Ďalšia dávka filmov zanechávajúca divákov s otvorenými ústami
Azda všetci máme radi filmy, ktoré svojím spôsobom šokujú a ostanú nám ešte pár dní ležať v hlave. Dejové zvraty nás často ponechajú s otvorenými ústami, no niekedy si nás svojou nevšednosťou získa samotná snímka. Už v minulom článku sme si predstavili desať mindfuckových filmov a zhodli sa na tom, že existuje oveľa viac projektov, ktoré v tomto kontexte stoja za zmienku. Dnes vám opäť prinášame výber toho najlepšieho zo svetovej kinematografie. Teda, ak si namiesto klasickej produkcie chcete pozrieť niečo, čo vám svojou prepracovanosťou a genialitou vyrazí dych, ste na správnom mieste. Predtým, než sa do nášho výberu pustíme, podotkneme, že sme sa na zozname zhodli v redakcii a výsledok je hlasovaním nás všetkých. Niektoré počiny si svoje miesto nezískali, keďže sme sa im venovali v iných článkoch. Hovoríme o snímkach, ako Saw, Predestination, Interstellar či Donnie Darko. Poďme teda bez ďalších slov na to.
Cloud Atlas (réžia: The Wachowskis & Tom Tykwer, 2012)
Ak hľadáte film na dlhý zimný večer, pri ktorom sa zamyslíte nad ľudskými vzťahmi a ich vzájomnými prepojeniami naprieč časom, Cloud Atlas je pre vás tým pravým orechovým. Snímka rozpráva šesť rozdielnych príbehov, pričom každý z nich je zasadený v inom časovom období. Rovnakí herci a odlišné, no tak podobné postavy. Síce stopáž Cloud Atlasu dosahuje takmer troch hodín, ťažko v ňom nájdete udalosti, ktoré doň nepasujú alebo jednoducho nezapadajú do obrovitánskej a prepracovanej mozaiky deja. Šokuje vás už len krása myšlienky a jej prevedenie. Vo filme sa môžete zo začiatku strácať, avšak na jeho konci vám všetko dopne a neubránite sa ani opakovanému zhliadnutiu. Projekt skrýva viac záhadných a emocionálnych myšlienok, než sa na prvý pohľad zdá a človek si ho ľahko zamiluje. Aký dopad by mohol mať jeden skutok na budúcnosť? Môže sa z neposlušnej duše stať o stovky rokov dobrák? Všetky otázky a ich odpovede sa nachádzajú na jednom mieste.
The Sixth Sense (réžia: M. Night Shyamalan, 1999)
Dnes už kultový mysteriózny horor, ktorý urobil z neznámeho M. Night Shyamalana hviezdu pravej veľkosti. Príbeh sa zameriava na detského psychológa Malcolma (Bruce Willis), ktorý sa snaží pomôcť malému Coleovi (Haley Joel Osment). Ten má totiž nevšedný dar (alebo prekliatie, ak chcete). Dokáže vidieť mŕtvych ľudí. Ani po rokoch nestráca Sixth Sense nič zo svojej temnej a ponurej atmosféry. Shyamalanova réžia je bezchybná, rovnako ako všetci herci - obzvlášť Osment a Bruce Willis v preňho netradičnej úlohe psychológa. Jeden z mála hororov, ktorý si odniesol šesť nominácií na Oscara (vrátane nominácie za réžiu, hercov a najlepší film). Finálny twist je už dnes notoricky známy, vo svojej dobe však omráčil snáď všetkých divákov. Sixth Sense je však vystavaný tak dobre, že aj keď odhalenie poznáte, váš zážitok z opakovaných pozretí to vôbec neznižuje a len si vychutnávate, ako geniálne to ten Shyamalan vymyslel.
Moon (réžia: Duncan Jones, 2009)
Moon je jednoznačne filmom, ktorý si vás postupne namotá a zapôsobí na vás námetom a jeho prevedením. Na začiatku sa spoznávame s astronautom Samom (Sam Rockwell), ktorý pracuje na ľudoprázdnej základni na Mesiaci a súčasťou jeho dennej rutiny je opravovanie strojov ťažiacich vzácny plyn. Muža časom ovládne paranoja a upadne do depresií s jediným prianím - vrátiť sa už konečne domov. Spoločnosť mu robí len jeden počítač a spojenie so Zemou je viac než mizerné, čo spôsobí viaceré komplikácie. No, nikto z nás by sa nechcel ocitnúť v podobnej situácii. Horší na tom je fakt, že Sam popri halucináciách a zdravotných problémoch zistí, že na Mesiaci nie je sám. Ide o nízkorozpočtový film britskej produkcie, čo sa odzrkadľuje aj na vizuále. Atmosféra však funguje ako má a snímka samotná poriadne potrápi vaše mozgové závity.
Brazil (réžia: Terry Gilliam, 1985)
Bezútešná vízia budúcnosti. Až tak, že sa tomu budete smiať. Brazil od legendárneho Terryho Gilliama je skutočne nevšedným zážitkom. Na jednej strane je to nesmierne pochmúrne svedectvo o živote v totalitnej spoločnosti plnej paranoje a teroristických útokov, zároveň mu však nechýba nadhľad a zmysel pre absurdný a čierny humor. Príbeh úradníka Sama Lowryho, ktorý z tohto sivého sveta uniká do svojich snov a prostredníctvom nich nájde svoju životnú lásku, je koncipovaný ako pocta prózam Georga Orwella a Franza Kafku, srší nápadmi a z jeho záveru regulérne mrazí. Pridajte si k tomu geniálnych hercov (Jonathan Hyde, Robert De Niro, Michael Palin) a dostanete dodnes aktuálne podobenstvo o hľadaní slobody a šťastia v absolútne chaotickom a nepriateľskom svete.
Eternal Sunshine of the Spotless Mind (réžia: Michel Gondry, 2004)
Nie vždy sa podarí skĺbiť pomerne komplikovaný scenár so skutočne emocionálnym zážitkom. V tomto prípade to vyšlo na jednotku s hviezdičkou. Dokonalý scenár Charlieho Kaufmana si podáva ruku s presnou réžiou Michela Gondryho a výsledkom je jeden z najlepších romantických mindfuckov. Jim Carrey hrá introvertného Joela, ktorý prežije búrlivý vzťah s impulzívnou Clementine (Kate Winslet). Tá sa však na špeciálnej klinike rozhodne vymazať svoju pamäť a zdrvený Joel ju čoskoro nasleduje. Uprostred procesu sa však obaja hrdinovia snažia zachrániť nielen seba, ale aj svoje spomienky. Divoká, na prvý pohľad možno ťažšie stráviteľná, ale s každým ďalším pozretím lepšia a lepšia romantika plná vychytaného humoru.
Enemy (réžia: Denis Villeneuve, 2013)
Príbeh profesora histórie Adama (Jake Gyllenhaal), ktorý si jedného dňa požičia DVD s filmom a uvidí v ňom - seba! Presnejšie: svojho identického dvojníka Anthonyho. Následne sa ho rozhodne vyhľadať. Ako také stretnutie môže dopadnúť? Enemy bezpochyby napĺňa parametre pre poriadny mindfuck. Je dosť dobre možné, že po skončení si poviete: čo to sakra bolo?! Tento surreálny bonbónik Denisa Villeneuva (Arrival) nie je pre všetkých, ale ak máte radi atmosférické a zvláštne filmy, pri ktorých musíte zapojiť vlastný mozog, tak neváhajte. Vynikajúci Gyllenhaal a temná, pochmúrna atmosféra vás pohltí a nedá vydýchnuť. A verte nám, že záver (ale nielen ten) vám poriadne zamotá hlavy. Intepretácia je na vás. A keby ste stále tápali, tento článok vás možno trochu nakopne.
Stay (réžia: Marc Forster, 2005)
Na strávenie veru jedna z tých najnáročnejších snímok, ale svojou prepracovanosťou do zoznamu vlastne dokonale zapadá. Predstavte si, že medzi životom a smrťou a zároveň v rozmedzí ilúzie a reality sa nachádza celkom iný nepreskúmaný svet. Vo filme sa spoznáte so psychiatrom Samom (Ewan McGregor), ku ktorému začne chodiť jeden na pohľad podivný mladý klient. Chlapík totiž na svoje 21. narodeniny plánuje spáchať samovraždu a je len na Samovi, aby tomuto incidentu zabránil. Na pozadí príbehu sa však deje čosi oveľa väčšie a tajomnejšie, a keď záhadu spoločne s hlavnou postavou odkryjete, garantujeme vám, že sa prichytíte dívajúc sa na obrazovku s otvorenými ústami. Tvorcovia sa tu poriadne vyhrali s detailmi a je to náležite vidieť, ale platí rovnaké pravidlo ako u všetkých filmov v tomto článku - čím väčší počet zhliadnutí, tým si lepšie spojíte omrvinky deja.
Mr. Nobody (réžia: Jaco van Dormael, 2009)
Viete si predstaviť scénár, kedy máte pred sebou dôležitú životnú situáciu a javia sa vám tri možné riešenia? Mladý chlapec si na vlakovom nástupišti môže vybrať, či ostane so svojím otcom, odíde s matkou vlakom alebo odkráča po vlastných sám vyberajúc sa vlastnou životnou cestou. Táto snímka je o mužovi, ktorý si tieto tri rozdielne životy prežil, hoci sa to divákovi môže zdať ako abstrakcia. Má to však niečo do seba. V hlavnej úlohe uvidíte charizmatického Jareda Leta, na ktorého sa veľmi dobre pozerá a počin samotný kladie otázky: Kto na mňa čaká za tým a tým rohom a čo je dobrá voľba? Čoho som schopný a na druhú stranu, aké sú následky toho, čo urobím? Film nedisponuje žiadnym veľkým zvratom, no dá sa povedať, že aj napriek svojej zamotanosti dokáže prekvapiť na plnej čiare. Ak ste si obľúbili Donnieho Darka či vyššie spomenutý Cloud Atlas a hľadáte niečo podobné, našli ste správne.
Spalovač mrtvol (réžia: Juraj Herz, 1968)
Povinnosť pre filmových fajnšmekrov. Klasika z roku 1968 podľa rovnomennej novely Ladislava Fuksa je priam démonickým koktejlom hororu, čiernej komédie a temnej grotesky. Príbeh je zasadený do Prahy, v temnom období druhej svetovej vojny. Pán Kopfrkingl (Rudolf Hrušínský), obetavý pracovník krematória a otec rodiny podlieha zhubnej nacistickej ideológii a stáva sa priamym vykonávateľom vražednej mašinérie. Režisérovi Jurajovi Herzovi sa majstrovsky podarilo vybalancovať horor s temnou komikou a psychedelická hudba Zděňka Lišku sa vám zaryje pod kožu. Ak existuje film, pri ktorom sa budete smiať a zároveň vám bude behať mráz po chrbte, je to nepochybne Spalovač mrtvol. Exceluje hlavne geniálny Hrušínský, ktorý si tu strihol nepochybne jedného z najdesivejších záporákov hororovej histórie. Zaslúžene jeden z najlepších česko-slovenských filmov vôbec.
Vanilla Sky (réžia: Cameron Crowe, 2001)
Tom Cruise v podobe mladého newyorského sukničkára, očarujúca Penélope Cruz, rovnako krásna, ale o trošku viac šialená Cameron Diaz a Kurt Russel, ktorý sa všetkému snaží prísť na kĺb. V roku 2001 sa Vanilkovému nebu podarilo pomotať nejednu hlavu a nie, nebolo to iba zvodným úsmevom mladučkej Penélope. Hneď v úvodnej scéne sa darí režisérovi naladiť diváka na vlnu potrebnú k spracovaniu a postupnému pojedaniu aj zvyšku tohto naozaj pestro namiešaného wtf dezertu. Na upokojujúcom atmosférickom úvode nesie zásluhu v prvom rade dokonalý podmaz od Radiohead, ktorý bol právom neskôr nominovaný na Oscara. Tak ako dej postupuje, divák sa čoraz viac zamotáva do spleti scén a vzťahov, ktoré v nás vyvolávajú nutkanie nájsť si v snímke nám vlastný chaos. Neraz sa prichytíte pri vymýšľaní vlastných teórií alebo špekulácií, ktoré by vám pomohli vztýčiť pevnú hranicu medzi realitou a... zvyškom. Ak máte chuť trochu prevetrať svoje mozgové závity a zároveň si aj odpočinúť od klasických timetravel paradoxov, slučiek alebo hier s alternatívnymi realitami, Vanilla Sky je pre vás ako stvorené. Dobre známym koľajniciam sa totiž vyhýba veľkým oblúkom.
The Jacket (réžia: John Maybury, 2005)
Vojnový veterán je obvinený z vraždy a zavretý na psychiatriu. Pod vplyvom experimentálnych liekov je mu umožnené cestovať v čase, kde zistí, že má čoskoro zomrieť. Ostáva mu jediné - pokúsiť sa zmeniť budúcnosť. Na toto veľmi slušné sci-fi sa relatívne rýchlo zabudlo. A je to škoda. Časové slučky divákovi poriadne zamotajú hlavu, spracovanie je adekvátne a herecky veľmi príjemné. Držiteľ Oscara Adrian Brody už neraz ukázal, že je výborný herec a tu svoju povesť opäť potvrdzuje. Trochu v jeho tieni ostáva Keira Knightley. Ak máte radi komplikované časové paradoxy a ste schopní filmu odpustiť nejaké to logické faux-pas, ste na správnej adrese. Svojím predobrazom, ako 12 opíc alebo Jakubov rebrík sa síce Zvieracia kazajka nevyrovná, dokáže však potešiť a slušne prevetrať mozgové závity.
Existuje veľa filmov, ktoré by sa hodili do našich zoznamov mindfuckov. Už sme si o pár z nich písali v článkoch tu a tu, takže ak vám vyššie uvedené snímky nestačia, alebo ste väčšinu z nich už jednoducho videli, nahliadnite aj do týchto odkazov. Odporúčame aj výber projektov s tematikou cestovania v čase, a ak sa vám zdá, že tu stále čosi chýba, nezabudnite sa o to podeliť v sekcii komentárov. Na záver taktiež nezabudnite zahlasovať v ankete.
