Keď sa film tvári ako kritika spoločnosti, no sám si nenastaví zrkadlo.
Keď sme sa s kolegami v redakcii dohadovali o tom, ako si rozoberieme aprílové recenzie, vo vzduchu stále visel jeden menší film, ktorého sa všetci báli ako čert kríža. Po 50 Shades Darker som si povedal, že sa výzvy nezľaknem, sebatrýznenie mi zachutilo a úprimne, nečakal som, že Petra Polnišová a Zuzana Šebová dokážu byť vo svojich „ikonických" úlohách nevkusnejšie ako pseudo-psychologický erotický thriller. O samotnom filme som však toho veľa nevedel.
Nie som divákom televíznych relácií, takže mojím jediným kontaktom s touto dvojkou bolo niekoľko pozretých skečov na youtube, trailer a samozrejme obdobie z pred troch či štyroch rokov, kedy hlášku „x je smrrrrť", poznala polovica republiky. Vypustil som všetky povinnosti, uvoľnil zopár závitov a zasadol do sedačky s čistou hlavou. Dá sa povedať, že som bol dobre pripravený, čo poviete? No nebol. Aj vypnutý mozog má totiž hranicu únosnosti. Cuky Luky Film ju naplnil po prvej hodine a počas druhej bez ľútosti dokopal všetku moju nádej na pozitívny a jednoduchý kino zážitok.
Ak sa medzi vami nájde niekto, kto by o kočkách náhodou nevedel, rád vám ich priblížim. Všetky ich skeče boli postavené na celkom jednoduchej myšlienke. Chceli si robiť srandu zo zmachlených dievčeniec, pre ktoré je mekkou všetkého Rakúsko, plastická chirurgia a kávičky v nákupných centrách. Spočiatku tento prehnaný humor mohol pôsobiť trefne, no rýchlo sa obkukal a gagy strácali na svojej údernosti. Prečo práve ony dostali svoj vlastný film? Táto otázka pravdepodobne zostane nezodpovedaná. Dlhohrajná verzia dvoch krásavíc sa však nesie v trocha inom duchu.
Tvorcovia si povedali, že by bolo skutočne neúnosné postaviť 112 minút na afektovanej vrave, a tak tieto postavy trocha pozmenili. „Origin story" nám vyrozpráva príbeh neúspešnej vloggerky Crazy Cuky (Petra Polnišová), ktorá sa zvláštnou zhodou okolností dostane na krst knihy Luky (Zuzana Šebová), bývalej Miss žijúcej zo svojej zašlej slávy. Práve druhá menovaná chce dokázať svojim nepriateľom a najmä zákernej moderátorke Štrausovej (Diana Mórová), že skutočne má recept na úspech, a preto privinie Cuky pod svoje krídla a chce pretvoriť objemnú sedláčku na novú Miss 2017. Luky to však nerobí iba preto, lebo má veľa hejterov. Je v tom samozrejme aj chlap. Milo (Lukáš Latinák) je totiž miláčik ženských sŕdc a brúsia si naň zuby zástupy žien.
Človeku, ktorý v živote videl viac ako tri komédie je jasné, že žiadna originálna zápletka nás nečaká. To samozrejme tvorcom nedávam za vinu. Aj v Hollywoode sa recyklujú nápady ako na bežiacom páse a človeku zostáva iba dúfať, že vtipy trafia svoj terč a technická stránka bude ako tak únosná. Vyšlo niečo z toho aj novému slovenskému filmu? Bohužiaľ, nie, a to sa na celú záležitosť ani nepozerám subjektívnym okom. Už od začiatku je divákovi jasné, že Cuky Luky beží v zabehnutých koľajách neslávne známeho Kameňáku. Nevarí však zo všeobecne známych vtipov. Skôr vymýšľa vlastné. Trojminútová scénka, punchline, strih, dvojminútová scénka, punchline, strih.
Najmä počas prvej pol hodiny to vyzerá ako súbor hrozivo zostrihaných gagov, ktorých vykúpenie má byť trápna grimasa jednej z postáv na konci, slovo debil, suchý situačný humor a... veď si to viete domyslieť. Celý scenár pôsobí abnormálne lacno a nedokážem si predstaviť súdneho človeka, ktorý by nad ním obetoval viac ako deň, navyše s dvoma promile v krvi. Nechápte ma zle. Ja zbožňujem satiru, záchodový humor a čudesné situácie. Toto je však záležitosť, v ktorej nešľape ani jedno zo spomenutého.
Predchádzajúcou vetou sa dostávam k mojej dalšej výhrade. Cuky Luky by sa podľa niektorých mali pohybovať v zelených číslach už iba preto, že si robia srandu zo slovenských pomerov, showbiznisu a našej slávnej smotánky. Na tomto ma necitujte, ale počas celého trvania som mal hrozne čudný pocit z toho, že práve celá smotánka, ktorú sa snímka snaží zhodiť, je presne tá, pre ktorú je určená a presne tá jej na slávnostných premiérach tlieskala.
Asi je absolútne zbytočné písať ďalšie siahodlné odseky. Cuky Luky Film je neskutočne pretiahnutá záležitosť (112 minút), ktorá by pôsobila omnoho lepším dojmom, ak by pol hodinku ubrala. Jej premisa je obkukaná a neprekvapí vás ani žiadna z vytvorených postáv. Vtipy sa pohybujú v rozmedzí extrémne idiotských (Darth Vader na recepcii) až po suché a trápne (ďalšia trištvrtina filmu počnúc Evelyn, končiac chudákom Lasicom) a aj to zrnko fajn hlášok (najmä v podaní Peti Polnišovej, napríklad pri bezdomovcovi) je zavalené obrovskou dávkou stupidity.
To, že sa niekto snaží vysmievať z niečoho objektívne zlého, automaticky neznamená, že je to dobré. Bez nastaveného zrkadla to totiž vyzerá rovnako odpudzujúco. Za tú hŕstku fajn momentov a prekvapivo aj zohratosti hlavných postáv dokážem nazbierať zopár bodíkov, ale nadávanie do debilov, padanie pilierov na Missky, grimasy, divé prasa a celková amatérsky pôsobiaca technická stránka naozaj nie sú niečim, čo by mi vyčarilo úsmev na tvári. 2,5/10
PS1: Človeka, ktorý si myslel, že dať do každej vážnej scény tú otrasnú zvučku podobajúcu sa na zvonkohru by mali zavrieť niekde ďaleko a najlepšie na samotku.
PS2: Musím sebakriticky povedať, že ľudia v kine sa naozaj nahlas smiali, takže svoju cieľovú skupinu film dozaista našiel. Každý máme iné nároky a nezabúdajte, že toto je iba môj osobný názor.
