Tentokrát to bude trochu depresívnejšie...
Aj v štvrtom a poslednom článku o emocionálnych, smutných a depresívnych filmoch (prvý diel, druhý diel, tretí diel) pobudneme vo fascinujúcom svete animácie. V záverečnom zozname našej "série" vám predstavíme desiatku rôznorodých diel, čo do výberu tém aj spracovania. Tentokrát však pôjde o menej "hrejivo dojemné" snímky, skôr sa pripravte na tuhú depresiu (aj keď ani o humor nebude núdza). A iste nebudeme ďaleko od pravdy, keď povieme, že viaceré z uvedených filmov možno slabšie povahy budú trochu ťažšie rozdýchavať. Napriek tomu ide o perfektné počiny a bola by večná škoda, ak by sme im v našej sérii článkov nevenovali pár slov.
Niekoľko z nich je navyše trochu neprávom pozabudnutých. Myslíme si však, že rozhodne majú potenciál vás osloviť. Nájdete tu široké zastúpenie diel - pohľad na jadrovú apokalypsu očami dvoch starnúcich manželov, drsný noirový thriller zo života mačiek či existenciálne-surreálnu grotesku o jednom depresívnom mužovi. Dúfame, že si v aj prítomnom výbere nájdete svojho favorita.
When the Wind Blows (réžia: Jimmy T. Murakami, 1986)
Adaptácia románu Raymonda Briggsa rozpráva príbeh postarších manželov Jima a Hildy. Žijú pokojným životom na anglickom vidieku, ale doba je nestabilná a zdá sa, že napätie medzi Západom a Sovietskym zväzom môže každú chvíľu vyústiť do jadrovej apokalypsy. Jim sa postupne začína pripravovať a podľa oficiálnych vládnych brožúr vybuduje v dome malý úkryt. Hilde sa to vôbec nepozdáva, ale napokon súhlasí. A potom skutočne dopadne jadrová hlavica. Obaja manželia vďaka úkrytu prežijú, ale všetko okolo nich je zničené. Mimoriadne smutná tragikomédia Jimmyho T. Murakamiho vznikla v dobe vrcholiacej studenej vojny, ani dnes však nestráca nič zo unikátnej atmosféry zmaru a blížiaceho sa zániku. Pôsobivý zážitok.
Persepolis (réžia: Vincent Paronnaud, Marjane Satrapi, 2007)
Autobiografický film francúzskej režisérky pôvodom z Iránu Marjane Satrapi, nakrútený podľa jej vlastného rovnomenného komiksu. Silná dráma, kde ale nechýbajú ani príjemne úsmevné okamihy, nás zoznámi s históriou autorkinej domovskej krajiny, nepokojmi, ktorými prešla a tamojším vládnúcim režimom. Hlavnej hrdinke sa napokon podarí emigrovať do Francúzska, snímka je teda aj pôsobivým stvárnením dvoch rozličných kultúr a svetov. Príbeh Marjane Satrapi je vynikajúcim coming-of-age príbehom jedného nadaného dievčaťa, na pozadí veľkých politických a náboženských nepokojov. Persepolisu na kvalite dodáva aj skvelá animácia a dôsledná réžia, citlivo striedajúca humor a melancholickejšie tóny.
Krvavá pani (réžia: Viktor Kubal, 1980)
Parádna záležitosť z domovských končín. Klasika Viktora Kubala vám asi nemusíme príliš predstavovať. Krvavá pani je však možno tak trochu v tieni jeho ostatných diel. Pritom ide o pozoruhodný a metaforický pohľad na neslávne známu Alžbetu Báthoryovú, respektíve čerpá hlavne z legiend okolo jej života. Príbeh o žene, ktorá doslova stratí srdce a preto je schopná konať tie najhoršie možné skutky. Kubal vo svojom diele kombinuje prvky lyrickej drámy, romantického príbehu, hororu a komického nadhľadu. Výsledkom je atmosférické, vizuálne podmanivé dielo a právom patrí do zlatého fondu tunajšej kinematografie.
Felidae (réžia: Michael Schaack, 1994)
Mačky v hlavných úlohách? To bude nejaký roztomilý animák, nie? No, snívajte ďalej. Mačky vo Felidae síce vystupujú, ale po všetkých stránkach ide o nekompromisne temný kriminálny horor s noirovými prvkami. Hlavným hrdinom je kocúr Francis. Ten sa so svojím pánom presťahuje do novej štvrte, skamaráti sa s drsňáckym kocúrom Bluebeardom, postupne však zistí, že v okolí niečo nehrá. Francis sa púšťa do vyšetrovania série záhadných a brutálnych vrážd. Jeho pátranie ho zavedie na stopu bizarnej sekty a rozsiahleho spiknutia s ďalekosiahlymi následky. Snímka Michaela Schaacka sa nebojí brutality a poriadne hustej atmosféry. Môžete sa tešiť na odrezané hlavy, rozpárané mŕtvoly a nepríjemné medicínske pokusy. Deťom vstup zakázaný!
Tower (réžia: Keith Maitland, 2016)
Koľko animovaných dokumentov poznáte? Okrem Valčíka s Bašírom ich asi mnoho nebude. Preto by sme vás chceli upozorniť na zaujímavú snímku Tower. Spracováva tragické udalosti z 1. augusta roku 1966, kedy 25-ročný Charles Whitman, po tom ako zavraždil svoju manželku a matku, vyšiel na strechu veže v areáli texaskej univerzity a začal strieľať po ľuďoch. Jeho vyčíňanie trvalo celých 96 minút a výsledkom bolo 16 mŕtvych a tucty zranených. Napokon ho zastrelili policajti. Rekonštrukcia udalostí je stvárnená pôsobivou rotoskopickou animáciou (podobne ako v prípade A Scanner Darkly), navyše je obohatená skutočnými archívnymi zábermi a spomienkami preživších. Mrazivé a smutné.
Watership Down (réžia: Martin Rosen, 1978)
Pomerne kultová adaptácia klasického diela svetovej literatúry od Richarda Adamsa. Príbeh sa točí okolo skupiny králikov. Po tom, ako je ich nora ohrozená, sú nútení hľadať si nový domov. Ich putovanie rozhodne nebude prechádzka ružovou záhradou a ak chcú prežiť, bude ich to všetkých stáť veľa síl a sebaobetovania. Nehovoriac o tom, keď sa stretnú s brutálnym generálom Woundwortom. Snímka Martina Rosena dokáže zaujať výraznými postavami, napínavým dejom a pre niekoho možno netradične temnými - až thrillerovými - tónmi. Niekoľko dosť krvavých scén tiež nechýba. Samotný príbeh je možné vnímať ako svojský dobrodružný príbeh, ale aj ako nevšednú alegóriu, kde sa skúmajú témy náboženstva, osobnej slobody a tyranie.
A Scanner Darkly (réžia: Richard Linklater, 2006)
Dáte si trošku paranoje? A Scanner Darkly podľa rovnomenného románu kráľa science-fiction Philipa K. Dicka vám jej dopraje viac než dosť. Ocitáme sa v blízkej budúcnosti, kde ľudí ovládla nová droga - látka D. Práve životy niekoľkých na prvý pohľad bezvýznamných feťákov (vynikajúci Keanu Reeves, Woody Harrelson, Robert Downey Jr., Winona Ryder a Rory Cochrane) sú v centre celého príbehu. A k tomu tu máme vládu a jej tajných agentov, čo na svojej výprave za vykynožením drogy neváhajú porušovať všetky ľudské a občianske práva.
Pravdepodobne jedna z najlepších adaptácií Philipa K. Dicka, respektíve určite najvernejšia. Na diele Richarda Linklatera je zaujímavé, že pôvodne vznikal ako "normálny" hraný film, až v postprodukcii bol "pretransformovaný" do podoby animovaného diela. Práve animácia dodáva A Scanner Darkly pôsobivo psychedelický tón (aj keď sa práve nič psychedelického nedeje). Snímka vám skrátka niekoľkokrát poriadne zamotá hlavu.
Barefoot Gen (réžia: Mori Masaki, 1983)
Z veľkej časti autobiografické dielo Mori Masakiho podľa mangy Keidžiho Nakazawy, vyrovnávajúce sa so stále živou a bolestivou kapitolou japonských dejín - atómovým útokom na Hirošimu. Ústredným hrdinom je šesťročný odvážny chlapec Gen. Snaží sa svojej rodine vo vojnových časoch pomáhať, ako len vie, ale ani jeho večný optimizmus nemôže zvrátiť hrôzy dejúce sa všade naokolo. Obzvlášť po tom, ako dopadne atómová bomba a okolie sa premení doslova v peklo. Snímka ukazuje nukleárnu katastrofu veľmi otvorene a bez servítok. Naozaj si uvedomíte, že takto nejako to vtedy mohlo v Hirošime vyzerať. A nejde o pekný pohľad. Barefoot Gen je svojim silným protivojnovým apelom často prirovnávaný k legendárnemu Grave of the Fireflies, hoci v našich končinách nie je až tak známy. Snáď mu trochu pridáme na publicite aj publikovaním v tomto zozname. Zaslúži si ju.
It's Such a Beautiful Day (réžia: Don Hertzfeldt, 2012)
Nezávislý animátor Don Hertzfeldt nakrútil množstvo úspešných a oceňovaných krátkometrážnych diel, jeho It's Such a Beautiful Day bol ale jeho prvý vstup do dlhometrážnych vôd. Hoci, nie tak celkom. Režisér totiž do snímky zahrnul svoje tri predchádzajúce krátke filmy - Everything Will Be Ok, I Am So Proud of You a It's Such a Beautiful Day. Spolu vytvárajú jednoliaty príbeh depresívneho chlapíka menom Bill. Sledujeme ho v jeho dennej rutine, vidíme jeho nočné mory, spomienky na detstvo a stále viac chátrajúce psychické zdravie. Hertzfeldtove experimentálne ladené dielo je plné čierneho humoru, surreálnej grotesknosti, ale aj úprimnej tragiky nad údelom ľudského života. Extrémne jednoduchá, až na kosť ohlodaná animácia dokonale pasuje k melancholickému príbehu. Režisér sa navyše dokáže zaujímavo zamýšľať nad univerzálnymi témami ľudskej existencie, života a smrti. Rozhodne stojí za pozornosť.
The Plague Dogs (réžia: Martin Rosen, 1982)
Už druhá adaptácia románu Richarda Adamsa v tomto zozname, a opäť v réžii Martina Rosena. Dvojica psov utečie z laboratória, kde sa vykonávajú kruté pokusy na zvieratách. Radosť zo slobody ale netrvá dlho. Obaja štvornohí chlpáči sa musia potýkať s nepriazňou okolitej divokej prírody, ktorá im rozhodne nedá nič zadarmo. Okrem toho sa po ich stopách púšťajú aj vojaci a novinári. Myslia si totiž, že psy v sebe nesú nákazu čierneho moru. Každodenný boj o život je stvárnený mimoriadne kruto a značne naturalisticky. Kým v prípade Watership Down by snáď bolo možné nechať sa dívať aj deti (a len sem-tam im zakryť oči), The Plague Dogs by už vaše ratolesti radšej vidieť nemali. Snímka obsahuje mnoho nepríjemných záberov, vrátane spomínaného experimentovania a tie by ani citlivejší diváci nemuseli rozchodiť. Za zmienku ale tento titul rozhodne stojí - jeho atmosféra je skľučujúca, temná a emocionálne vás totálne vyžmýka.
BONUS: La planète sauvage (réžia: René Laloux, 1973)
Divoká planéta fakt dostála svojmu názvu, pretože naozaj ide o divoký, ale hlavne divný film. Tipujeme, že sadne asi skôr ostrieľanejším a náročnejším divákom. Dej sa odohráva na planéte Ygam, obývanej vyspelou rasou menou Draagovia. Ľudia na planéte žijú tiež, ale ani náhodou nemajú dominantné postavenie. Naopak - pre Draagov slúžia skôr na hranie, ako domáce zvieratá. V divočine síce žijú ľudské kmene, ale tie sa Draagovia snažia vyhladiť. Snímka Reného Lalouxa vznikala v česko-slovenskej a francúzskej koprodukcii a rozhodne patrí k tomu najzaujímavejšiemu, čo v našich končinách vzniklo. Zvláštne strnulá animácia a bizarné výjavy vyvolávajú skôr úzkosť, celému dielu nechýba obdivuhodná imaginácia a veľmi svojská (až psychedelická) atmosféra. Skrátka taký malý animovaný mindfuck. Za skúšku nič nedáte, možno vás Divoká planéta osloví.
A sme na konci, priatelia. Dúfame, že ste si našu jazdu po všakovakých zákutiach dojemných či emocionálne ťaživých snímkach užili. Naše zoznamy sú samozrejme nekompletné. Šancu môžete dať aj nasledovným snímkam: Waking Life, The Last Unicorn, The Iron Giant, Frankenweenie, The Prince of Egypt, James and the Giant Peach, The Secret of Kells, The Little Prince, Song of the Sea či The Wind Rises. Mnoho silných silných diel je možno nájsť aj v rozľahlých vodách anime. Pokiaľ máte svojho čierneho koňa, ktorého sme nespomenuli, určite nám dajte vedieť v komentároch.
