Frank Fraser patril medzi posledných gangsterov zo starej školy.
Zločin ho priťahoval už od útleho detstva a nevzdal sa ho ani v starobe. Frank „Frankie“ Fraser bol gangsterom zo starej školy, ktorý si aj cez svoj nízky vzrast dokázal vybudovať silné meno. Za svoj život strávil vo väzení 42 rokov, no keď bol na slobode, vyzeralo to, že sa pokúša nájsť pre políciu zámienku poslať ho tam opäť. Celkom bol usvedčený z 26 trestných činov a aby toho nebolo málo, 3-krát bol vyhlásený za psychicky chorého. Nie je sa čomu čudovať, veď jeho obľúbené praktiky zahŕňali najmä používanie britvy a klieští na trhanie zubov, čo jeho protivníkom nedávalo veľké šance na úspech. Okrem toho bol za svoju dlhú kriminálnu kariéru účastníkom vývoja mnohých londýnskych gangov.
Na jeho zločineckej dráhe sa podpísali najmä dve veci. Prvou z nich bola štvrť, v ktorej malý Frankie vyrastal. V susedstve by ste len ťažko hľadali poctivých a slušných spoluobčanov, mala totiž veľmi zlú povesť. Na správnej výchove nepridala ani začínajúca sa vojna, ktorá bola podľa Franka jeho šťastným životným obdobím. Okrem toho, že mal len tesne pred dovŕšením dospelosti, väčšinu policajtov bolo poslaných do armády, a tak do policajných radov nebolo veľmi z čoho vyberať. Ochrana majetku a obyvateľstva vyzerala v tých rokoch všelijako, čo sa mladému Frankovi náramne páčilo. Bombardovanie a útoky naviac poskytli mladým lúpežníkom dokonalé krytie. Spolu so svojimi kamarátmi vykrádali domy ľudom, ktorí utekali pred smrťou. Cudzie im však neboli ani obchody naplnené najrôznejším tovarom. Stačilo len rozbiť výklad alebo niekedy ani to nie, keďže už boli rozletené široko ďaleko. No na jeho kostrbatej životnej ceste sa v začiatkoch pričinila aj mama, ktorej neduh spočíval v prílišnej naivite. Každýkrát, keď priniesli so sestrou ulúpených pár libier si mama myslela, aké to šťastie majú jej deti, že stále na ulici nachádzajú stratené peniaze.
Frank našiel v zločineckých organizáciách svoj druhý domov. V začiatkoch pracoval ako osobný strážca londýnskeho gangstera Billa Hilla, u ktorého mal zaujímavé finančné podmienky. Bol totiž platený od stehu, ktorý svojou britvou nepriateľovi spôsobil. Jeden steh sa rovnal jednej libre. Spolupodieľal sa však aj na bankových lúpežiach, vďaka ktorým občas pobýval vo väzení a občas zasa na slobode. Nadobúdaním nových zručností a skúseností vymenil aj zamestnávateľa. Billa Hilla opustil, aby mohol následne slúžiť bratom Richardsonovým, čím sa posunul o stupienok vyššie. Richardsonoví totiž vykonávali kriminálnu činnosť premyslenejšie a inteligentnejšie. Svoje kšefty mali v chemickom priemysle, herných automatoch, na vrakovisku, ale tiež vlastnili baňu v Južnej Afrike. Frank bol ako gangster veľmi lojálny a na zločinecké skupiny nedal do konca života dopustiť. Síce boli v očiach ľudí vnímané veľmi negatívne, no on namietal, že svoje teritóriá spravovali oveľa lepšie, než bolo v kompetencii oficiálnych úradov. Naviac vďaka ich prítomnosti takmer úplne vymizli drobné kriminálne delikty. Pravidlá alebo skôr zločinecký kódex pozostával z jednoduchých pravidiel a kto sa podľa nich riadil, nemal väčší problém. Ženy, deti, ale aj starci boli pri vybavovaní si účtov absolútne tabu. Všetky problémy si zločinci vždy riešili medzi sebou, čo bolo najlepším možným riešením. Frankie obľuboval najmä vytrhávanie zubov svojimi povestnými kliešťami.
Únosy, mučenie, vydieranie, lúpeže. Skrátka kriminálna aktivita všetkého druhu kolovala Frankovi v žilách. Svoj posledný pobyt za väzenskými múrmi dokonal v roku 1989, keď mu bolo 66 rokov. Celkovo si odsedel 42 rokov za 26 trestných činov, ktoré mu úrady boli schopné dokázať. Koľko ich však mohlo byť v skutočnosti si nikto netrúfa ani odhadnúť. Začiatkom 90. rokov sa z neho postupne stávala celebrita. Dostával pozvánky do televíznych šou, ale tiež sa o jeho život zaujímali dokumentaristi. Stal sa tým povestným gangsterom zo starej školy, ku ktorým si ľudia zrejme vybudovali určitý druh sympatií. Skrz svojho pretrvávajúceho obchodného ducha napokon začal organizovať po Londýne exkurzie. Nešlo však o typické pamiatky a turistické miesta, ale lokality spojené so zločinom. V minibuse sa tak s partiami nadšených poslucháčov premával po rôznych, krvou posiatych miestach. Fanúšikovia ale neboli jediní, kto odrasteného gangstera prenasledovali. V pätách mu boli aj viacerí dávni nepriatelia, u ktorých pretrvávali nenávistné pocity. V roku 1991 vyvrcholili pokusom o vraždu. Útok však Frank prežil, za obeť padla len kus čeľusti.
Svojej povesti nebol nič dlžný ani v pokročilej starobe, ktorú trávil v domove dôchodcov. Spokojný penzista si užíval vytýčený týždenný režim, čo mu srdce vládalo. Raňajky, obed, večera, víkendové dezerty a pohoda v jeho koženom kresle pri okne. Keď tam však jedného dňa nachytal niekoho iného, neudržal sa a ihneď zvýšil hlas. A neostalo len pri tom. Arthur, ako sa dotyčný vola, totiž svoju situáciu neprehodnotil, a tak ho Frank bez milosti stĺkol. Privolaná polícia sa toho ale veľa nedozvedela, keďže väčšina miestneho osadenstva trpela demenciou alebo veľmi zlou pamäťou. Frank Fraser napokon zomrel 26.11.2014 po tom, čo upadol do kómy a už sa neprebral.
