som skúsiť herectvo, to je taký môj sen. No a po ukončení vysokej školy si nájsť zamestnanie, ktoré by ma naozaj napĺňalo a nechodila by som do roboty len preto, lebo musím, ale preto, že tam ísť naozaj chcem. No a čo sa týka tanca, tak momentálne nesúťažím nikde. Súťažím však v ďalšej súťaži krásy, a to v Miss Czech Prestige.
Ak by si chcela dievčatám pomôcť k tomu, aby sa raz úspešne pretancovali až do zahraničia a živili sa tým, ako by si to urobila?
Asi aby si vyhľadali nejakú tanečnú skupinu, ktorá tanečne pôsobí i v zahraničí. A ak myslíte niečo typu, ako keď som bola ja na Ibize, tak to už len treba čakať na šťastie, aby si vás samo našlo. A potom sa už len úspešne pretancovať cez kasting.
