Jim Jarmusch prináša krátko po nervóznych upíroch žijúcich v Maroku flegmatického sympaťáka z amerického pohodového malomesta.
Skúste sa zamyslieť nad tým, koho by ste si vybrali ako režiséra práve uplynulého týždňa vášho života. Pokiaľ ste starý človek, možno by sa hodil taký Michael Hanneke a vzniklo by niečo v štýle Lásky (2012), ak ste policajt na protidrogovom a chystáte sa na záverečnú akciu tak trochu dynamiky by dodal Michael Bay, ale ak ste bežný dvadsiatnik, alebo tridsiatnik s nemalou dávkou flegmatizmu a skrytou senzibilitou, asi ako jediný by vašu situáciu pochopil Jim Jarmusch. Možno v takom prípade dokonca vyzeráte ako Adam Driver, obsadený do úlohy sympaťáka Patersona z Patersonu v Patersonovi.
Tento chalan pracuje ako šofér autobusu, vo voľnom čase píše básne, venuje sa krásnej priateľke Laure (Golshifteh Farahani, kedysi ju balil Di Caprio v Pavučine lží) a buldogovi Marvinovi. Skutočne budeme počas celého filmu sledovať jeho bežný týždeň, akoby náhodne vybratý zo života a márne čakať na niečo, čo by ho dramaturgicky posunulo smerom k jasnému žánrovému vymedzeniu a konfliktom. O klasické príčiny a následky sa scenár taktiež neopiera. Ide tu o postavy, o dialógy, o sledovanie každodenného života, o zabehané rituály a striedanie motívov. Tieto drobnosti zaručujú filmu precízny rytmus a plynulosť.
Ráno si Paterson vypočuje ustarosteného kolegu a jeho bežné problémy s rodinou. Žena chce to, dcéra zase ono a o dva dni nato zase možno niečo iné. Na to Paterson môže vďaka svojmu pohodovému životu iba empaticky pritakať, zavrieť dvere autobusu a vyraziť na šichtu. Po nej ho doma čaká energická Laura opäť s nejakým prekvapením. Viacerí si pritom asi poviete, že na toto môže mať iba nervy iba skutočne tolerantný chlap, ale ide iba o uhol pohľadu a mieru schopnosti hľadania krásy v menších a väčších povahových odchylkách partnera. V tomto smere som sa obával jedného klasického dejového zvratu, lenže Jarmusch sa preukázal ako citlivý pozorovateľ života a k žiadnym klišé sa neuchyľuje. Nakoniec treba vyvenčiť aj psa a prečo si popritom nezájsť do miestnej krčmy na jedno, dve pivá.
Paterson sa vyhýba depresívnym momentom aj vtedy, keď sa k nim schyľuje, podobne ako k vyhrotenejším konfliktom, aké by mohli vzniknúť pri voľbe odlišného typu hlavného hrdinu. Paterson je chlapík, s ktorým by ste chceli byť kamoš, Paterson je mesto, v ktorom by ste žiť, ak túžite po pokojnejšom živote a Laura je žena, akú by ste si chceli raz vziať. No a Paterson je film, ktorý sa oplatí vidieť.
Jim Jarmusch je stále svoj a v podstate sa tempom svojho filmu nijako neodklonil ani od svojho ležérneho debutu Trvalá dovolenka (1980). Iba sa snaží, aby jeho výrazný autorský štýl pôsobil stále moderne a oslovil aj mladé publikum. Vďaka v súčasnosti veľmi obľúbenému Driverovi sa mu to do istej miery určite podarí. Jarmusch je okrem toho značka pre každého mladého intelektuála a pseudointelektuála a asi sa na tom nič nezmení ani za 10 rokov. Čo je iba dobre.
